Trácia (historické územie)
Trácia (gr. Θράκη, lat. Thracia, bulh. Тракия, tur. Trakya) je historické územie na juhovýchodnom Balkáne medzi Egejským, Marmarským a Čiernym morom. V období 1. – 6. storočia bolo toto územie rímskou a byzantskou provinciou.
V súčasnosti je Trácia časťou južného Bulharska, severovýchodného Grécka a európskej časti Turecka. Trácia sa kedysi nachádzala v ríši Alexandra Veľkého (Macedónskeho).
Stručné dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
- 7. – 6. stor. pred Kr.: na pobreží zakladané grécke osady, vnútrozemie zostáva nezávislé
- 5. stor. pred Kr.: trácke kmene na tomto území (odtiaľ latinský názov) zjednotené pod najsilnejším kmeňom – Odrysmi
- 1. polovica 4. stor. pred Kr.: v macedónskom područí, po roku 323 pred Kr. pod správou Lysimacha (generál Alaxendra Veľkého)
- 2. a 1. stor. pred Kr.: samostatné územie rozpadnuté na početné kmeňové územia; Rimania sem prenikali od roku 168 pred Kr., keď si podmanili Macedóniu
- 29 – 28 pred Kr.: dobytá Rímom; spravovaná legátmi provincie Macedónia; zriadený klientský nárazníkový štát s panovníkmi z kmeňa Odrysov; početné trácke protirímske povstania
- po 41 pred Kr.: za vlády cisára Claudia premenená na rímsku provinciu s hranicami Egejské more, Bospor a Dardanely, Čierne more; hlavné mesto bolo Perinthos; mestá sa rýchlo pogréčtili, ale na vidieku, najmä v Rodopách prežili Tráci až do hlbokého stredoveku
- prvá polovica 3. stor.: najväčší ekonomický rozmach
- 3. stor. – 4. stor.: útoky Gótov; oficiálne usadzovanie barbarov
- 5. stor.: veľké časti postupne pripojené k Hunskej ríši
- okolo 500: Justinián I. znovu dobyl Byzantskú ríšu
- od 6. stor.: osídlená Slovanmi
- 680 – 1018: časť bola súčasťou Prvého bulharského cárstva, stály predmet sporov medzi Bulharskom a Byzantskou ríšou
- 15. stor.: dobytá Osmanskou ríšou
- 1878: po Berlínskom kongrese časť pripojená k Východnej Rumélii
- zač. 20. stor.: po balkánskych vojnách a prvej svetovej vojne rozdelená medzi Bulharsko, Turecko, Grécko