Tuba (hudobný nástroj)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
tuba

V iných jazykoch
tal. tuba
nem. Tuba
angl. tuba
franc. tuba
špa. tuba
Klasifikácia
Podľa orchestrálnej
praxe
Plechové dychové nástroje
Podľa spôsobu
vzniku tónu
Aerofóny
Tónový rozsah

Príbuzné nástroje

Tuba je basový plechový dychový nástroj hudobný nástroj s rozsahom Es2(kontraEs) - a1 (niekedy až c2). Tento nástroj sa objavil v orchestroch v 19. storočí a kvôli jeho mohutnosti sa používal najmä v revolučných skladbách.

Ladenie a rozsah[upraviť | upraviť zdroj]

Tuba je zvukovo najhlbší z plechových dychových nástrojov a jeden z najhlbšie znejúcich hudobných nástrojov vôbec - hlbšie znejú len píšťaly niektorých registrov na organe. Ladí sa najčastejšie v základných ladeniach C,B, Es, F alebo ich kombináciách. Jej rozsah je závislý aj od nátrubku a fyzických dispozícií hráča. Je opatrený troma (u majstrovských nástrojov až šiestimi) rotačnými ventilmi alebo piestami. Z nich piaty a šiesty slúžia k dolaďovaniu najhlbších tónov alebo k prelaďovaniu a zmene rozsahu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]