Turbínová hala továrne AEG

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Montážna hala továrne AEG

Montážna hala továrne AEG (Allgemeine Elektrizitäts Gesellschaft) na výrobu turbín v Berlíne bola prvou typovo modernou továrňou, navyše výtvarne úplne doriešenou.

Pôvod vzniku továrne[upraviť | upraviť zdroj]

Továreň postavili v rokoch 1908-1909 podľa návrhu nemeckého architekta Petra Behrensa (1868-1940), ktorý od roku 1907 vykonával funkciu umeleckého poradcu vo Všeobecnej elektrickej spoločnosti (AEG). Jeho prínos sa týkal aj návrhov priemyselných budov podniku. V spolupráci s inžinierom Karlom Bernhardom bol v roku 1908 poverený úlohou navrhnúť priestor pre montáž turbín, ktorý by dovoľoval dvíhať a premiestňovať obrovské súčiastky v rôznych etapách výroby a zaistil by prístup železničným vagónom. Ďalšou požiadavkou bolo maximálne využitie prirodzeného osvetlenia.

Výsledkom bol 127 m dlhý a 25 m široký obdĺžnikový hranol ležiaci strategicky na južnom rohu továrenského komplexu pozdĺž ulíc Huttenstrasse a Berlichingenstrasse. Pôsobivá čelná fasáda bola výkladom prosperujúceho nemeckého koncernu.

Architektonické riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Stavba je zastrešená jediným oblúkom, tvoreným priehľadnou oblúkovou klenbou s mnohouholníkovým profilom. Konštrukcia zo železa a skla je na rohoch ukončená masívnymi naklonenými stenami, ktorých povrchy pripomínajúce rustikované kamenné murivo akoby popierali ich schopnosť niesť zaťaženie.

Exteriér vypovedá o významnej úlohe spoločnosti AEG v Nemecku. Architekt použil výrazové prostriedky a monumentalitu starovekého Grécka. Budova, označovaná ako „moderný Partenón, odkazuje na klasické chrámy. Štítové priečelie je lemované dvoma nahor sa zužujúcimi pylónmi, s tympanónom polygonálneho tvaru, ktorý je umiestnený nad veľkou zasklenou plochou a je doňho vytesaný symbol podniku.

Nosný systém trojkĺbových oblúkov s tiahlami má výšku 25,60 m. Bočné steny sú rozčlenené pravidelným rytmom smerom dole sa zužujúcich železných výstuh.Sú tvorené kontinuálnou sklenenou plochou,ktorá je rozdelená do oddielov a ktorá spočíva na železobetónovom základe. Piliere sú podoprené priskrutkovanými oceľovými spojmi. Chrámový vzhľad tejto haly je však len chytro realizovanou ilúziou. Mohutne pôsobiace prvky fasády pozostávajú z ľahkého betónového obalu, ktorý je zachytený na oceľovej mrežovine. Sú zakončením priestoru,ale nemajú nosnú funkciu. Úzke železné pásy v špárach rohových pylónov a jemné kovové rámovanie tympanónu prezrádzajú umelecký zámer použitých prostriedkov. Interiér ,presvetlený veľkými oknami,je rýdzo funkčný. Továreň na výrobu turbín je skvelým pokusom zjednotiť klasickú kultúru a históriu s novou realitou priemyselného obchodu a výroby.Reprezentuje uvedomelé zhmotnenie priemyslu. Vzdialená priamočiaremu návrhu z ocele a skla (typická hala 19. storočia) je umeleckým dielom.

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Glancey,J.: Moderní architektura. Praha, Albatros 2004, s.34
  • Goessel,P.,Leuthäuserová,G.: Architektura 20.století. Taschen 2003, s.92
  • Prinaová,F.: 1000 let architektury. Slovart 2006, s.304
  • Senott,S.R.: Encyklopedia of 20th century architecture. Volume 1. Dearborn 2004, s.17-18

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 52°31′43″S 13°19′28″V / 52,528611°S 13,324444°V / 52.528611; 13.324444