Tvar (filozofia)
Tvar alebo v niektorých kontextoch aj forma je abstrakcia od hmotnej podstaty telesa. Opak látky.
Názory filozofov[upraviť | upraviť zdroj]
Albert Veľký[upraviť | upraviť zdroj]
Forma podľa Alberta Veľkého je to, čo je všeobecné, čiže idea nezávislá od látky. Formy aktualizujúce látku sú odrazom tejto idey, ktorá vo veci nemá bytie (nebo, ktoré vidím, je čosi iné ako nebo vôbec; v prvom prípade je látka spojená s formou, v druhom formou je však len to, čo je všeobecné, nespojené s látkou). Formy prajestvujúce v božskom rozume počiatkami vecí, odovzdávané veciam prostredníctvom inštrumentálnych vlastných príčin (duchovné bytia, elementárne kvality a semená), ktoré sú riadené svetlom božského rozumu. Takto sú formy zároveň počiatkom jestvovania vecí, ako aj zdrojom ľudského poznania, ďaka čomu môže človek z foriem vecí usudzovať na prvé formy obsiahnuté v absolútnom rozume. Ľudská duša ako forma bezprostredne pochádza od Boha.
Hegel[upraviť | upraviť zdroj]
Forma je podľa Hegela tunajšie vznikanie konkrétneho obsahu samého; rozčlenenosť v sebe, skladanie sa z rôznych substrátov; samostatnosť bytia veci.
Kant[upraviť | upraviť zdroj]
Forma je podľa Kanta princíp štruktúry a usporiadania spočívajúci v a priori daných formách názoru (priestore a čase) a ume (kategoriách), ktoré sa uplatňujú pri usporiadavaní materiálu skúsenosti. Forma a štruktúra teda neprináležia veciam osebe, ktoré nám poskytujú iba obsah, ktorý sa má ešte len formovať. Formy názory a myslenia sú nemenné bezobsažné logické štruktúry, ktoré existujú pred obsahmi ľudskej skúsenosti a nezávisle od nich. Ako také predstavujú aktívny, formu dodávajúci princíp poznania.
Tomáš Akvinský[upraviť | upraviť zdroj]
Forma je podľa Tomáša Akvinského substančne skutočný, činný a realizujúci prvok každej veci; forma je v každom materiálnom objekte (spolu s látkou); forma formuje primárnu matériu, ktorá je čírou pasivitou, a bez formy sa vôbec nikdy a nikde nemôže vyskytovať.