Ušnica
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Ušnica (lat. auricula) je časť vonkajšieho ucha, ktorá prilieha k hlave zvonka.
Ušnica sa upína na hlavu v 20 – 40° uhle; má typický tvar a veľa individuálnych variácií v modelácii svojich záhybov. Horný okraj ušnice je približne v rovine koreňa nosa, dolný okraj v rovine spina nasalis anterior.
Základ ušnice tvorí elastická chrupka ušnice (cartilago auriculae), ktorá svojím tvarom približne zodpovedá tvaru ušnice; chrupkový základ nemá ušný lalôčik (lobulus auriculae). Auricula sa vyvinula až u cicavcov, ktorí sa orientujú predovšetkým sluchom. Postupne sa vytvorila veľká zahrotená ušnica. Svaly ušnice sa stávajú rudimentárne, skracuje sa pozdĺžna os a okraj ušnice sa stáča do závitu – helix. Na helixe, ako rudiment niekdajšieho hrotu sa u niektorých jednotlivcov vytvára Darwinov hrbček (tuberculum auriculae). Ušnica má u človeka značne individuálny charakteristický tvar. Vonkajší okraj sa nazýva helix a začína ako crus helicis (rameno závitu) v concha auriculae mušľa ušnice, ktorú rozdeľuje na hornú (cymba conchae) a dolnú (cavum conchae). V cavum conchae začína vonkajší zvukovod otvorom porus acusticus externus. Na vonkajšej ploche ušnice paralelne s helixom prebieha anthelix (protizávit). Medzi helix a anthelix je scapha (člnok). Anthelix začína hore pri helixe dvoma ramenami crura anthelicis, ktoré ohraničujú trojuhloníkovitú priehlbeninu fossa triangularis. Dole pri ušnom lalôčiku sa anthelix končí ako antiragus (protikozlík) a od kozlíka (tragus), ktorý prekýva spredu vchod do zvukovodu, ho oddeľuje zárez incisura intertragica. Pokračovaním ušnice je vonkajší zvukovod meatus acusticus externus. začína otvorom porus acusticus externus a končí bubienkom (membrana tympani). Vedie zvukové vlny k bubienku. Vonkajšia tretina má chrupkový podklad, vnútorné dve tretiny kostený (pars tympanica ossis temporalis). Vonkajší zvukovod má zakrivený priebeh.
Koža ušnice je jasnočervená, tenká, pokrytá jemnými chĺpkami (tragi), ktoré majú starší jednotlivci dlhé a hrubé.
Ušnica smeruje akustické vlny do zvukovodu. Veľkosť a tvar ušnice ale nemá vplyv na sluch.
|
Tento článok týkajúci sa biológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |