Vázová maľba na koralovočervenom podklade
.jpg)
Vázová maľba na koralovočervenom podklade je starogrécky typ keramickej výzdoby vynájdený v Aténach približne medzi rokmi 540 až 530 pred Kr. S touto vzácnou technológiou vázovej maľby sa pracovalo menej ako jedno storočie, a to len v niekoľkých hrnčiarskych dielňach.[1]
Najstaršie známe použitie koralovočervenej je na tzv. Dionýzovej čaši, považovanej za jedno z najvýznamnejších diel atického hrnčiara a maliara váz Exékia, uloženej v mníchovskom Múzeu antického umenia (Staatliche Antikensammlungen, inv. č. 8729). Tento kylix (typu A) zobrazuje plavbu boha Dionýza, technikou („glazúrovania“) známou ako „koralovočervená“ (použitej na zobrazenie „tmavého mora z vína“), po ktorej sa váza po vypálení sfarbila na koralovočervenú.[2][1]
V pomere k vázovým maľbám na bielom podklade sú menej početné. Okrem toho je táto technika s niekoľkými výnimkami obmedzená hlavne na výzdobu čiaš (kylikes). Dôvod tohto obmedzeného používania je s najväčšou pravdepodobnosťou technický. Vypaľovanie týchto váz bolo náročnejšie a riziko zlyhania bolo príliš veľké na to, aby bolo používanie „koralovočervenej“ v atických dielňach na výrobu keramiky rozšírenejšie.[3]
Zdá sa, že chemická analýza z rôznych miest povrchu koralovočervenej atickej keramiky naznačuje, že do glazúry bolo pridané dostatočné množstvo hlineného náteru (hliny s bohatým obsahom železa a bez vápenca, značnú skúsenosť si vyžadovalo správne zmiešanie s dažďovou vodou a popolom z dreveného uhlia [4]) aby sa v ňom zvýšil obsah železa na približne 11 %, čo je niekoľkonásobne viac ako napr. pri čiernofigúrovej keramike. Po trojstupňovom cykle vypaľovania, ktorý zahŕňal postupnosť oxidácie, redukcie a opäť oxidačných podmienok, sa farba glazúry zmenila na intenzívnu koralovočervenú.[5] Americký vedec W. David Kingery naznačuje, že náter s požadovanými vlastnosťami mohol pochádzať z jedinečného zdroja hliny (strata tohto zdroja hliny mohlo tiež úplne zastaviť produkciu tejto koralovočervenej). Vyčerpanie tohto unikátneho hlineného materiálu mohlo potom viesť k vývoju metódy dvoch výpalov. Výzva spojená s týmto druhým vypaľovaním mohla dodať dostatočný impulz na vývoj koralovočervenej kompozície, ktorá umožnila výrobu čiernej a červenej pri jednom vypaľovaní. Ak je táto hypotéza správna, rané koralovočervené vázy by mali mať vyššie percento príkladov s čiernou a červenou identického zloženia (a vypaľovaných dvakrát).[6]
Použitie výrazu „koralovočervená“ sa stáva trochu problémom, keď sa tento typ vázovej farby skúša vedecky identifikovať. Podobná, ak nie identická farba sa mohla objaviť aj pri náhodných chybách počas vypaľovania čiernofigúrových váz v oxidačnej peci (zvyčajne pri nižšej teplote [7]), pri chybných hlinených náteroch (iného zloženia). Vizuálne a kolorimetricky sa tieto vyrobené červené môžu javiť ako identické s koralovočervenou (s tzv. „zámernou koralovočervenou“[8]). Mechanizmy produkcie koralovočervenej sa skúmajú už mnoho rokov a dodnes zostávajú predmetom výskumu. Niektoré z odpovedí na povahu koralovočervenej spočívajú v starostlivom sledovaní stavu jej konzervácie (nedostatočná priľnavosť k hlinenému substrátu - odlupuje sa - nedostatočné vypaľovanie tiež mohlo spôsobiť, že koralovočervená bola náchylnejšia aj na iné formy poškodenia),[9] aplikácie a presahov s čiernou glazúrou. Farebné rozdiely medzi týmito dvomi glazúrami môžu pochádzať z techniky vypaľovania alebo z kompozičných variácií (chemických alebo morfologických).[9]
-
Kylix s dvojitým dekorom, Staatliche Antikensammlungen 2620, Mníchov, interiér červenofigúrovy na koralovočervenom podklade, maliar: Eufronios, cca 510 pred Kr. -
Atický červenofigúrový volutový kratér s koralovočerveným podkladom, cca 480 pred Kr., Getty Villa Museum, Los Angeles -
Kylix s dvojitým dekorom, Staatliche Antikensammlungen 2620, Mníchov, červenofigúrový exteriér. -
Atický červenofigúrový kylix na koralovočervenom podklade, cca 510 – 490 pred Kr., Národné archeologické múzeum v Aténach -
Atický kylix s dvojitým dekorom, interiér červenofigúrový na koralovočervenom podklade, Antikenmuseum und Sammlung Ludwig BS 458, Basel
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Beth Cohen. The Colors of Clay: Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-942-3. S. 45.
- ↑ Robin Osborne. The Oxford History of the Archaic Greek World. Oxford : Oxford University Press, 2023. ISBN 978-01-9764-444-7. S. 117.
- ↑ The J. Paul Getty Museum. The J. Paul Getty Museum Journal. Los Angeles : Getty Publications, 2006. ISBN 978-08-9236-018-5. S. 134.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 235-236.
- ↑ Zvi Goffer. Archaeological Chemistry. New York : John Wiley & Sons, 2007. ISBN 978-04-7191-515-7. S. 254.
- ↑ Kenneth D. S. Lapatin. Papers on Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publication, 2008. ISBN 978-08-9236-901-0. S. 93.
- ↑ Kenneth D. S. Lapatin. Papers on Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publication, 2008. ISBN 978-08-9236-901-0. S. 89.
- ↑ John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-664-6. S. 265.
- ↑ a b Kenneth D. S. Lapatin. Papers on Special Techniques in Athenian Vases. Los Angeles : Getty Publication, 2008. ISBN 978-08-9236-901-0. S. 85-86.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vázová maľba na koralovočervenom podklade
