Vývrat (potok)
| Vývrat | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Malacky |
| Obce | Kuchyňa, Rohožník |
| sútok zdrojníc | Kuchyňa |
| - poloha | Vysoký Rajd (vrch) |
| - výška | 463 m |
| - súradnice | 48°24′15″S 17°13′47″V / 48,4043°S 17,2296°V |
| Ústie | Rudavka |
| - poloha | Rohožník |
| - výška | 195 m |
| - súradnice | 48°27′26″S 17°09′06″V / 48,4571°S 17,1516°V |
| Dĺžka | 1,98 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologický identifikátor | 4-17-02-656 |
  poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Vývrat[1] je potok v regióne Záhorie v severnej časti územia obce Kuchyňa a v severozápadnej časti územia obce Rohožník v okrese Malacky v Bratislavskom kraji. Nachádza sa hornou časťou toku v geomorfologickom celku Malé Karpaty v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty a dolnou časťou toku v geomorfologickom celku Borská nížina v geomorfologickom podcelku Podmalokarpatská zníženina.[2] Je pravostranným prítokom Rudavky. Od sútoku oboch zdrojníc po ústie do Rudavky má dĺžku 1,98 km, spolu s dlhšou zdrojnicou od prameňa dlhšej zdrojnice po ústie do Rudavky má dĺžku 3,35 km. Plošný obsah povodia má 513,6 ha. Je vodným tokom V. rádu.
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Vzniká sútokom dvoch zdrojníc v 463 m n. m. v lesnom extraviláne, v geomorfologickom celku Malé Karpaty v geomorfologickom podcelku Pezinské Karpaty, preteká cez les Hubalová a úpätím vrchu Hubalová s 535 m n. m., ľavým brehom obmýva severovýchodné a severné úbočie vrchu Vysoký Rajd s 541 m n. m., na území obcí Kuchyňa a Rohožník v okrese Malacky v Bratislavskom kraji.[3] Severná zdrojnica pramení v lesnom extraviláne na území obce Kuchyňa v 530 m n. m. vo vzdialenosti 100 m od obecnej hranice medzi Kuchyňou a Rohožníkom, v 463 m n. m. tvorí ako pravostranná zdrojnica potoka Vývrat. Južná, kratšia, zdrojnica pramení tiež na území obce Kuchyňa v 526 m n. m. v lesnom extraviláne, od prameňa tečie severozápadoseverným smerom, podteká miestnu účelovú komunikáciu, priberá jediný bezmenný pravostranný prítok, pokračuje stále rovnakým smerom až k sútoku oboch zdrojníc kde v 463 m n. m. tvorí ako ľavostranná zdrojnica potoka Vývrat.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Po vzniku (po sútoku oboch zdrojníc) v 463 m n. m. preteká lesným extravilánom územia obce Kuchyňa, tečie západným smerom a vytvára oblúk vypnutý na sever, v 414 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok z južného a juhozápadného úpätia vrchu Vysoká s 754 m n. m., v 405 m n. m. priberá bezmenný ľavostranný prítok z úpätia vrchu Vysoký Rajd s 541 m n. m., v 394 m n. m. priberá ďalší bezmenný pravostranný prítok tiež z južného a juhozápadného úpätia vrchu Vysoká s 754 m n. m., v 385 m n. m. priberá už tretí v poradí bezmenný pravostranný prítok z južného a juhozápadného úpätia vrchu Vysoká s 754 m n. m., priberá ďalší pravostranný bezmenný prítok, v 296 m n. m. obmýva úpätie lesa Vývrat, v 282 m n. m. priberá bezmenný pravostranný prítok z úpätia západného svahu vrchu Bučková s 545 m n. m. a zároveň vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, preteká geomorfologickým podcelkom Podmalokarpatská zníženina, priberá ľavostranný bezmenný krátky prítok, pravým brehom obteká dva rybníky a následne v 235 m n. m. napája vodnú nádrž Vývrat cez ktorú prebieha hranica medzi obcami Kuchyňa a Rohožník, opúšťa územie obce Kuchyňa a vteká na územie obce Rohožník, pokračuje severným smerom, v 195 m n. m. západne od intravilánu obce Rohožník ústi do Rudavky ako jej pravostranný prítok.[4][5] Potok Vývrat nemá významnejšie prítoky.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Motivantom názvu vodného toku Vývrat na území obcí Kuchyňa a Rohožník v období pomenovacieho procesu bol názov lesa Vývrat[6] prípadne názov samoty - horárne Vývrat,[7] cez územie ktorých vodný tok preteká. Pôvodným významom motivanta bola topografická lokalita s charakteristickým výskytom vyvráteného a vyvaleného stromového porastu. Z jedného z týchto dvoch toponým bol prenesený názov do pozície hydronyma a tým bolo utvorené jednoslovné hydronymum v podobe Vývrat ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä v hydronymii.[8] Názov vodného toku Vývrat bol štandardizovaný v roku 1978.[9] V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Vývrat nie je jedinečným hydronymom (máj 2022), máme aj homonymné hydronymum Vývrat.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-05-18.]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-05-18].
- ↑ Priebeh vodného toku Vývrat v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-05-12].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 13, 34, 35, 36, 140, 152, 164, 199. 079-902-87 NVA.
- ↑ Geografické názvy okresu Bratislava-vidiek A1. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-212/1982 z 21.10.1982. 68 s. 79-907-83. S. 30, 31, 53, 55, 56, 60, 65.
- ↑ Geografické názvy okresu Senica A11. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-4/1989 z 11.1.1989. 132 s. S. 73, 127. ISBN 80-85164-30-2.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 2. Názvy sídelných geografických objektov. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-221/1981 z 9.9.1981, Kartografické informácie 11. 165 s. S. 157. Bratislava 1981. 79-906-81.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov. Západoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-108/1978 z 30.3.1978, Kartografické informácie 10. 122 s. S. 116. Bratislava 1979. 79-904-79.