Veda o manažmente

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Veda o manažmente je spoločenská veda, založená na vedeckom výskume riadenia, teda manažmentu, ktorá sa rozvinula z potreby skúmať prácu a zefektívňovať pracovné procesy až do súčasného stavu vedeckého výskumu a tvorby vedeckých teórií o organizácii práce a riadení organizácií.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Prvými autormi, zaoberajúcimi sa riadením ako vedou, boli F.W.Taylor, Elton Mayo (1880 – 1949),Peter Ferdinand Drucker, Henry Fayol (1849 – 1925) a Mary Parker Follettová (1868 – 1933). Potreba zaoberať sa pracovnými výkonmi a organizáciou práce ako vedou vychádzala z rozvoja priemyselnej revolúcie a z potreby zefektívňovať predovšetkým ľudskú a organizačnú prácu.

Vedecká disciplína riadenia sa úplne konštituovala v 30.rokoch 2O.storočia. Prvá vedecká konferencia o riadení sa konala v Prahe v ČSR v roku 1922 pod záštitou prezidenta ČSRT.G.Masaryka, zúčastnil sa na nej aj vtedajší minister obchodu USA Herbert Hoover.

Vývojové etapy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Manažment ako vedecké riadenie pracovných procesov, pracovné štúdie, vzťah robotník a manažér, produktivita manuálnej práce (30. roky 20. storočia), F. W. Taylor, taylorizmus.
  • Manažment ako štruktúra organizácie a riadenie organizácie (obdobie medzi dvomi svetovými vojnami, prudký rozvoj v 50. rokoch), autori pôvodne Henry Fayol, potom Max Weber, Derek S. Pugh a Astonská skupina, Joan Woodwardová, Elliot Jacques a Peter F. Drucker.
  • Úloha manažéra v organizácii a rozhodovanie v organizáciách, organizácia vo svojom okolí, "Manažér je zodpovedný v organizácii za výkonnosť ľudí", – šesťdesiate roky 20. storočia, Herbert A. Simon, James G. March, Victor H. Vroom, Michel Crozier a Arnold S. Tannenbaum.
  • Manažment ako riadenie ľudských zdrojov, ľudia v organizácii – sedemdesiate roky 20. storočia, vstup sociológie a psychológie do vedy o manažmente, (autori pôvodne Elton Mayo, potom Rensis Lykert a Douglas McGregor, Robert R. Blake a Jane S. Moutonová, Chris Argyris, Edgar H. Schein, Frederick Herzberg, Geert Hoftstede, Peter F. Drucker).
  • Nové úlohy manažéra v organizácii, definovanie manažéra ako architekta, správcu a učiteľa v organizácii (autor Peter Senge), na druhej strane technokratický prístup smerujúci k riadeniu organizácie smerom k zefektívneniu práce ako reinžiniering reengineering, lean management t. j. zoštíhlené riadenie, osemdesiate roky 20. storočia, novými úlohami manažéra sa zaoberali predovšetkým Peter F. Drucker, Peter Senge, David Siverman a William Ouchi.
  • Manažment ako funkcia rozvoja organizácie, objavil sa nový ekonomický zdroj, vedomosti, časť smerovania do pôvodne technokratického smeru knowledge management, teda riadenia vedomostí, časť smerovania do odhaľovania ľudského potenciálu, človek ako nositeľ vedomosti, teda riadenie vedomostí skúmajúce podiel ľudského zdroja na produktivite vedomostí, vznik konceptu vedomostnej spoločnosti – deväťdesiate roky 20. storočia, autori Peter F. Drucker, Peter Senge, Nonaka a Takeuschi.
  • Úloha organizácie v modernej postindustriálnej spoločnosti, manažment s novými paradigmami, stieranie rozdielov v manažmente podnikov a manažmente verejnej správy, – prvá dekáda 21. storočia, Peter F. Drucker a Charles Handy.

Premisy a paradigmy vedy o manažmente[upraviť | upraviť zdroj]

Manažment je spoločenská veda a zaoberá sa správaním sa ľudí a ľudských inštitúcií. Zatiaľ čo realita prírodných vied sa nemení, iba sa rozširuje obzor vedenia, realita spoločenskej vedy nepozná žiadne „prírodné zákonitosti“ a je vystavená neustálym zmenám.[1]. Premisy, ktoré platili včera, sa v priebehu okamihu môžu stať neplatnými, dokonca zmätočnými.

Od dôb prvých teoretikov manažmentu sa premisy zmenili, napríklad H. Fayol vo Francúzsku i Walter Rathenau v Nemecku približne v roku 1900 verili, že musí existovať jediná správna organizácia.

V 30. rokoch existoval súbor základných premís, ktoré sa týkali podstaty manažmentu ako vedeckej disciplíny a ktoré pretrvávali donedávna:

  • Manažment rovná sa podnikový manažment;
  • Existuje, alebo musí existovať jediná správna organizačná štruktúra;
  • Existuje, alebo musí existovať, jediná správna metóda riadenia ľudí;

Z praxe riadenia potom vychádzali ďalšie premisy:

  • Technológie, trhy a koneční užívatelia sú daní;
  • Pôsobnosť manažmentu je právne vymedzená;
  • Manažment je orientovaný interne (dovnútra podniku);
  • Ekonomika definovaná hranicami národného štátu je „životným prostredím“ podniku a jeho manažmentu.

Prinajmenšom do začiatku 80. rokov 20. storočia boli s výnimkou tej prvej všetky premisy dostatočne blízke realite, takže funkčne použiteľné v praxi i pre výskum. V súčasnosti sú prežité a realita je často opakom týchto premís.

Nové premisy v manažmente ústiace do novej paradigmy:

  • Manažment je špecifickým a charakteristickým nástrojom doslova každej organizácie;
  • Namiesto hľadania jedinej správnej organizácie sa manažment musí naučiť hľadať, vyvíjať a testovať organizáciu, ktorá zodpovedá svojej stanovenej úlohe;
  • Pokiaľ ide o ľudí v organizáciách a ich prácu, ľudia sa „neriadia“, úlohou manažmentu je ľudí viesť. Cieľom je produktívne využitie konkrétnych predností a vedomostí každého jedinca v organizácii;
  • Technológie ani konečné použitie produktov a služieb nie sú základom pri formulácii riadiacej stratégie, sú to obmedzenia. Základom stratégie manažmentu musia byť zákaznícke hodnoty a rozhodnutia zákazníkov o tom, ako chcú rozdeliť svoje disponibilné príjmy;
  • Pôsobnosť manažmentu nie je právne vymedzená. Manažment musí byť funkčný. Musí zahŕňať celý proces. Musí sa sústreďovať na výsledky a na výkonnosť v každom článku ekonomického reťazca;
  • Hranice národného štátu sú dôležité ako obmedzenie, manažérsku prax budú stále viac vymedzovať skôr z prevádzkového než z politického či ekonomického hľadiska;
  • Zmyslom manažmentu sú výsledky danej organizácie, manažment musí vychádzať zo zamýšľaných výsledkov a musí zdroje inštitúcie či podniku organizovať tak, aby boli tieto výsledky dosiahnuté. Manažment je orgánom, ktorý musí organizácii umožniť produkovať výsledky vo svojom vonkajšom prostredí.

Základom (uholným kameňom) organizácie (t. j. modernej spoločnosti, ekonomiky, komunity) nie je technológia, ani informácie, dokonca ani produktivita, je ním riadená inštitúcia produkujúca výsledky ako orgán spoločnosti.

  • Záverečné nové paradigma manažmentu:

Do oblasti pôsobnosti a zodpovednosti manažmentu spadá všetko, čo má vplyv na výkonnosť inštitúcie a na jej výsledky, či už sa to nachádza v jej internom alebo externom prostredí, či už je to pod kontrolou inštitúcie alebo mimo jej kontroly.[2]

Autori[upraviť | upraviť zdroj]

F. W. Taylor[upraviť | upraviť zdroj]

Pod pojmom vedecké riadenie označujeme ako prvé dielo Fredericka Winslowa Taylora (1856 – 1917), Američana, ktorého pracovné štúdie a štúdie produktivity práce definovali potrebu riadiť odborne pracovné procesy a v 30. rokoch 20. storočia ovládlo vedecké riadenie celý rozvinutý svet. F. W. Taylor definoval vo svojom diele Vedecké riadenie (Scientific Management) štyri zásadné princípy manažmentu:

  • rozvoj skutočnej vedy o práci;
  • vedecký výber a progresívny rozvoj robotníka;
  • spojenie vedy o práci a vedecký prístup k výberu a vzdelávaniu robotníkov;
  • neustála a úzka spolupráca manažmentu a robotníkov;

Pod vedou F. W. Taylor rozumel systematické meranie a pozorovanie práce, štúdium faktorov, ktoré ovplyvňujú výkonnosť robotníka. Taylorove metódy ďalej rozpracovali Gannt, Frank, Lilian Gilbreth, Beadaux, Rowan a Halsey až do teórie riadenia, aplikovanej na čo najefektívnejšie zvládnutie vstupov a výstupov v procese práce, ktorá sa v súčasnosti nazýva štúdium práce resp.priemyselné inžinierstvo a prešlo až do skúmania systémov na základe kybernetiky, t. j.mimo zapojenia ľudského zdroja (mechanizácia a automatizácia výroby).

P. F. Drucker[upraviť | upraviť zdroj]

Manažmentom sa zaoberalo Druckerovo dielo Peter Ferdinand Drucker, ktorý definoval, že manažment je riadenie všetkých organizácií, nielen priemyselných, ale aj vo verejnej správe. Tvrdí, že manažment ako špecifický druh práce nebol až do konca 1.svetovej vojny rozpoznaný a ako vedecká disciplína sa objavil až po 2.svetovej vojne. Manažment je teda práca, týkajúca sa organizovania zdrojov na dosiahnutie uspokojivého výkonu, je to budovanie podniku z materiálnych a ľudských zdrojov.[3] Základné diela o manažmente sú:

  • The Practise of Management (prax riadenia) encyklopedická svojou šírkou a s celkovým historickým prehľadom riadenia,(1954)
  • Age of Discontinuity (Vek diskontinuity) 1968, popisuje prudké zmeny v produktivite ekonomických zdrojov, diskontinuálny vývoj ekonomiky po 2.sv.vojne, popisuje po prvý raz vedomosti ako nový ekonomický zdroj, vedomostného pracovníka,
  • New Realities (Nové reality) 1970, popisuje zmeny, ktoré menia obraz ekonomiky a spoločnosti ku koncu tisícročia,
  • The Post-Capitalist Society, (Postkapitalistická spoločnosť), kde definuje novú úlohu organizácií, nový zdroj produktivity- vedomosti, uvádza charakteristiky postindustriálnej spoločnosti, ktorú podľa pravidiel politickej ekonómie pomenúva ako postkapitalistickú.

Ďalšie prehľady o manažmente ako o vede[upraviť | upraviť zdroj]

Prakticky každá ekonomická univerzita sa v súčasnosti snaží zatriediť pomocou nejakého kľúča diela o manažmente, ktoré vychádzajú publicisticky.

Kompendium managementu[upraviť | upraviť zdroj]

V prípade prehľadu spracovaného britským editorom a publicistom Stuartom Crainerom sa podarilo vytvoriť skutočné kompendium zahrňujúce 50 diel mysliteľov v manažmente so stručným popisom, niečo o každom autorovi a je tam i usporiadanie tém týkajúcich sa predmetu výskumu v manažmente. Tak ako dnes veda o vojnách a armádach do svojho prehľadu vkladá aj bitky spred nášho letopočtu (i keď vtedy žiadna veda o vojne neexistovala), rovnako v tomto prehľade sú spomínané diela staroveku (Sun Tzu) i stredoveku (Machiavelli) až po súčasnosť.

Zborník mysliteľov v manažmente[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1997 vyšiel zborník s prehľadom pôvodných príspevkov popredných svetových predstaviteľov vedy o manažmente, ktorí sa zaoberajú teóriami o manažmente a podnikaní,i v ďalších spoločenských disciplínach. V tomto zborníku, ktorý vyšiel pod názvom Rethinking the Future od R. Gibsona (Nový obraz budoucnosti v č.j.), autori svojimi myšlienkami a úvahami vymedzujú nové paradigmy (myšlienkové vzorce, názory) radikálnych zmien v ekonomickom prostredí a vôbec v spoločnosti, ktoré môžeme v prvých desaťročiach 21.storočia očakávať. Tento prehľad odráža nutné zmeny východísk, predpokladov i spôsobu myslenia, ktoré v podmienkach vzrastajúcej neurčitosti, diskontinuity vývoja, chaosu a paradoxov postindustriálneho sveta môžu pomôcť firmám, organizáciám i celej spoločnosti prežiť a prosperovať. Skúma všetky podstatné témy, ktoré súvisia s adaptáciou na meniace sa podmienky: zmeny v povahe práce, procesoch učenia sa, odklone od tradičných hierarchií, v demokratizácii moci v organizácii, v premene veľkých podnikových korporácií a aj národných štátov na globálne siete, v úlohe vodcovských osobností a podnikovej kultúry pri zvyšovaní výkonu či tvorbe stratégií, zabezpečujúcich konkurenčnú výhodu zajtrajších trhov. Všetci autori, i keď tu nie je zmienka o P. F. Druckerovi, sú ovplyvnení jeho dielami o veku diskontinuity, nových realitách v manažmente i o zrode novej spoločnosti založenej na ekonomickom zdroji vedomostí.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. P.F.Drucker, Výzvy managementu 21.století, ss.14 – 15
  2. ibid str.44
  3. Napísali o organizáciách, P. F. Drucker, str. 99

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Taylor, F. W.: Scientific Management (reed.1947). Harper&Row
  • Pugh, D. S.-Hickson, D. J.: Napísali o organizáciách. 1992. v Nadácii City University Bratislava ako čítanka kurzového materiálu Efektívny manažér, preklad s láskavým dovolením The Open University UK, ISBN 80-89045-35-9,
  • Drucker, P. F.: Výzvy managementu pro 21.století. Praha: Management Press, 2000. ISBN 80-7261-021-X
  • Crainer, Stuart: Kompendium managementu. čes.vyd. Praha: Computer Press, 1998. ISBN 80-7226-109-6
  • Gibson, Rowan: Nový obraz budoucnosti (Rethinking the Future). čes.vyd. Praha: Management Press, 1998. ISBN 80-85943-80-8