Zobrazenie zdroja stránky Vek vesmíru

{{Fyzikálna kozmológia}}
'''Vek [[vesmír]]u''' je v [[kozmológia|kozmológii]] definovaný ako [[Čas (fyzika)|čas]], ktorý uplynul od [[veľký tresk|Veľkého tresku]]. Najpresnejšie [[meranie]] [[Vek|veku]] vesmíru je z [[22. marec|22. marca]] [[2013]] a stanovilo vek vesmíru na 13,798 ± 0,037 miliardy rokov (4,5354 ± 0,012 × 10<sup>17</sup> sekúnd).<ref name='planck_overview'>{{cite journal | arxiv=1303.5062 | title=Planck 2013 results. I. Overview of products and scientific results | author=Planck collaboration | journal=Submitted to [[Astronomy and Astrophysics]] | year=2013}}</ref><ref name="arXiv-20121220">{{cite journal |last=Bennett |first=C.L. |last2=Larson |first2=L.|last3=Weiland |first3=J.L.|last4=Jarosk |first4= N. |last5=Hinshaw |first5=N. |last6=Odegard|first6=N. |last7=Smith |first7=K.M. |last8=Hill|first8=R.S. |last9=Gold |first9=B.|last10=Halpern |first10=M. |last11=Komatsu |first11=E. |last12=Nolta|first12=M.R.|last13=Page |first13=L. |last114=Spergel |first14=D.N. |last15=Wollack |first15=E.|last16=Dunkley |first16=J.|last17=Kogut |first17=A. |last18=Limon |first18=M. |last19=Meyer|first19=S.S. |last20=Tucker |first20=G.S. |last21=Wright|first21=E.L. |title=Nine-Year Wilkinson Microwave Anisotropy Probe (WMAP) Observations: Final Maps and Results|url=http://arxiv.org/abs/1212.5225 |arxiv=1212.5225 |date=December 20, 2012|accessdate=January 1, 2013}}</ref><ref>[[Short scale]] usage, i.e., 13.798 thousand million.</ref> Nepresnosť 37 miliónov rokov bola stanovená zhodou viacerých vedeckých výskumov, ako napr. meraním kozmického [[Mikrovlnové pozadie|mikrovlnného pozadia]] [[Planck (družica)|Planckovým satelitom]], sondou [[WMAP]] a inými. Výsledkom týchto meraní je čas ochladzovania vesmíru od Veľkého tresku.<ref name="British Broadcasting Co. UK">{{cite web
|last = 
|first =  
|title = Cosmic Microwave Background Radiation
|url=http://www.bbc.co.uk/science/space/universe/sights/cosmic_microwave_background_radiation 
|authorlink =
|coauthors = 
|work = History of Cosmology
|publisher = British Broadcasting Co. UK
|date = 
|doi =
|accessdate = 2011-03-09}}</ref> Merania rýchlosti [[Rozpínanie vesmíru|expanzie vesmíru]] sa používajú na výpočet približného veku vesmíru.

== Vysvetlenie ==
Lambda-CDM model opisuje vývoj vesmíru z veľmi rovnomerného, horúceho, hustého prvotného stavu až po jeho súčasný stav v celom rozsahu 13,8 miliárd rokov [[kozmológia|kozmologického]] času.<ref>{{cite web
|last = 
|first =  
|title = Cosmic Detectives
|url=http://www.esa.int/Our_Activities/Space_Science/Cosmic_detectives
|authorlink =
|coauthors = 
|work =
|publisher = The European Space Agency (ESA)
|date = 2013-04-02
|doi =
|accessdate = 2013-04-15}}
</ref> Teóriu tohto modelu podporujú súčasné veľmi presné astronomické pozorovania, napr. WMAP. Napriek tomu teórie pôvodu prvotného stavu zostávajú v rovine špekulácií. Pri rozpracovaní Lambda-CDM modelu spätne z bodu, ktorému rozumieme, sa veľmi rýchlo dostaneme k [[singularita|singularite]] nazývanej Singularita [[Veľký tresk|Veľkého tresku]]. 
Aj keď vesmír teoreticky môže mať dlhšiu históriu, [[Medzinárodná astronomická únia]] používa ''vek vesmíru'' vo význame trvania expanzie Lambda-CDM modelu alebo času, ktorý ubehol od Veľkého tresku v súčasnom [[Pozorovateľný vesmír|pozorovateľnom vesmíre]].<ref>{{cite news|url=http://www.nytimes.com/2008/03/09/science/space/09cosmos.html?_r=1&oref=slogin | work=The New York Times | first=Kenneth |last=Chang | title=Gauging Age of Universe Becomes More Precise | date=2008-03-09}}</ref>

== Limity pozorovaní ==
Keďže vesmír musí byť prinajmenšom taký starý ako najstaršie teleso v ňom, existuje mnoho pozorovaní, ktoré udávajú nižší vek vesmíru. Tie zahŕňajú teplotu najchladnejších [[biely trpaslík|bielych trpaslíkov]], ktorí postupne s vekom chladnú, a najtmavšie body, v ktorých [[hviezda|hviezdy]] v [[hviezdokopa|hviezdokopách]] opúšťajú [[hlavná postupnosť|hlavnú postupnosť]] (hviezdy s nižšou hmotnosťou zotrvávajú v hlavnej postupnosti dlhšie).

== Kozmologické parametre ==
[[Image:Universe.svg|thumb|400px|Vek vesmíru je daný súčasnou hodnotou [[Hubblova konštanta|Hubblovej konštanty]] a spätnou extrapoláciou v čase s pozorovanou hodnotou parametra hustoty (Ω). Pred objavom [[tmavá energia|tmavej energie]] prevládalo presvedčenie, že hlavnou zložkou vesmíru je [[hmota]], a tak  Ω  na tomto grafe zodpovedá Ω<sub>''m''</sub>. Zrýchľujúci vesmír je starší, zatiaľ čo vek vesmíru s [[Veľký kolaps|Veľkým kolapsom]] je nižší.]]
[[File:Age Universe Planck 2013.png|thumb|400px|Hodnota korekčného faktora, ''F'', je zobrazená ako funkcia dvoch kozmologických parametrov: súčasnej čiastkovej hustoty hmoty Ω<sub>''m''</sub> a kozmologickej konštanty hustoty Ω<sub>''Λ''</sub>. Najpresnejšie hodnoty týchto parametrov sú označené štvorčekom vľavo hore; vesmír s prevahou hmoty označuje hviezdička vpravo dole.]]
Problém pri určovaní veku vesmíru úzko súvisí s problémom určenia hodnôt kozmologických parametrov. Toto dnes z veľkej časti pokrýva Lambda-CDM model, ktorý predpokladá, že vesmír obsahuje normálnu ([[baryón]]ovú) hmotu, studenú [[tmavá hmota|tmavú hmotu]], žiarenie (vrátane [[fotón]]ov a [[neutríno|neutrín]]) a [[kozmologická konštanta|kozmologickú konštantu]]. Ich čiastkový prínos pre súčasnú hustotu energie vo vesmíre je daný parametrami hustoty Ω<sub>''m''</sub>, Ω<sub>''r''</sub>, a Ω<sub>Λ</sub>. Úplný ΛCDM model je definovaný množstvom iných parametrov, ale pre výpočet veku sú najdôležitejšie tieto tri spolu s Hubblovým parametrom H<sub>0</sub>.

Ak máme presné hodnoty týchto parametrov, môžeme vypočítať vek vesmíru pomocou [[Friedmanova rovnica|Friedmannovej rovnice]]. Táto rovnica dáva do súvislosti mierku a(t) a obsah hmoty vo vesmíre. Zmenou tohoto vzťahu môžeme vypočítať zmenu času pomocou zmeny mierky a následne integrovaním rovnice vypočítame vek vesmíru. Vek t<sub>0</sub> je daný výrazom vo forme
:<math>t_0 = \frac{1}{H_0} F(\Omega_r,\Omega_m,\Omega_\Lambda,\dots) </math>
kde H<sub>0</sub> je Hubblov parameter a funkcia F závisí len na energetickom obsahu vesmíru, pochádzajúcom z rôznych komponentov.
Prvá vec vyplývajúca z tejto rovnice je, že vek vesmíru je určený hlavne Hubblovým parametrom a korekcia má pôvod v obsahu hmoty a energie. Takže hrubý odhad veku vesmíru dostaneme z Hubblovho času, čo je prevrátená hodnota Hubblovho parametra čiže <math>1/H_0</math>.
[[Hubblova konštanta]] <math>H_0</math> vyjadruje rýchlosť expanzie vesmíru a zvyčajne je zadaná v kilometroch za sekundu na [[parsek|megaparsek]] (km/s/mpc) - čím je objekt ďalej tým sa rýchlejšie vzďaľuje. Jeden megaparsek = 3,086*10<sup>19</sup>km, takže ak H<sub>0</sub>= 67,77 km/s/mpc, <math>H_0</math>=2,20*10<sup>-18</sup>s<sup>-1</sup> tak hodnota Hubblovho času je 4,55*10<sup>17</sup>s alebo 14,4 miliardy rokov.<ref>{{Cite book|last=Liddle |first=Andrew R. |year=2003 |title=An Introduction to Modern Cosmology |edition=2nd |publisher=Wiley|location=Chichester |isbn=0-470-84835-9|page=57}}</ref>
 
Aby sme získali presnejší vek, musíme vrátať korekčný faktor F. Vo všeobecnosti ho musíme vypočítať numericky a výsledky pre rozsah hodnôt kozmologických parametrov sú zobrazené na obrázku. Pre Planckove hodnoty (Ωm, ΩΛ) = (0.3086, 0.6914) označené štvorčekom v ľavom hornom rohu obrázka, je hodnota korekčného faktora F=0,956. Pre plochý vesmír bez kozmologickej konštanty sú hodnoty označené hviezdičkou v pravom dolnom rohu, má F hodnotu 2/3, čo je omnoho menej a pre fixnú hodnotu Hubblovho parametra je preto vesmír mladší. Pri tomto obrázku je Ω<sub>r</sub> považovaný za konštantu (zhruba zodpovedá konštantnej teplote CMB) a zakrivenie parametra hustoty je dané hodnotou ostatných troch.

Okrem Planckovho satelitu pomohla určeniu presného veku vesmíru aj sonda WMAP, ale pre získanie presného čísla je nutné pridať aj iné merania. Merania CMB sú veľmi presné v určovaní obsahu hmoty Ω<sub>m</sub><ref>{{cite web|title=Animation: Matter Content Sensitivity. The matter-radiation ratio is raised while keeping all other parameters fixed (Omega 0h^2= 0.1-1)|url=http://background.uchicago.edu/%7Ewhu/physics/anim2.html|publisher=uchicago.edu|accessdate=2008-02-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080223184613/http://background.uchicago.edu/%7Ewhu/physics/anim2.html|archivedate=2008-02-23|deadurl=no}}</ref> a parametra zakrivenia Ω<sub>k</sub>.<ref name="anim3">{{cite web|title=Animation:Angular diameter distance scaling with curvature and lambda (Omega K=1-Omega 0-Omega Lambda, fixed Omega 0h^2 and Omega Bh^2)|url=http://background.uchicago.edu/%7Ewhu/physics/anim3.html|publisher=uchicago.edu|accessdate=2008-02-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080223184618/http://background.uchicago.edu/%7Ewhu/physics/anim3.html|archivedate=2008-02-23|deadurl=no}}</ref> Najpresnejšie hodnoty Hubblovho parametra H<sub>0</sub> pochádzajú zo [[supernova|supernov]] typu Ia. Kombinácia týchto meraní stanovila všeobecne prijímanú hodnotu veku vesmíru.

Pri pevných hodnotách ostatných parametrov kozmologická konštanta zvyšuje vek vesmíru. To je dôležité, pretože predtým ako kozmologická konštanta stala všeobecne prijímanou, model Veľkého tresku mal problémy s vysvetlením veku [[guľová hviezdokopa|guľových hviezdokôp]] v [[Mliečna dráha|Mliečnej dráhe]], pretože sa ich vek bol zdanlivo vyšší ako vek vesmíru vypočítaný z Hubblovho parametra a vesmíru iba z hmoty.<ref>{{cite web|title=Globular Star Clusters|url=http://www.seds.org/messier/glob.html|publisher=seds.org|accessdate=2008-02-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080224064318/http://seds.org/messier/glob.html|archivedate=2008-02-24|deadurl=no}}</ref><ref>{{cite web|title=Independent age estimates|url=http://www.astro.ubc.ca/people/scott/bbage.html|publisher=astro.ubc.ca|accessdate=2008-02-23|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080306024809/http://www.astro.ubc.ca/people/scott/bbage.html|archivedate=2008-03-06|deadurl=no}}</ref> Kozmologická konštanta tento problém vyriešila a objasnila viaceré vlastnosti, ktoré čisto materiálny kozmologický model nedokázal vysvetliť.<ref>{{cite journal|title=COSMIC CONCORDANCE|arxiv=astro-ph/9505066|author=J. P. Ostriker|coauthors=Paul J. Steinhardt|bibcode = 1995astro.ph..5066O|last2=Steinhardt|year=1995|pages=5066 }}</ref>

== WMAP ==
Dáta za 9 rokov NASA projektu WMAP v roku 2012 odhadli vek vesmíru na 1,3772 ± 0,0059 × 10<sup>10</sup> rokov (13,772 miliardy rokov, s nepresnosťou plus/mínus 59 miliónov rokov).<ref name="arXiv-20121220" />

Tento vek je založený na predpoklade, že model, na ktorom stojí celý projekt, je správny. Iné metódy odhadov veku vesmíru nám môžu udať rozdielny vek. Napríklad predpoklad extra pozadia [[teória relativity|relativistických]] častíc môže zväčšiť rozsah chyby WMAP rádovo o jednu [[magnitúda|magnitúdu]].<ref>{{cite journal|title=The Cosmic Neutrino Background and the age of the Universe|arxiv=0707.4170|author=Francesco de Bernardis|coauthors= A. Melchiorri, L. Verde, R. Jimenez|bibcode = 2008JCAP...03..020D |doi = 10.1088/1475-7516/2008/03/020|year=2008|journal=Journal of Cosmology and Astroparticle Physics|volume=2008|issue=3|pages=020 }}</ref>

Toto meranie využíva umiestnenie prvého akustického vrcholu v silovom spektre mikrovlnného pozadia na určenie veľkosti oddeľujúceho povrchu (veľkosť vesmíru v čase [[Chronológia vesmíru#Rekombinácia|rekombinácie]]). To, koľko trvá svetlu dosiahnutie tohoto povrchu (v závislosti na použitej geometrii), predstavuje spoľahlivý vek vesmíru. Za predpokladu, že použité modely sú správne, je presnosť s toleranciou chýb okolo jedného percenta.<ref name="wmap">{{cite journal | doi=10.1086/377226 | title = First-Year Wilkinson Microwave Anisotropy Probe (WMAP) Observations: Determination of Cosmological Parameters | first = D. N. | last = Spergel | coauthors = et al. | journal = The Astrophysical Journal Supplement Series | volume = 148 | issue=1 | year = 2003 | pages = 175–194 |bibcode=2003ApJS..148..175S|arxiv = astro-ph/0302209 }}</ref>

== Planck ==
Tím Planckovho satelitu z [[Európska vesmírna agentúra|Európskej vesmírnej agentúry]] odhadol v roku 2015 vek na 13,813± 0,038 miliárd rokov.<ref name="ESA-20130321">{{cite web |author=Staff |title=Planck Reveals An Almost Perfect Universe |url=http://www.esa.int/Our_Activities/Space_Science/Planck/Planck_reveals_an_almost_perfect_Universe|work=[[ESA]] |date=21 March 2013 |accessdate=21 March 2013 }}</ref><ref name="NASA-20130321">{{cite web |last1=Clavin|first1=Whitney |last2=Harrington |first2=J.D. |title=Planck Mission Brings Universe Into Sharp Focus|url=http://www.jpl.nasa.gov/news/news.php?release=2013-109&rn=news.xml&rst=3739 |date=21 March 2013 |work=[[National Aeronautics and Space Administration|NASA]]|accessdate=21 March 2013 }}</ref><ref name="NYT-20130321">{{cite news |last=Overbye |first=Dennis |title=An Infant Universe, Born Before We Knew |url=http://www.nytimes.com/2013/03/22/science/space/planck-satellite-shows-image-of-infant-universe.html|date=21 March 2013 |work=[[New York Times]] |accessdate=21 March 2013 }}</ref><ref name="NBC-20130321">{{cite web |last=Boyle|first=Alan |title=Planck probe's cosmic 'baby picture' revises universe's vital statistics|url=http://cosmiclog.nbcnews.com/_news/2013/03/21/17397298-planck-probes-cosmic-baby-picture-revises-universes-vital-statistics|date=21 March 2013 |work=[[NBC News]] |accessdate=21 March 2013 }}</ref> Tento odhad je mierne vyšší, ale stále v tolerancii predchádzajúceho veku, odvodeného z dát sondy WMAP. Kombináciou dát z Planckovho satelitu a z predchádzajúcich misií sme dostali najlepší odhad veku vesmíru, podľa ktorého je starý (13,799 ± 0,021) × 10<sup>9</sup> rokov.<ref name="planck_overview" />
<center>
{| border="2" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin: 1em 1em 1em 0; background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 100%; text-align:center;"
|- bgcolor="#B0C4DE" align="center"
|+ Kozmologické parametre podľa výsledkov sondy Planck z roku 2015
|+ align="bottom" style="caption-side: bottom; text-align: left;" |'''68% limit''': Parameter 68% limit istoty pre základný [[Lambda-CDM model|ΛCDM model]]
|+ align="bottom" style="caption-side: bottom; text-align: left;" |'''TT, TE, EE''': Planck - sila spektra Kozmického mikrovlnného pozadia (CMB)
|+ align="bottom" style="caption-side: bottom; text-align: left;" |'''lowP''': Planck [[Polarization (waves)|polarization]] data in the low-ℓ likelihood
|+ align="bottom" style="caption-side: bottom; text-align: left;" |'''lensing''': rekonštrukcia šošovkovania CMB
|+ align="bottom" style="caption-side: bottom; text-align: left;" |'''ext''': Externé dáta (BAO+JLA+H0). BAO: [[Baryon acoustic oscillations|Akustické baryónové oscilácie]], JLA: analýza spojenej svetelnej krivky, H0: [[Hubble's law|Hubblova konštanta]]

! Parameter !! Symbol !! TT+lowP<br><br> 68% limits !! TT+lowP<br> +lensing<br> 68% limits !! TT+lowP<br> +lensing+ext <br>68% limits !! TT,TE,EE+lowP<br><br> 68% limits !! TT,TE,EE+lowP<br> +lensing<br> 68% limits !! TT,TE,EE+lowP<br> +lensing+ext<br> 68% limits
|-
| Age of the universe<br> (Ga) || <math>t_0</math> || 13,813±0,038 || 13,799±0,038 || 13,796±0,029 || 13,813±0,026 || 13,807±0,026 || 13,799±0,021
|-
| Hubble constant<br> ( {{frac|km|Mpc•s}} ) || <math>H_0</math> || 67,31±0,96 || 67,81±0,92 || 67,90±0,55 || 67,27±0,66 || 67,51±0,64|| 67,74±0,46
|}
</center>

==História==
Prvé predpoklady, že Zem je stará milióny ak nie miliardy rokov, sa objavili v 18. storočí. Napriek tomu väčšina vedcov počas 19. a prvých desaťročí 20. storočia predpokladalo, že vesmír je v ustálenom stave a večný, s možnými zmenami hviezd, ale bez zmien v najväčšej mierke.

Prvé vedecké teórie naznačujúce, že vek vesmíru môže byť ohraničený, boli štúdie [[termodynamika|termodynamiky]] sformované počas 19. storočia. Koncept [[entropia|entropie]] tvrdil, že ak by bol vesmír nekonečne starý, tak potom by všetko v ňom malo rovnakú teplotu, a preto by neexistovali žiadne hviezdy ani [[život]]. Vtom čase neexistovalo žiadne vedecké riešenie tohoto problému. [[Albert Einstein]] v roku 1915 publikoval [[všeobecná teória relativity|všeobecnú teóriu relativity]].<ref>{{cite journal |title=Zur allgemeinen Relativitätstheorie | author=Einstein, Albert |journal=Sitzungsberichte der Königlich Preußischen Akademie der Wissenschaften (Berlin) | pages=778–786 | year=1915 |language=German | bibcode=1915SPAW.......778E}}</ref> Na základe Einsteinovej relativity [[George Lemaitre]] preukázal, že vesmír nemôže byť statický a musí buď expandovať alebo kolabovať. Einstein týmto záverom neveril a v neúspešnej snahe o statický vesmír pridal do svojich rovníc kozmologickú konštantu.

Prvý priamy dôkaz, že vesmír má konečný vek, publikoval v roku 1929 na základe svojich pozorovaní [[Edwin Hubble]].<ref>{{cite journal |last=Hubble |first=Edwin |authorlink= |coauthors= |date=March 15, 1929|title=A RELATION BETWEEN DISTANCE AND RADIAL VELOCITY AMONG EXTRA-GALACTIC NEBULAE |journal=[[Proceedings of the National Academy of Sciences|PNAS]] |volume=15 |issue=3 |pages=168–173 |id= |url=http://www.pnas.org/cgi/reprint/15/3/168|accessdate= |quote=|doi=10.1073/pnas.15.3.168 | bibcode=1929PNAS...15..168H |pmid=16577160 |pmc=522427}}</ref> Hubble a ďalší zistili, že niektoré [[hmlovina|hmloviny]] predstavujú samostatné [[galaxia|galaxie]], podobné našej Mliečnej dráhe, ale existujúce mimo našej Galaxie. Navyše tieto galaxie boli veľmi veľké a veľmi ďaleko. Spektrum týchto vzdialených galaxií vykazovalo [[červený posun]] ich spektrálnych čiar, čo pravdepodobne spôsoboval [[Dopplerov efekt]]. To naznačovalo, že galaxie sa vzďaľujú od Zeme. Navyše čím boli tieto galaxie ďalej, tým väčší bol červený posun a to znamenalo, že čím sú galaxie ďalej, tým rýchlejšie sa vzďaľujú. To bol prvý priamy dôkaz, že vesmír nie je statický, ale expanduje. Prvé odhady veku vesmíru pochádzali z výpočtov založených na predpokladoch, že všetky objekty  museli začať zrýchľovať z rovnakého miesta. Hubblov pôvodný odhad bol veľmi nízky, pretože predpokladané vzdialenosti galaxií boli omnoho menšie ako preukázali neskoršie pozorovania.

Prvé meranie rýchlosti rozpínania, hodnoty, ktorú poznáme ako Hubblovu konštantu, s rozumnou presnosťou vykonal v roku 1958 astronóm [[Allan Sandage]].<ref>{{cite journal |author=Sandage, A. R. |title=Current Problems in the Extragalactic Distance Scale |date=May, 1958 |journal=[[Astrophysical Journal]] |volume=127|pages=513–526 |doi=10.1086/146483
| bibcode=1958ApJ...127..513S |issue=3}}</ref> Nameraná hodnota bola veľmi blízko hodnotám, ktoré sú dnes všeobecne akceptované.

Napriek tomu Sandage, podobne ako Einstein, neveril vlastným výsledkom. Jeho hodnota veku bola príliš nízka a bola v rozpore s hodnotou 25 miliárd rokov, čo bol v tej dobe odhadovaný vek najstarších hviezd. Astronómovia opakovali merania mnohokrát, pokúšali sa zredukovať Hubblovu konštantu, a tak zvýšiť vek vesmíru. Sandage dokonca ako riešenie navrhol nové teórie kozmogónie. Tento problém nakoniec vyriešilo vylepšenie teoretických modelov používaných na určenie veku hviezd. V súčasnosti, pri použití týchto nových modelov vývoja hviezd, je odhadovaný vek najstarších hviezd 14,46 ± 0,8 miliardy rokov.<ref name=arxiv>{{cite journal |title=HD 140283: A Star in the Solar Neighborhood that Formed Shortly After the Big Bang|publisher=arxiv.org |date=February 13, 2013 |author1=Bond |author2=Nelan |author3=VandenBerg |author4=Schaefer|author5=Dianne Harmer |doi=10.1088/2041-8205/765/1/L12 |journal=The Astrophysical Journal |volume=765 |pages=L12|issue=12|arxiv=1302.3180}}</ref>

V roku 1965 objav kozmického mikrovlnného pozadia konečne ukončil vedeckú neistotu expanzie vesmíru.<ref name="apj142:419">
{{cite journal
  | last = Penzias | first = A.A. | last2 = Wilson | first2 = R.W.
  | title = A Measurement of Excess Antenna Temperature at 4080 Mc/s
  | journal = [[Astrophysical Journal]]
  | volume=142 | pages=419–421
  | date=July, 1965
  | doi=10.1086/148307 | bibcode=1965ApJ...142..419P
}}</ref> Vesmírna sonda WMAP, vypustená v roku 2004, poskytla dáta, ktoré určili Hubblovu konštantu a vek vesmíru nezávisle od vzdialeností galaxií, čo odstránilo zdroj najväčších chýb.<ref name="wmap"/>

Pozorovania vykonané Planckovým satelitom v marci 2013 poskytli údaje pre nový výpočet veku vesmíru.<ref name="planck_overview" /> Výsledky stanovili vek vesmíru na 13,798 miliardy rokov a Hubblovu konštantu na 67,80 ± 0,77 (km/s)/Mpc.<ref name="planck_overview" />

== Pozri aj ==
*[[Vek Zeme]]
*[[Antropický princíp]]
*[[Kozmológia]]
*[[Rozpínanie vesmíru]]
*[[Multiverzum]]
*[[Pozorovateľný vesmír]]
*[[Statický vesmír]]

== Externé odkazy ==
*[http://www.astro.ucla.edu/~wright/cosmolog.htm Ned Wright's Cosmology Tutorial]
*Wayne Hu's [http://background.uchicago.edu/~whu/metaanim.html cosmological parameter animations]
*SEDS page on [http://www.seds.org/messier/glob.html "Globular Star Clusters"]
*Douglas Scott  [http://www.astro.ubc.ca/people/scott/bbage.html "Independent Age Estimates"]
*KryssTal [http://www.krysstal.com/scale.html "The Scale of the Universe"] Space and Time scaled for the beginner.
*[http://icosmos.co.uk/ iCosmos: Cosmology Calculator (With Graph Generation )]
*[http://www.aip.org/history/cosmology/ideas/expanding.htm The Expanding Universe] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131205064636/http://www.aip.org/history/cosmology/ideas/expanding.htm |date=2013-12-05 }} (American Institute of Physics)

==Referencie==
{{Referencie|2}}

== Zdroj ==
{{Portál|Astronómia}}
{{Preklad|en|Age of the universe|551726806}}

[[Kategória:Kozmológia]]
[[Kategória:Vesmír]]