Venetčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Venetčina je mŕtvy indoeurópsky jazyk, ktorý sa používal od 6. storočia pred Kr. do 1. storočia po Kr. na území dnešného severovýchodného Talianska a v priľahlých oblastiach Slovinska a Rakúska. Je to jazyk Venetov.

Ide zrejme o samostatný indoeurópsky jazyk, ale zaraďuje sa aj medzi italické jazyky. Zachovalo sa okolo 300 nápisov, čo patrí medzi najviac spomedzi jazykov predrímskej Itálie. Písané sú spravidla severoetruskou abecedou.