Vichr

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vichr
MAKS Airshow 2013 (Ramenskoye Airport, Russia) (519-08) (cropped).jpg
Šestica rakiet Vichr-M na vrtuľníku Ka-52
Typ: Raketa vzduch-zem krátkeho dosahu
Miesto pôvodu: Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Rusko Rusko
História služby
V službe: 1992 - súčasnosť
História výroby
Výrobca: Ižmaš
Varianty: Vichr
Vichr-M
Základné údaje
Účinný dostrel: 10 km
Zameriavanie: laserové

Vichr (v kóde NATO: AT-16 Scallion) je protitanková raketa, určená na ničenie obrnených vozidiel, vrátane tých, ktoré sú vybavené reaktívnym pancierovaním. Je však schopná zasiahnuť aj vzdušné ciele letiace rýchlosťou do 800 km/h (počas testovania bolo pri tejto rýchlosti raketou Vichr zasiahnuté lietadlo Tu-16, prerobené na letecký terč).

Nosičom rakety sú bojové lietadlá Su-25T a útočné vrtuľníky Ka-52.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

Vývoj systému 9K121 Vichr sa začal v roku 1980 pod vedením hlavného konštruktéra A.S. Šipunova. Závodné skúšky boli spustené v roku 1982 a prebiehali až do roku 1989, kedy začalo testovanie armádou. Systém 9K121 bol zavedený do služby v roku 1992. Jeho výroba prebiehala v závode v Ižmaš.

V roku 1992 bol na leteckej výstave vo Farnborough prvýkrát verejne predstavený jeho zlepšený variant Vichr-M.[1]

Konštrukcia[upraviť | upraviť kód]

Raketový systém 9K121 "Vichr" pozostáva z:

  • nadzvukovej laserom riadenej rakety 9A4172;
  • zameriavacieho systému I-251 "Škval";
  • odpaľovacej stanice APU-8 alebo APU-6.

Systém umožňuje odpálenie rakiet jednotlivo alebo salvu dvoch rakiet súčasne. Vysoká nadzvuková rýchlosť rakety (až 610 m/s) pomáha znížiť zraniteľnosť vrtuľníka počas útoku a umožňuje zasiahnuť niekoľko cieľov počas jedného náletu.

Raketa má dĺžku 275 cm a priemer trupu 13 cm. Je vybavená sklopnými krídlami, ktoré majú po odklopení rozpätie 24 cm.

Navedenie rakety sa vykonáva pomocou automatického zameriavacieho systému. Pri priblížení sa k oblasti, kde sa nachádza cieľ, ktorého súradnice boli vopred nastavenými v palubnom počítači vrtuľníka, sa vo vzdialenosti približne 12 km automaticky zapne režim snímania terénu televíznou kamerou. Po zobrazení cieľa na monitore nasmeruje pilot vrtuľník jeho smerom, zarámuje cieľ a stlačí tlačidlo automatického sledovania. Po dosiahnutí potrebnej vzdialenosti odpáli pilot raketu. Laserový navádzací systém rakety v kombinácii s automatickým systémom sledovania cieľa zaisťuje vysokú presnosť streľby. Pravdepodobnosť zničenia pohybujúceho sa tanku je 80%. Kumulatívna bojová hlavica rakety 9A4172 je schopná preniknúť pancierom 1 000 mm RHAe (Ekvivalent valcovanej homogénnej oceli). Vichr má kontaktný aj bezkontaktný zapaľovač.

Skladovanie, preprava a vypustenie rakety sa vykonáva pomocou kontajnera, ktorý umožňuje je skladovanie po dobu 10 rokov.[2]

Varianty[upraviť | upraviť kód]

  • 9A4172 Vichr predstavuje základný variant systému 9K121 "Vichr".
  • 9A4172K Vichr-1 vylepšený variant systému 9K121M "Vichr-M".

Základné charakteristiky[upraviť | upraviť kód]

Hlavné charakteristiky rakety 9A4172 Vichr
Dĺžka trupu 275 cm
Priemer trupu 13 cm
Diaľkový dosah cez deň (v km)
  • maximálny
  • minimálny

10
0.5
Diaľkový dosah v noci (v km)
  • maximálny
5 (6)
Doba do zasiahnutia cieľa (v sekundách)
  • na maximálnu vzdialenosť
  • na vzdialenosť 8 000 m
  • na vzdialenosť 6 000 m

28
23
14
Priemerná rýchlosť rakety (v m/s) 600
Štartovacia hmotnosť rakety (v kg) 40 - 45
Hmotnosť bojovej časti (v kg) 12
Prevádzková teplota v oC -50 až +50
Pravdepodobnosť zasiahnutia cieľa na vzdialenosť 500-5 000 m 90%
Typ odpaľovacieho zariadenia
  • APU-8
  • APU-6

Su-25T
Ka-52

Používatelia[upraviť | upraviť kód]

  • Rusko Rusko - v období od októbra 2015 do apríla 2016 dodal koncern Kalašnikov ruskému ministerstvu obrany rakety Vichr-1 v hodnote 13 mld. rubľov[3][4]. Rakety boli objednané v roku 2013 v počte 1972 kusov.[5].

Referencie[upraviť | upraviť kód]