Victor Turner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Victor Turner
škótsky antropológ

Narodenie 28. máj 1920
Glasgow, Škótsko
Úmrtie 18. december 1983 (63 rokov)
Charlottesville, Virgínia, USA
Alma mater University College London
University of Manchester

Victor Witter Turner (* 28. máj 1920, Glasgow – † 18. december 1983, Charlottesville, USA) bol britský antropológ. Je pokladaný za jedného z najinšpiratívnejších autorov súčasnej antropológie.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Glasgowe ako syn Normana a Violet Turnerových. Počas druhej svetovej vojny slúžil ako nižší dôstojník pri zneškodňovaní nevybuchnutých bômb. Po vojne sa vďaka knihám Margaret Meadovej a Alfreda R. Radcliffea-Browna spolu so svojou manželkou a neskoršou celoživotnou spolupracovníčkou Edith Turnerovou začal zaujímať o antropológiu. Získal bakalársky diplom z antropológie na University College London a potom pokračoval v postgraduálnom štúdiu na University of Manchester. V roku 1950 až 1954 robil rozsiahly terénny výskum asi sedemnásťtisícového kmeňa Ndembu v severozápadnej Rhodézii (v dnešnej Zambii). Tomuto kmeňu venoval monografiu Schism and Continuity in an African Society (Schizma a kontinuita v jednej africkej spoločnosti, 1957), ktorú obhájil v roku 1955 ako svoju doktorandskú prácu. V nej sa pokúsil nájsť poriadok nie v sociálnej štruktúre, ale v mocenskom konflikte, ktorý spoločnosť nerozvracia, ale potvrdzuje. Kľúčový pojem, ktorý mal Turnerovi umožniť konceptualizáciu ndembuskej sociálnej organizácie a hodnôt, bola sociálna dráma, ktorá zahŕňa fázy postupného porušenia noriem, krízy, urovnávania a reintegrácie. Analógia života ako divadelnej hry bola blízka Turnerovej skúsenosti a naturelu. Jeho matka bola herečka, ktorá sa doma neustále pripravovala na svoje roly. Turner preto dokázal citovať veľa pasáží zo Shakespeara, Aischyla, Shawa a Ibsena, ktorého hry pripadali Turnerovi ako priame vyjadrenie ndembuskej reality. Koncept sociálnej drámy uplatnil Victor Turner rovnako pri analýze islandských ság (An Anthropological Approach to the Icelandic Saga; The Icelandic Family Saga as a Genre of Meaning-Assignment) alebo na priebeh mexickej revolúcie z roku 1810.[2] Od polovice 60. rokov sa Turner zaoberal aj problematikou politickej antropológie. Spoločne s Marcelom Schwartzom a Arturom Tudenom usporiadal panel o politickej antropológii v roku 1964 v rámci zasadania Americkej antropologickej asociácie a podieľal sa sa na vydaní zborníku Political Anthropology(1966).[3] Zomrel 18. decembra 1983.

Hlavné myšlienky[upraviť | upraviť zdroj]

Victor Turner zdôraznil význam symbolu ako základného prvku v ľudskej kultúre. V týchto myšlienkach sa inšpiroval hlavne Edwardom Sapirom a Sigmundom Freudom. Symbol špecifikuje ako dynamickú entitu viazanú na sociálnu akciu, ktorá ho generuje, a zároveň je spojený so sociálnym kontextom, ktorý vymedzuje jeho význam. Stáva sa tak zhustením významov s potencionálne silným emočným účinkom. V minulosti dosiahli jednoduché symboly vysokú efektivitu, ktorej možnosti sú neustále odhaľované v rôznych civilizačných a historických horizontoch (napr. kresťanský kríž) Podľa Turnera má byť symbol chápaný predovšetkým ako prejav ľudského zmýšľania.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Budil 2003, s. 323
  2. a b Budil 2003, s. 325
  3. Budil 2003, s. 328

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Budil, I. (2003) (česky), Mýtus, jazyk a kulturní antropologie, Praha: Triton 

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Victor Turner na anglickej Wikipédii.