Vietnamčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vietnamčina
(tiếng Việt)
ŠtátyVietnam Vietnam
Počet hovoriacichvyše 75 miliónov[1]
Klasifikáciaaustroázijské jazyky
Písmolatinka (vietnamská abeceda)
Postavenie
Úradný jazykVietnam Vietnam
Jazykové kódy
ISO 639-1vi
ISO 639-2vie
ISO 639-3vie
Wikipédia
Adresavi.wikipedia.org
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál
Rozšírenie

Vietnamčina je austroázijský jazyk pôvodom z Vietnamu, kde je oficiálnym jazykom. Je materinským jazykom Vietnamcov ako aj ďalších minorít vo Vietname. Vplyvom vietnamskej emigrácie a kultúrneho vplyvu sa vietnamčinou hovorí najmä vo východnej a juhovýchodnej Ázii, Severnej Amerike, Austrálii a Západnej Európe. Vietnamci sú napr. v Česku uznaná menšina a majú nárok na podporu jazyka a kultúry[2].

Medzi austroázijskými jazykmi má najväčší počet hovoriacich, niekoľkokrát viac ako ostatní členovia skupiny spolu.[3] Slovná zásoba je čiastočne prevzatá z čínštiny, čo je výsledok čínskej nadvlády nad Vietnamom. Neskôr do jazyka pribudli aj slová z francúzštiny (19. storočie) a angličtiny (súčasnosť). V minulosti sa používalo upravené čínske písmo nazývané chữ nôm s nárečovou výslovnosťou. Dnešná vietnamská abeceda (quốc-ngữ) používa latinské písmo s pridanými diakritickými znamienkami pre tóny na niektorých písmenách. Moderná vietnamčina je z 19. storočia.[4]

Periodizácia dejín vietnamčiny[4]:

  • predvietnamské obdobie (vietnamčina a muongčina tvorili jeden jazyk)
  • protovietnamské obdobie (pred vznikom sinovietnamčiny)
  • archaické vietnamské obdobie (koniec 10. storočia)
  • staré vietnamské obdobie
  • stredné vietnamské obdobie
  • moderné vietnamské obdobie

Má päť dialektov, ktoré sa delia podľa geografickej lokality.[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vietnamese language na anglickej Wikipédii.

  1. Mikael Parkvall, "Världens 100 största språk 2007" (The World's 100 Largest Languages in 2007), in Nationalencyklopedin
  2. TASR. Česko má nové oficiálne národnostné menšiny - Vietnamcov a Bielorusov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2013-07-03. Dostupné online [cit. 2018-11-07].
  3. George van Driem. Languages of the Himalayas: An Ethnolinguistic Handbook. [s.l.] : Brill Publishers, 2001. Dostupné online. S. 264.
  4. a b GENZOR, Jozef. Jazyky sveta : história a súčasnosť. 1. vyd. Bratislava : Lingea, 2015. 686 s. ISBN 978-80-8145-114-0. S. 381-383.
  5. Sources on Vietnamese variation include: Alves (forthcoming), Alves & Nguyễn (2007), Emeneau (1947), Hoàng (1989), Honda (2006), Nguyễn, Đ.-H. (1995), Pham (2005), Thompson (1991[1965]), Vũ (1982), Vương (1981).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]