Vladimir Nikolajevič Dežurov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladimir Nikolajevič Dežurov
Vladimir Nikolajevič Dežurov
Kozmonaut CPK
Št. príslušnosť Rusko
Dátum narodenia 30. júl 1962 (51 rokov)
Javas, Mordvinská ASSR, RSFSR, SSSR
Predchádzajúce
zamestnanie
vojenský pilot
Hodnosť plukovník
(10. február 1998)
Čas vo vesmíre 244 dní 5 hodín 30 minút
Kozmonaut od 6. októbra 1987
Misie Sojuz TM-21/Mir/STS-71
Expedícia 3
(STS-105/ISS/STS-108)
Znaky
misií
Sts-105-patch.png Iss expedition 3 mission patch.png
Kozmonaut do júla 2004

Pozri aj Biografický portál

Vladimir Nikolajevič Dežurov (rus. Владимир Николаевич Дежуров, * 30. júl 1962, Javas, Mordvianska ASSR, RSFSR, ZSSR) bol od októbra 1987 do júla 2004 ruský kozmonaut, člen oddielu kozmonautov Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina. Roku 1995 vzlietol v Sojuze TM-21 na stanicu Mir na štvormesačný pobyt. Roku 2001 absolvoval druhý štvormesačný vesmírny let na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) v Expedícii 3. Celkom vo vesmíre strávil 244 dní, 5 hodín a 30 minút.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimir Dežurov pochádza z dediny Javas v Mordvianskej republike v Rusku, je ruskej národnosti.[1] Roku 1983 absolvoval Charkovskú vojenskú vysokú školu. Potom slúžil v Tiraspole v 119. stíhacej leteckej divízii.[2]

Kozmonaut[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1987 sa zúčastnil výberu do oddielu kozmonautov Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina (CPK). Dňa 26. marca 1987 bol Medzirezortnou komisiou odporučený na prípravu a 6. októbra 1987 sa stal členom oddielu kozmonautov CPK. Absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu a 21. júla 1989 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[2]

Začal sa pripravovať na lety na stanicu Mir. Do posádky bol zaradený až po piatich rokoch. V máji 1994 bol vymenovaný za veliteľa 18. základnej expedície (ďalší členovia boli Gennadij Strekalov a Norman Thagard).[2]

Prvý let[upraviť | upraviť zdroj]

Do vesmíru vzlietol 14. marca 1995 v Sojuze TM-21. Základná expedícia 18 - Dežurov, Strekalov, Thagard prevzala stanicu od Základnej expedície 17, ktorej traja členovia - Alexander Viktorenko, Jelena Kondakovová a rekordman Valerij Poľakov (437 dní vo vesmíre) - po týždni pristáli so Sojuzom TM-20. Thagard bol prvý Američan s dlhodobým pobytom na Mire.[2][3]

Medzi letmi[upraviť | upraviť zdroj]

Od marca 1997 pracoval v skupine predstaviteľov CPK v Johnsonovom vesmírnom stredisku v Houstone. V októbri 1997 bol menovaný do záložnej posádky Expedície 1 a hlavnej posádky Expedície 3 v programe ISS.[2]

Druhý let[upraviť | upraviť zdroj]

Druhýkrát do vesmíru odštartoval 10. augusta 2001 v raketopláne Discovery (let STS-105). Expedícia 3 - kapitán Frank Culbertson, pilot Dežurov a palubný inžinier Michail Ťurin - prevzala stanicu od Expedície 2, ktorej členovia (Jurij Usačov, Susan Helmsová a James Voss) sa vrátili na Zem v raketopláne. Počas letu Dežurov štyrikrát vystúpil do otvoreného vesmíru. Členovia Expedícia 3 pristáli na palube raketoplánu Endeavour 17. decembra 2001.[2][4]

V júli 2004 odišiel z oddielu kozmonautov.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vladimir Děžurov na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

  1. OSOVIK, Kirill. Герои Страны [online]. [Cit. 2009-06-09]. Kapitola Дежуров Владимир Николаевич. Dostupné online. (po rusky)
  2. a b c d e f g IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva : [cit. 2009-06-09]. Kapitola 8-й набор в отряд ЦПК ВВС. Dostupné online. (po rusky)
  3. HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2001-11-04, [cit. 2009-06-09]. Kapitola Sojuz TM-21. Dostupné online.
  4. HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2002-01-12, [cit. 2009-06-09]. Kapitola Expedícia 3. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]