Votrelec: Vzkriesenie
| Votrelec: Vzkriesenie | |
|---|---|
| Originálny názov | Alien: Resurrection |
| Žáner | akčný/sci-fi/horror |
| Dĺžka | 109 minút, špeciálne vydanie 116 minút |
| Štát | USA |
| Pôvodný jazyk | anglický |
| Rok | 1997 |
| Spoločnosť | Twentieth Century Fox |
| Rozpočet | 70 000 000 $ |
| Zárobok | 161 295 658 $ [1] |
| Filmový štáb | |
| Réžia | Jean-Pierre jeunet |
| Scenár | Joss Whedon |
| Produkcia | Gordon Carroll, Walter Hill, Bill Badalato |
| Hudba | Elliot Goldenthal |
| Kamera | Alex Thomson |
| Herecké obsadenie | |
Obsadenie
| |
| Postupnosť | |
| Predchádzajúci | Votrelec 3 |
| Ďalšie odkazy | |
| IMDb | |
| ČSFD | |
Votrelec: Vzkriesenie je štvrtým a dosiaľ záverečným dielom filmovej ságy o votrelcovi. Predchádzali mu filmy Votrelec (Alien, 1979), Votrelci (Aliens, 1986) a Votrelec 3 (Alien 3, 1997).
Zápletka
[upraviť | upraviť zdroj]Ellen Ripley zomrela aj s posledným dostupným exemplárom votrelca v jej tele. Armáde sa ju, pomocou klonovania, podarí opäť oživiť – a votrelčiu kráľovnú tiež. Na vojenskej lodi Auriga sa votrelci rozmnožia a čoskoro uniknú zo svojich klietok. Kým vojakom sa väčšinou podarí uniknúť včas, na lodi ostane uväznená posádka pirátskej lode Betty, ktorá sa musí na slobodu prebojovať – aj za pomoci zmutovanej Ripley.
Dej
[upraviť | upraviť zdroj]
Upozornenie. Článok alebo jeho časť prezrádza zápletku, pointu alebo rozuzlenie diela!Vedecká posádka vojenskej lode Auriga, operujúcej mimo svoj priestor, slávi úspech. Na ôsmy pokus sa im podarilo vyklonovať Ellen Ripley, aj s mláďaťom votrelčej kráľovnej v hrudníku. Kráľovnú vyoperujú a Ellen číslo 8 nechajú žiť ako zaujímavý vedľajší produkt klonovania.
Pirátska loď Betty prilieta na Aurigu, kde vojakom odovzdá svoj náklad – ulúpené hibernačné komory, plne obsadené robotníkmi smerujúcimi do kolónie. Namiesto toho sa však stanú obeťou experimentu, hostiteľmi votrelčích embryí, ktoré sa z nich veľmi rýchlo vyliahnu.
Posádka Betty sa neplánovane stretne aj s novou a vylepšenou Ellen číslo 8. Stal sa z nej zvláštny tvor – rýchly, dravý a nebezpečný kríženec človeka s votrelcom. Má nadľudskú silu, bleskurýchle reflexy a jej krv, hoci červená, rozleptáva akýkoľvek materiál. Na jej meno so znepokojením reaguje členka posádky Betty Annalee Call. V noci sa nenápadne prikradne až do Elleninej kobky a ponúka jej rýchlu smrť. Ellen odmieta a Call pri odchode chytia a vypočúvajú ako špiónku. Pri potýčke však piráti zvíťazia nad vojakmi. Vzápätí však vypukne poplach – votrelci sa oslobodili zo svojich klietok a začali na Aurige hon na ľudí.
Veľkej časti vojakov a vedcov sa podarí uniknúť v záchranných moduloch, posádka Betty sprevádzaná vojakom DiStephanom a hlavným vedcom Wrenom sa musia z nebezpečnej lode dostať vlastnými silami, prejsť cez celú loď až k Betty zaparkovanej v doku. Cestu však lemujú hladní votrelci a v poslednej chvíli zasahuje Ripley. Hoci je krížená s votrelcom, stále v nej prevažuje človek. Do partie priberajú aj Purvisa, jediného z obetí votrelčích embryí, ktorý je ešte v poriadku, i keď nakazený.
Na ceste za záchranou rady unikajúcich riedia votrelci a zradný Wren dokonca zastrelí Call. Ukáže sa však, že jej príliš neublížil – Call je totiž android. Len pár metrov pred vytúženou loďou votrelci unesú Ripley, ktorá je vo votrelčom hniezde svedkom zrodu nového druhu votrelca, kríženého s človekom. Desivý mutant ju považuje za svoju matku, zatiaľ čo votrelčiu kráľovnú, ktorá ho porodila, bez váhania zabije.
Ellen sa však novonadobudnutému potomkovi príliš neteší. Navyše ju tlačí čas – neovládaná loď sa sama dala do pohybu a Call ju naprogramovala, aby namiesto pristátia na Zemi havarovala. Ellen musí využiť všetky svoje sily, aby sa na poslednú chvíľu dostala na Betty. Bez jej vedomia sa však votrelčie mláďa evakuovalo tiež a ohrozuje Call v nákladovom priestore. Ellen sa však nakoniec pomocou svojej žieravej krvi zmutovaného votrelca zbaví – a doslova po storočiach sa vracia na Zem.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Scenár
[upraviť | upraviť zdroj]Smrť Ellen Ripley aj votrelca v závere tretieho dielu zdanlivo pochovala nádej, že sa títo dvaja ešte niekedy stretnú v jednom filme. Votrelec sa napokon mohol prirútiť odkiaľkoľvek. Nič z ponúkaných možností sa však producentom nepozdávalo a za každú cenu chceli naspäť aj Ripley. Najpravdepodobnejšou možnosťou preto bola verzia, podľa ktorej sa mali všetky udalosti vo Votrelcovi 3 hlavnej hrdinke iba snívať v hyperspánku.
Takejto podpásovke na divákoch sa producenti radšej vyhli a scenárista Joss Whedon prišiel s omnoho krkolomnejším riešením – Ellen aj s votrelcom vyklonujú. Z vedeckej stránky to bolo síce viac ako pochybné, no na druhej strane otvorilo zaujímavé možnosti Ellen s niektorými vlastnosťami votrelca, votrelčej kráľovnej s maternicou i záverečného ľudsko-votrelčieho kríženca.
Obsadenie
[upraviť | upraviť zdroj]Sigourney Weaver sa už po štvrtý raz vrátila. Opäť s iným účesom a s radikálne odlišnou Ripley.
Jednou z prvých obsadených bola Winona Ryder v úlohe citlivej androidky Call. Herečka bola z príležitosti zahrať si v ságe taká nadšená, že úlohu prijala bez toho, aby sa vôbec pozrela do scenára.
Režisér Jean-Pierre Jeunet obsadil aj svojho maskota Dominiquea Pinona ako mechanika Vriessa, upútaného na invalidný vozík.
Spoluprácu s režisérom si po dvoch rokoch, ktoré uplynuli od natočenia Mesta stratených detí, zopakoval aj Ron Perlman.
Produkcia
[upraviť | upraviť zdroj]V pôvodnom scenári bolo o piráta viac, pri konečných škrtoch sa však dvaja z nich zlúčili do jednej postavy, sympatického Christieho.
Obeťou škrtania sa stala aj plánovaná scéna, kde sa piráti rútili na traktore cez rozsiahly skleník, v ktorom vojaci pestovali marihuanu vo veľkom. Kvôli rozpočtu sa nenakrútila ani scéna s komárom, ktorý mal uštipnúť Ripley a vzápätí sa vypariť po tom, čo sa napil jej žieravej krvi. Zmenil sa aj záver filmu, ktorý sa mal pôvodne odohrávať priamo na Zemi.
Votrelci opäť preukázali, že sú päťbojári. K tradičným disciplínam, ako je beh, lov ľudí a šplhanie po stenách, tentoraz pridali plávanie a pľutie kyselinou do diaľky.
Režisérovi sa do filmu podarilo dostať svojskú poetiku, a tak ako jeho traja predchodcovia, aj on vytvoril film s osobitou atmosférou, nápadne pripomínajúcou jeho predchádzajúce Mesto stratených detí.
Ohlasy
[upraviť | upraviť zdroj]Diváci však už takí nadšení neboli. Štvrtý diel ságy sa stal na americkom kontinente prepadákom, o čosi lepší ohlas získal až v Európe. Doteraz je veľmi kontroverzne hodnotený, podobne ako jeho predchodca.