Vyprevádzanie mŕtveho

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vyprevádzanie mŕtveho
Проводы покойника.jpg
Základné informácie
AutorVasilij Grigorievič Perov
Rok1865
Technikaolej na plátne
Rozmery46 × 57 cm
GalériaŠtátna Tretiakovská galéria, Moskva

Vyprevádzanie mŕtveho (rus. Проводы покойника) je názov obrazu ruského realistického maliara Vasilija Grigorieviča Perova z roku 1865.

Perov, veľký zjav ruského maliarstva, strávil začiatok šesťdesiatych rokov na umeleckom pobyte v Paríži. Po návrate do vlasti v roku 1864 sa natrvalo usadil v Moskve a odvtedy už o ňom možno hovoriť ako o vyzretom umelcovi. Do tohto obdobia spadá tvorba jeho najlepších diel.

Perov okrem mimoriadneho maliarskeho talentu bol zároveň veľkým pozorovateľom života a životné príbehy dokázal s majstrovskou bravúrou zachytiť na svojich plátnach. Bol známy tým, že pre svoje zámery vyberal také kompozičné prostriedky, ktoré mu umožňovali bezozbytku zhmotniť tvorivý zámer. Tieto slová veľmi výstižne dokumentuje jedna z najhodnotnejších Perovových prác druhej polovice šesťdesiatych rokov, rozmerovo neveľké plátno Vyprevádzanie mŕtveho. Ide o jeden z najdojímavejších Perovových obrazov.

Námet a kompozícia[upraviť | upraviť zdroj]

Námet diela je navrhnutý s úžasnou jednoduchosťou. Cez polia, zanesené snehom, sa z posledných síl tmolí do kopca kôň ťahajúci sane. Na saniach rodina - žena a dve deti - vezú jednoduchú drevenú truhlu so zomrelým sedliakom. Popri saniach beží psík vyprevádzajúci na poslednej ceste svojho pána. Pred rodinou sa črtajú strechy prvých domov blízkej dediny a v pozadí sa do diaľky vinie šírošíra rovina. Pozoruhodná je hlavná postava - žena-vdova, sediaca vpredu. Do tváre jej nevidno, celú hlavu má zahalenú v čiernej smútočnej šatke. Napriek tomu jej postoj, zhrbený chrbát, brada takmer sa dotýkajúca hrude, plecia ovisnuté pod ťarchou biedy a zúfalstva, svedčia o jej ťažkom a bezútešnom položení. Zármutok nad stratou milovaného otca, ochrancu a živiteľa rodiny čítame aj z utrápených tváričiek jej dvoch detí. Žiaľ rodiny nevdojak zdieľa aj divák.

Perov podal úplnú opustenosť a osamotenosť sedliackej rodiny v jej ťažkej životnej situácii. Ruský-sovietsky maliar M. V. Nesterov nazval Perova „básnikom zármutku“, ktorý týmto dielom smútil nad ľudom a v záujme ľudu.

Veľmi dôležitú rolu v príbehu má okolitá príroda. Na prvý pohľad studená a nevľúdna krajina akoby dokresľovala bezútešnosť postavenia sedliačky-matky. No je prekrásne namaľovaná čím dodáva dielu lyrizmus. Pri pohľade na pomaly sa uberajúce sane divák akoby v pozadí počul tiahly rytmus trúchlivej ľudovej piesne.

Obraz sa stretol s veľmi pozitívnymi ohlasmi. Umelecký kritik a historik umenia V. V. Stasov dielo vysoko hodnotil. Vo svojej recenzii napísal, že Perov:

...zachytil udalosť, ktorá každodenne prebieha v tisícich končinách Ruska, len nijaký predošlý maliar to nevidel a nezastavil sa nad tým.

Obraz Vyprevádzanie mŕtveho získal vysoké uznanie i v zahraničí. V roku 1867 bol spolu s ďalšími Perovovými dielami - Trojka, Diletant a Kostolníkov syn vo svojej prvej hodnosti - prezentovaný na medzinárodnej výstave umenia v Paríži.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • A. I. Archangeľskaja, Perov, Tvar, výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952
  • Vl. Fiala, Ruské maliarstvo XIX. storočia, Tvar - výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952