Zobrazenie zdroja stránky Východoslovenská armáda

{{Infobox Vojenská jednotka
|meno=Východoslovenská armáda
|krajina={{minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|vznik=[[18. máj]] [[1944]]
|zánik=[[31. august]] [[1944]]
|prezývka=Východoslovenská armáda, Východoslovenský zbor
|velitelia=gen. II.tr. [[Augustín Malár]]
|podriadené jednotky=1. dívízia, 2. divízia, Skupina vzdušných zbraní, Poľná jednotka Pluku útočnej vozby, veliteľstvo opevňovacích prác, Technický zbor
|vojny=[[Druhá svetová vojna|2. svetová vojna]]
}}

'''Východoslovenská armáda''' (niekedy označovaná aj ako '''Východoslovenský zbor''') bola poľná armáda [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|slovenských ozbrojených síl]] vytvorená v prvej polovici roka [[1944]] na území [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z iniciatívy [[Minister národnej obrany Česko-Slovenska|ministra národnej obrany]] generála [[Ferdinand Čatloš|Ferdinanda Čatloša]]. Oficiálnym dôvodom jej vzniku bola obrana karpatských priesmykov pred postupujúcou [[Červená armáda|Červenou armádou]]. V skutočnosti sa poľná armáda mala stať hlavnou silou pri chystanom prevrate, pri ktorom sa mal [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]] vymaniť z účasti v 2. svetovej vojne na strane [[Nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]].

== Vznik poľnej armády ==
Začiatkom roka 1944 predložili minister obrany [[Ferdinand Čatloš]] Najvyššej Rade obrany štátu (NROŠ) plán vytvorenia pásma opevnení na severovýchode Slovenska a poľnej armády, ktorá mala byť dislokovaná na východnom Slovensku. Vznik tohto bojového zoskupenia Čatloš odôvodnil obranou karpatských priesmykov pred postupujúcou Červenou armádou, pričom pri obhajobe svojho návrhu argumentoval aj príkladom Maďarska, ktoré svoje východné hranice už opevňovalo.

V skutočnosti [[Ferdinand Čatloš|Čatloš]] plánoval obsadením priesmykov v [[Karpaty|Karpatoch]] vytvoriť klin medzi Nemcami a z východu postupujúcou [[Červená armáda|Červenou armádou]], čo by umožnilo vo vhodnej chvíli tieto priesmyky uvolniť a vpustiť tak [[Červená armáda|Červenú armádu]] na územie Slovenska.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=P. JAŠEK, B, KINČOK, M.LACKO,|titul=Slovenskí generáli 1939-1945|vydavateľ=Ottovo nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=9788074512469|kapitola=Ferdinand Čatloš, Slovenský štátnik a národovec}}</ref>
[[Súbor:Župný dom.jpg|náhľad|Župný dom v Prešove. V roku 1944 sídlo Vyššieho armádneho veliteľstva|vľavo]]
NROŠ Čatlošov návrh schválila a vo februári ho schválili aj Nemci. V [[Prešov]]e vzniklo ''Veliteľstvo opevňovacích prác'' pod velením plk.gšt. [[Rudolf Pilfousek|Rudolfa Pilfouska]]. Dňa [[17. máj|17. mája]] [[1944]] s účinnosťou od nasledujúceho dňa bolo nariadením ''Ministerstva národnej obrany - Hlavného vojenského veliteľstva'' (MNO-HVV) na jeho základe vytvorené vyššie ''Armádne veliteľstvo'' so sídlom v prešovskom ''Župnom dome''. Za veliteľa vznikajúceho poľného zboru bol menovaný gen. II.tr. [[Augustín Malár]]. Na základe spomenutého nariadenia boli všetky jednotky postavené v marci a apríli 1944 za účelom budovania obrany v priestore [[Dukliansky priesmyk|Duklianskeho]] a [[Lupkovský priesmyk|Lupkovského priesmyku]] podriadené pod novovytvorené armádne veliteľstvo.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Pažur|meno=Štefan|titul=Generál Golian a jeho doba. Materiály z odborného seminára k 100.výročiu narodenia Jána Goliana z 31.10. 2006|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2008|isbn=978-80-970072-4-9|strany=159-215|kapitola=Organizácia a dislokácia Východoslovenskej armády|edícia=Zborníky}}</ref>

Zriadením vyššieho armádneho veliteľstva bola oblasť ''Šarišsko-zemplínskej župy'' vyňatá spod pôsobnosti ''Vojenskej divíznej oblasti 2'' (VDO2) v [[Prešov]]e a ''Veliteľstva pozemného vojska'' v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]]. Všetky mierové a tzv. zápoľné jednotky dislokované na území ''Šarišsko-zemplínskej župy'' boli evakuované západne od čiary [[Dobšiná]] - [[Štrba]]. Veliteľstvo VDO2 sa presunulo z [[Prešov]]a do [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. Náhradné prápory peších plukov 4 a 6 boli evakuované do [[Dolný Kubín|Dolného Kubína]], Náhradný oddiel Jazdeckého priezvedného oddielu (JPO2) sa z [[Michalovce|Michaloviec]] a [[Humenné|Humenného]] presunul do [[Brezno|Brezna nad Hronom]]. Vozatajská eskadróna sa z [[Prešov|Prešova]] premiestnila do [[Kremnica|Kremnice]], II/2 del. oddiel z [[Prešov|Prešova]] do Ružomberka k del. pluku 2, náhradný Pioniersky prápor z Michaloviec do [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]], náhradný Spojovací prápor z [[Prešov|Prešova]] do [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianského Svätého Martina]], náhradný Automobilový prápor 2 z [[Prešov|Prešova]] do [[Nitry]], Pracovný prápor 3 zo [[Sabinov|Sabinova]] do [[Trnava|Trnavy]]. Evakuovať sa mali aj technické jednotky nachádzajúce sa v [[Vranov nad Topľou|Čemernom]], [[Kamenica nad Cirochou|Kamenici nad Cirochou]] a v [[Zámutov|Zámutove]].<ref name=":0" /> [[Július Nosko]], v roku 1944 pôsobiaci na ''Veliteľstve pozemného vojska'' v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] a náčelník štábu [[Ján Golian (generál)|Golianovho]] tajného ''Vojenského ústredia'' chystajúceho povstanie, vo svojej spomienkovej knihe uvádza, že sa ľudia z vojenského ústredia tieto z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] sa presúvajúce zápoľné jednotky snažili do nových miest dislokácie umiestňovať tak, aby to bolo výhodné z hľadiska chystaného povstania.<ref name=":2" />

Vojenské jednotky, ktoré mali byť súčasťou poľnej armády, sa na východ začali presúvať v prvej májovej dekáde. Poľná jednotka ''Pluku útočnej vozby'', ktorá najskôr absolvovala ostré streľby vo Vojenskom výcvikovom priestore [[Lešť (vojenský obvod)|Lešť]], sa na východ presunula až [[4. august|4. augusta]]. Letky [[Slovenské vzdušné zbrane|Skupiny vzdušných zbraní]], ktoré nemali domovské letiská na východnom Slovensku, sa na [[Východné Slovensko]] presunuli koncom júla a začiatkom augusta. Celkove bolo na [[východné Slovensko]] vypravených 110 železničných transportov. Niektoré jednotky sa presunuli po vlastnej osi.<ref name=":4">{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurová|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|vydavateľ=Múzeum SNP|rok=2014|isbn=9788089514267|strany=31-50|edícia=Monografie (Múzeum SNP)|kapitola=III. Vznik a formovanie partizánskych skupín na východom Slovensku (február - apríl 1944)}}</ref>
{| class="wikitable"
|+Početný stav poľnej armády ku 14. augustu 1944<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurová|meno=Helena|titul=Východoslovenská armáda|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514052|strany=163-220|kapitola=III. kapitola Budovanie obrany (Júl - August 1944) - 1. Etablovanie sa poľných jednotiek na severovýchodnom Slovensku|edícia=Edície}}</ref>
!Názov jednotky
!Aktív. dôstojníci
!Zálož. dôstojníci
!Rotmajstri
!Poddôst. v zálohe
!Mužstvo zákl. služba
!Mužstvo v zálohe
!Spolu
|-
|1. divízia
|107
|294
|35
|125
|4 138
|7 994
|12 292
|-
|2. divízia
|111
|234
|74
|180
|5 144
|6 196
|11 939
|-
|Armádne jednotky
|109
|115
|66
|101
|3 110
|2 448
|5 952
|-
|Celkove
|327
|644
|175
|406
|12 332
|16 298
|30 182
|}
Do konca augusta bola armáda doplnená o ďalších 5 000 mužov, takže ku 31. augustu bol celkový početný stav armády približne 35 000 mužov. 

=== Represívna akcia na východom Slovensku ===
V súvislosti s príchodom jednotiek poľnej armády na [[východné Slovensko]] podnikli bezpečnostné orgány [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vojnového Slovenského štátu]] opatrenia na zabezpečenie územia Šarišsko-zemplínskej župy, ktoré vyústili do represívnej akcie namierenej proti odporcom ľudáckeho režimu a partizánskym skupinám nachádzajúcim sa v tomto priestore. Tieto opatrenia zahŕňali zvýšenie počtu žandárskych staníc a posilnenie staníc Finančnej stráže. Na [[východné Slovensko]] boli z iných časti Slovenska presunuté tri Hraničiarske roty, začali sa formovať asistenčné jednotky a boli zriadené tri motorizované pohotovostné oddiely žandárstva, konkrétne v [[Michalovce|Michalovciach]], v [[Nižná Šebastová|Nižnom Šebeši]] a v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]]. ''Ministerstvo národnej obrany'' zriadilo [[7. marec|7. marca]] [[1944]] inštitút pod názvom ''Exponovaný spravodajský orgán'' so sídlom v [[Prešov]]e. Ďalší bezpečnostný orgán zriadilo ''Hlavné veliteľstvo žandárstva'' pod názvom ''Exponovaný vyšší žandársky dôstojník''. Aj tento ogán mal sídlo v [[Prešov]]e a na jeho čelo bol rozkazom ministra vnútra [[Alexander Mach|Alexandra Macha]] vymenovaný pplk. žand. [[Jozef Dressler]]. Dresslerovi boli operačne podriadené všetky žandárske jednotky na území župy. 

Na základe vyhodnotenia bezpečnostnej stituácie na východnom Slovensku vypracoval vedúci tímu detektívov Komunistického (významovo Protikomunistického) oddelenia [[Ústredňa štátnej bezpečnosti|Ústredne štátnej vezpečnosti (UŠB)]] [[Imrich Sucký]] scenár rozsiahlej perzekučnej akcie. Dôležitú úlohu mal pri nej zohrať konfident [[Štefan Handera]] a ďalší traja muži, z toho dvaja vojaci. 

Akcia sa začala [[19. apríl]]a rozsiahlym zatýkaním vo [[Vranov nad Topľou|Vranove nad Topľou]]. Ako prví boli zatknutí [[Cyril Daxner]] a jeho manželka Xénia. Celkovo bolo zatknutých a vypočutých 48 osôb, z ktorých UŠB odsunula v dňoch od 13. do 19. júla 1944 do väznice Krajského súdu v [[Bratislava|Bratislave]] 32 zaistencov. Z popredných organizátorov a podporovateľov partizánskeho hnutia na východnom Slovensku boli okrem Daxnerovcov zaistení aj [[Vojtech Borovský]], Ladislav Szabó, [[Michal Barbarič]], [[Jan Bílek]], [[Michal Bilinský]], Tomáš Repický, Július Škot, Emil Rigo a ďalší. 

Ostrým výsluchom boli získané informácie od príslušníka skupiny Čapajev Vasila Leščenka. Na zákalde jeho výpovede UŠB zatkla Vojtecha Borovského a získala rozsiahle informácie o [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskej skupine Čapajev]] a ostatných jednotkách a podporovateľoch. Ostatní zadržaní sa zväčša držali statočne a priznali len to, čo UŠB vedela.

Počas rozsiahlej akcie bola zlikvidovaná [[vranovská partizánska skupina]] a citeľné straty utrpela humenská partizánska skupina ([[Pugačov (partizánska jednotka)|oddiel Pugačov]]). Partizáni zo [[Čapajev (partizánsky zväzok)|skupiny Čapajev]] obdržali informáciu o chystanom záťahu a stihli sa dočasne presunúť zo [[Slanské vrchy|Slánskych vrchov]] do [[Čergov (pohorie)|pohoria Čergov]].<ref name=":4" />   

=== Podriadenie poľnej armády skupine armád Severná Ukrajina ===
V dňoch od [[27. júl]]a do [[3. august]]a [[1944]] prebehol proces rokovaní o podriadení ''Východoslovenskej armády'' (VSA) nemeckej ''Skupine armád Severná Ukrajina''. ''Najvyššie veliteľstvo nemeckej brannej moci'' (OKW - [[Oberkommando der Wehrmacht]]) predložilo požiadavku slovenskej vláde prostredníctvom nemeckého vyslanca [[Hans Elard Ludin|Hansa Elarda Ludina]] a vedúceho inštitútu Nemeckého generála, na ktorého čele stál do 2. augusta gen. [[Fritz Schlieper]] (od 3. augusta ho vystriedal generál tankových vojsk [[Alfréd Hubicki|Alfréd von Hubicki]]). Slovenská vláda nemeckú požiadavku prerokovala a schválila na svojom zasadnutí [[1. august]]a [[1944]]. Na zasadnutí bol prijatý celý rad uznesení k danej problematike. Za veliteľa civilnej správy v operačnom pásme bol stanovený gen. II. triedy [[Augustín Malár]], ktorého hneď [[4. august]]a [[1944]] prijal na svojom štábe v [[Krakov]]e veliteľ ''Skupiny armád Severná Ukrajina'' genplk. [[Josef Harpe]]. Na základe rozkazu gen. Malára vydaného 3. augusta o 10. hod., začalo podriadenie platiť [[4. august]]a [[1944]] o 00.00 hod.

Operačnou oblasťou skupiny armád Severná Ukrajina sa stala oblasť ''Šarišsko-zemplínskej župy'' a okresy ''Tatranskej župy -'' [[Stará Ľubovňa (okres)|Stará Ľubovňa]], [[Spišská Stará Ves]] a [[Kežmarok (okres)|Kežmarok]]. Neskôr bola operačná oblasť rozšírená aj o okresy [[Levoča (okres)|Levoča]], [[Poprad (okres)|Poprad]], [[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]] a [[Gelnica (okres)|Gelnica]].

Rozkazom náčelníka štábu ''Skupiny armád Severná Ukrajina'' z [[10. august]]a bolo zadelenie slovenských poľných jednotiek bližšie konkretizované. Mali spadať pod velenie Armádnej skupiny Raus (od [[19. august]]a [[1944]] ''Armádna skupina Heinrici''). K Armádnemu veliteľstvu slovenskej poľnej armády a veliteľstvám oboch pešších divízií pridelili Nemci svoje styčné skupiny.<ref name=":5">{{Citácia knihy|priezvisko=Pažurová|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrca|rok=2014|isbn=9788089514267|strany=51-93|edícia=Monografie (Múzeum SNP)|kapitola=IV, Skupina Čapájev v pohorí Čergova, návrat do Slánskych vrchov, bojová činnosť do konca augusta 1944}}</ref>

== Štruktúra poľnej armády ==
=== Armádne veliteľstvo ===
Veliteľ armády: generál II. triedy [[Augustín Malár]], zástupca veliteľa.: plk. gšt. [[Viliam Talský]], náčelník štábu: pplk. gšt. [[Ladislav Lavotha]], podnáčelník štábu pplk. gšt. [[František Urban]].

Súčasťou veliteľstva boli: Osobné a organizačné oddelenie, spravodajské oddelenie, operačné oddelenie, oddelenie materiálnej služby. Armádne veliteľstvo malo zbrojnú správu, zdravotnú správu, intendančnú správu, veterinárnu správu, cestnú a dopravnú správu, automobilovú správu, duchovnú (zvlášť katolícka a zvlášť evanjelická) správu a poľnú pokladňu.

Ku [[12. jún|12. júnu]] [[1944]] bol početný stav veliteľstva nasledovný: 60 dôstojníkov, 4 poddôstojníkov v zálohe a 102 vojakov.

Pod veliteľstvo so sídlom v [[Prešov|Prešove]] spadalo aj ''Veliteľstvo opevňovacích prác'' (VOP) a ''Poľné veliteľstvo Pracovného zboru'', zriadené [[15. máj|15. mája]] [[1944]] ako detašované pracovisko VOP so sídlom v [[Zámutov|Zamutove]].

=== 1. pešia divízia ===
Veliteľ divízie: plk. pech. [[Mikuláš Markus]], náčelník štábu: mjr. gšt. [[Elemír Polk]], pobočník veliteľa: npor. v zál. [[Rudolf Rázga]].

V rámci pešej divízie boli zriadené nasledovné správy: zbrojná, intendančná, zdravotná, veterinárna, automobilová, duchovná (zvlášť katolícka a zvlášť evanjelická).

Veliteľstvo divízie sídlilo v [[Giraltovce|Giraltovciach]].<ref name=":0" />

Pod 1. pešiu divíziu (1. PD) spadali:. 
* Delostrelecký pluk 1 s veliteľstvom v [[Giraltovce|Giraltovciach]]: veliteľ plk. del. [[Elemír Lendvay]], neskôr. pplk. del. [[Ernest Badík]].
* Delostrelecký oddiel od delostreleckého pluku 12
* Jazdecký priezvedný oddiel 2: veliteľstvo v obci [[Okrúhle]], veliteľ mjr. jazd. [[Juraj Bilej]]. Priezvedný oddiel bol sformovaný z kmeňových eskadrón z [[Michalovce|Michaloviec]] a [[Humenné|Humenného]].
* Peší pluk 1 s veliteľstvom v [[Raslavice|Raslaviciach]]: veliteľ plk. pech. [[František Stojan]]. Peší pluk tvorili pešie jednotky s domovskými útvarmi v [[Trnava|Trnave]] a Bratislave.
* Peší pluk 2 s veliteľstvom v [[Bardejov]]e: veliteľ pplk. pech. [[Karol Heiller|Karol Heidler]]. Peší pluk tvorili pešie jednotky s domovskými útvarmi v [[Trenčín]]e a [[Nitra|Nitre]].
* Peší pluk 3 s veliteľstvom [[Vyšný Svidník]]: pplk. pech. Anton Vick. Peší pluk tvorili pešie jednotky s domovskými útvarmi vo [[Zvolen|Zvolene]] a [[Kremnica|Kremnici]].

=== 2. pešia divízia ===
Veliteľ divízie: plk. pech. [[Ondrej Zverin]] (od 1. augusta 1944 plk. pech. [[Viliam Kanák]], od 15. augusta plk.gšt. [[Štefan Tatarko]]), náčelník štábu: mjr. pech. [[Ján Cisárik]].

V rámci veliteľstva boli vytvorené organizačné oddelenie, spravodajské oddelenie, operačné oddelenie, materiálne oddelenie.

V rámci pešej divízie boli zriadené nasledovné správy: zbrojná, intendančná, zdravotná, veterinárna, automobilová, duchovná (zvlášť katolícka a zvlášť evanjelická).

Veliteľstvo divízie sídlilo vo [[Vyšná Radvaň|Vyšnej Radvani]].

Pod 2. pešiu divíziu (2. PD) spadali:
* Jazdecký priezvedný oddiel 1: mjr. jazd. [[Štefan Benický]]
* Delostrelecký pluk 12 s veliteľstvom v obci [[Volica]]: veliteľ pplk.del. [[František Klučik]]. Prvý oddiel pluku bol prevelený pod 1.PD.
* Delostrelecký pluk 2 s veliteľstvom v obci Vydaň, veliteľ: pplk. del. Jozef Vogl
* Spojovací prápor 2: veliteľ stot. spoj. [[Vladimír Hlaváč]]
* Pioniersky prápor 2: veliteľ stot. pion. Jozef Krola
* Peší pluk 4, veliteľstvo v obci Papin: veliteľ plk.pech. [[Jozef Husár]]. Peší pluk tvorili pešie jednotky s domovskými útvarmi v [[Dolný Kubín|Dolnom Kubíne]] a [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]
* Peší pluk 5, veliteľstvo v obci [[Habura]]: veliteľ mjr.pech. [[Víťazosláv Šupák]]
* Peší pluk 6 veliteľstvo v [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]: veliteľ pplk.pech. [[Martin Strapek]]
Domovské útvary peších plukov 5 a 6, boli [[Poprad]], [[Levoča]], [[Spišská Nová Ves]] a [[Prešov]].<ref name=":0" />

=== Skupina vzdušných zbraní ===
Veltieľ skupiny [[Slovenské vzdušné zbrane|vzdušných zbraní]]: mjr. let. [[Július Trnka]], pobočník: npor. let. [[Štefan Galbavý]].

Veliteľstvo leteckej skupiny sídlilo v obci Kelemeš (dnešné [[Ľubotice]]).

Skupiny vzdušných zbraní tvorili:
* Prieskumná (dobovo Diaľkozvedná) letka: veliteľ: stot. let. [[Rudolf Galbavý]]
* Pozorovacia letka: veliteľ npor. let. [[Ján Fratrič]]. Letka mala vo výzbroji 12 lietadiel [[Letov Š-328|Letov Š 328]], 2 Kl-35, 1 E-39, 1 Fi 156, Fw 58, 1 W-34
* Stíhacia letka 3: veliteľ. stot. let. Jozef Páleníček. Letka mala vo výzbroji 6 lietadiel [[Messerschmitt Bf 109|Bf-109]], 6 [[Avia B.534|Avia B-534]], 1 E-39, 1 Fi-156<ref name=":0" />

=== Protilietadlová skupina ===
Protilietadlovú skupinu tvorilo 6 batérií Delostreleckého protilietadlového pluku pod velením stot. del. [[Emil Vízner|Emila Víznera]]. 18. ťažká batéria (4 [[Flak 88mm|protilietadlové kanóny Flak 88mm]] vz. 37) zaujala palebné postavenia v Kelemeši. 22. ľahká batéria (10 veľkorážnych [[Guľomet Oerlikon|guľometov Oerlikon]] 20mm vz.36) mala za úlohu brániť armádne veliteľstvo a ďalšie objekty v [[Prešov|Prešove]].

Ďalšie štyri batérie boli dané k dispozícii obom peším divíziám (po jednej ťažkej a jednej ľahkej batérii).

Dňa 21.júla rozhodlo Ministerstvo národnej obrany s vedomím veliteľa poľnej armády generála [[Augustín Malár|Málára]], že 18. a 22. batéria vytvoria ''Zmiešanú skupinu Delostrelecko protilietadlového pluku'', ktorá sa presunie na stredné Slovensko, do priestoru Dubová, kde zaujme palebné postavenie pri obrane rafinérie. 23.júla sa skupina na stredné Slovensko aj presunula.<ref name=":0" />

=== Poľná jednotka PÚV ===
Veliteľom poľnej jednotky Pluku útočnej vozby sa stal veliteľ útvaru mjr. útv. [[Jozef Dobrotka]], pobočníkom bol npor.útv. Karol Adamec Veliteľstvo poľnej jednotky sídlilo vo [[Vranov nad Topľou|Vranove nad Topľou]].

Poľnú jednotku PÚV tvorili:

* tankový prápor (prápor útočnej vozby), veliteľ stot. útv. [[Ján Jarembák]]. Prvé dve roty boli vyzbrojené tankami [[LT vz. 38]], tretia rota (pôvodná 8. rota Bojových prieskumných vozidiel) bola vyzbrojená tankami PII (nemecké [[Panzerkampfwagen II|Pzkpw II]])
* protitankový prápor (prápor kanónov proti útočnej vozbe), veliteľ stot. útv. [[František Adam]]. Každá z dvoch rôt práporu bola vyzbrojená 7 x KPÚV na pás 7,5 cm (stíhač tankov [[Marder III]])

Martinský Pluk útočnej vozby postavil aj dve roty ťahaných protitankových kanónov, ktoré boli vyzbrojené kanónmi KPÚV 3,7cm, PAK 38 a PAK 40.<ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby 1944|vydavateľ=Múzeum SNP|rok=2012|isbn=9788089514144}}</ref>

=== Skupina Kanák ===
Názov „''Skupina Kanák''“ nieslo šesť práporov spadajúcich pod velenie ''Východoslovenskej poľnej armády'', ktoré v júni a júli [[1944]] budovali opevnenia na [[San (rieka)|rieke San]].

Skupina vznikla na základe požiadaviek ''Najvyššieho velenia nemeckej brannej moci'' (OKW) z [[12. máj|12. mája]] [[1944|1944.]] 13. mája najskôr ústne a 16. mája aj písomne nariadil minister obrany gen. [[Ferdinand Čatloš]] veliteľovi opevňovacích prác plk. gšt, [[Rudolf Pilfousek|Plfouskovi]] zriadiť 4 pešie prápory na približne plné vojnové počty ako materiálne, tak aj personálne a pripraviť ich na odsun k [[San (rieka)|rieke San]], kde sa mali zúčastniť na budovaní opevnení.

Jednotka bola sformovaná na konci druhej a začiatkom tretej májovej dekády z mierových jednotiek a jednotiek Východoslovenskej armády. Za veliteľa skupiny bol menovaný plk. gšt. [[Viliam Kanák]]. Súčasne bolo nariadené, že veliteľstvo skupiny má byť považované za taktické a nie hospodárske. Koncom mája sa skupina cez [[Lupkovský priesmyk]] presunula do určeného priestoru na rieke San. Veliteľstvo skupiny bolo zriadené v meste [[Baligród]].

Začiatkom júna boli ''Armádnym veliteľstvom'' v [[Prešov|Prešove]] postavené ďalšie dva prápory a odoslané na južné krídlo skupiny, ktorej postavenia boli od postavení 2. PD vzdialené približne 30 km. Opevňovacích prác na [[San (rieka)|rieke San]] sa zúčastnil aj 4. prápor pešieho pluku 3.

Ku [[14. júl|14. júlu]] [[1944]] tvorilo skupinu 3 612 príslušníkov. Skupina mala k dispozícii 26 motocyklov, 7 motocyklov s prívesom, 9 osobných áut 35 nákladných áut a 6 špeciálnych áut. Na rieke San pôsobila skupina od konca mája až do konca júla. Termín odchodu na slovenské územie bol stanovený od [[28. júl|28. júla]] 1944 a v prvej dekáde augusta sa šesť práporov vrátilo na [[východné Slovensko]] a bolo začlenených do zostavy poľných jednotiek ''Východoslovenskej armády''. Veliteľ skupiny plk. [[Viliam Kanák|Kanák]] prevzal velenie nad 2. PD.<ref name=":0" />

=== Technický zbor ===
V lete [[1944]] bol urovnaný ostrý spor medzi ministrom národnej obrany generálom [[Ferdinand Čatloš|Ferdinandom Čatlošom]] a nemeckým generálom pri MNO genpor. [[Fritz Schlieper|Fritzom Schlieperom]]. Schlieper musel Slovensko opustiť a slovenská vláda prisľúbila nemeckej strane postavenie 12 technických práporov.

Prípravy na postavenie ''Technického zboru'' (TSb) sa rozbehli v treťej dekáde júna 1944 a [[27. júl|27. júla]] [[1944]] bol zbor sformovaný. Jeho veliteľom sa stal plk. gšt. [[Viliam Talský]]. 

Zbor mal nasledovné správy: hospodárska, intendančná, zdravotná, zbrojná, automobilová, veterinárna, duchovná (rímskokatolícka aj evanjelická), 

Súčasťou štábu zboru boli: štábna rota, spojovacia čata, pioniersky park, štábna autokolóna, poľná pokladňa, poľná pošta, pomocný úrad. Zbor mal dve brigády a každá z nich mala dva pluky.

Dňa [[27. júl|27. júla]] [[1944]] informoval minister Čatloš armádneho veliteľa gen. [[Augustín Malár|Malára]], že mu dáva Technický zbor k dispozícii. Nasledujúci deň obdržal velite ''Technického zboru'' plk. Talský nariadenie o zložení a použití zboru. 1. brigáda bola daná k dispozícii Armádnemu veliteľstvu v [[Prešov|Prešove]] na doplnenie početných stavov na [[Dukliansky priesmyk|Duklianskom]] a [[Lupkovský priesmyk|Lupkovskom priesmyku]]. 2. brigáda sa mala dočasne použiť na poľnohospodárske účely, Minister [[Ferdinand Čatloš|Čatloš]] týmto nariadením zrušil veliteľstvo TSb ku [[1. august|1. augustu]] [[1944]]. Jeho úlohy malo do nového rozkazu prevziať veliteľstvo 2. technickej brigády so sídlom v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom sv. Mikuláši]], ktoré malo byť poilnené dôstojníkmi z lividovaného veliteľstva TSb. Veliteľ TSb plk. gšt. [[Viliam Talský]] mal prejsť na Armádne veliteľstvo, kde mal dočasne zastávať funkciu 1. náčelníka štábu.

== Pozície poľnej armády ==
Jednotky poľnej armády zaujali 1.obranné pásmo s ťažiskom obrany medzi [[Dukliansky priesmyk|Duklianskym]] a [[Lupkovský priesmyk|Lupkovským priesmykom]]. Hranicou medzi oboma pešími divíziami bola čiara Jasliská - [[Stropkov]]. 1.PD zaujala pozície západne od tejto čiary, 2.PD východne. 

Operačným pásmom 1.PD mali byť okresy [[Giraltovce]], [[Bardejov]], [[Stropkov]] a čiastočne [[Vranov nad Topľou]]. Okrem pešieho pluku 1 boli ostatné jednotky tejto divízie umestnené v prvom obrannom pásmom ohraničenom obcou Snakov v okrese Bardejov na západnej hranici. Obranné pásmo pokračovalo obcami [[Kurov]] - [[Gaboltov]] - [[Stebník]] - [[Nižná Polianka]] - Oženná - Ciechania - Tylava - Zyndranowa a končila pri obci Jasliská. Ťažiskom obrany 1.PD bol [[Dukliansky priesmyk]] a dívízia mala zaúlohu prehradiť smer z priesmyku na [[Zborov (okres Bardejov)|Zborov]] - [[Bardejov]] - [[Prešov]] a smer [[Dukliansky priesmyk]] - [[Vyšný Svidník|Výšný Svidník]] - [[Prešov]].

Operačným pásmom 2.PD mal byť okres Medzilaborce a severovýchodná časť okresu Humenné. Predný okraj obrany divízie šiel obcami Jasliská - Czeremcha - Wola Nižna - Jasiel - Oslawica - Wola Michowa - Balnica. Pri budovaní obrany sa prikladala mimoriadna pozornosť oblastiam Jasliská - Czeremcha - [[Čertižné]] - [[Habura]], [[Lupkovský priesmyk]]. a údolie rieky Cirochy smerom na [[Humenné]].

Pozície rôt ťahaných kanónov KPÚV boli nasledovné. Jedna rota mala pozície v obci Barwinek, druhé mala pozície pri [[Medzilaborce|Medzilaborciach]]. Roty KPÚV 4 a 5, ktoré mali vo výzbroji stíhače tankov Marder III mali pozície vo [[Vyšný Komárnik|Vyšnom Komárniku]] (4.rota) a [[Ladomirová|Ladomírová]] (5.rota). 2.tanková rota mala pozície v obci Štiavnik ([[Šarišský Štiavnik]]), 3 tanková rota, ktorá sa od začiatku leta nachádzala v [[Michalovce|Michalovciach]] sa začiatkom augusta presunula do [[Stropkov|Stropkova]]. 1.tanková rota zostávala v [[Čemerné|Čemernom]], avšak tanky čat 1/I a 2/I boli odvelené do [[Prešov|Prešova]] a [[Hanušovce nad Topľou|Hanušoviec nad Topľou]] a mali sa zúčastniť protipartizánskych akcií.<ref name=":0" /><ref name=":1" />

Lietadlá leteckej skupiny sa nachádzali na letiskách v okolí [[Prešov|Prešova]]. 

== Východoslovenská armáda a prípravy SNP ==
Podľa tvrdení [[Július Nosko|Júliusa Noska]], ktorý bol v roku 1944 najskôr náčelníkom štábu [[Ján Golian (generál)|Golianovho]] Vojenského ústredia (VÚ) a po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|povstania]] sa stal náčelníkom štábu [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. československej armády na Slovensku]], VÚ podchyteniu ''Východoslovenskej armády'' pre pripravované povstanie, nevenovalo dostatočnú pozornosť. S veliteľom poľnej armády [[Augustín Malár|Malárom]] sa vôbec nehovorilo. Za odbojového veliteľa bol vybraný plk. gšt, [[Viliam Talský|Talský]], no ten, napriek inštrukciám od VÚ, vyvíjal len minimálnu prípravnú činnosť. Na druhej strane VÚ [[Viliam Talský|Talského]] vôbec nekontrolovalo, nakoľko pplk. [[Ján Golian (generál)|Golian]] Talskému plne dôveroval. Do príprav povstania bol zasvätený aj veliteľ pešieho pluku 4 plk.pech. [[Jozef Husár]], no ten takisto nevyvíjal prípravnú činnosť a v prvých hodinách povstania sa dokonca nechal vypísať zo zdravotných dôvodov.<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydavateľ=NVK International|rok=1994|isbn=80-85727-20-X}}</ref> Najagilnejším v prípravách povstania bol veliteľ 1. pešej divízie plk. pech [[Mikuláš Markus]] so svojim štábom.

Podcenenie príprav zapojenia ''Východoslovenskej armády'' do chystaného povstania naznačuje aj korešpondencia veliteľa VÚ pplk. [[Ján Golian (generál)|Goliana]] s exilovými československým ministrom obrany gen. [[Sergej Ingr|Sergejom Ingrom]]. Z korešpondencie je patrné, že VÚ nemalo ujasnenú predstavu, ako by mali jednotky Východoslovenskej armády po vypuknutí povstania postupovať. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bystrický|meno=Jozef|titul=Generál Golian a jeho doba, Materiály z odborného seminára k 100. výročiu narodenia Jána Goliana z 31.10.2006|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2008|isbn=978-80-970072-4-9|strany=61-82|kapitola=Golian a vojenský plán povstania|edícia=Zborníky}}</ref>

== Východoslovenská armáda a partizáni ==
V súvislosti s výskytom partizánskych skupín na [[Východné Slovensko|Východnom Slovensku]] inštruoval minister obrany a súčasne hlavný vojenský veliteľ generál [[Ferdinand Čatloš]] veliteľa poľnej armády gen. [[Augustín Malár|Malára]] nasledovne: Malár mal:<blockquote>''“2. s partizánmi výchádzať s ohľadom na budúcu úlohu zboru čo najobratnejšie, ale aj tak, aby nijaké podozrenie to nevzbudilo u Nemcov a vládnych kruhov.  Všetkých chytených na Slovensku partizánov dostane Malár k likvidácii čo znamená, že papierovo ich popraví a v skutočnosti ich tajne zachráni.''

''3. S približovaním sa Červenej armády snaží sa pomocou partizánov a podľa vlastného uváženia aj priamo nadväzovať styk s ňou (...)“''<ref name=":4" /></blockquote>Hneď po príchode jednotiek na [[východné Slovensko]] začalo dochádzať k prvým dezerciám jednotlivcov a ich odchode k partizánom. Týkalo to hlavne v tom čase ešte skupiny [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapajev]], dočasne operujúcej v pohorí [[Čergov (pohorie)|Čergov]], ktorej rady posilnilo niekoľko zbehov.

Koncom jari a začiatkom leta sa na [[Východné Slovensko|Východom Slovensku]] konali represie, počas ktorých bolo zatknutých veľa ilegálnych odbojových pracovníkov a partizánov. Partizáni, však rýchlo straty zapĺňali no skupinám chýbala výzbroj. Preto okrem žandárskych staníc prepadávali aj vojenské hlásky. 25. júna 1944 prepadli partizáni a odzbrojili leteckú hlásku na zámku v [[Zborov (okres Bardejov)|Zborove]]. Akcia sa skončila bez ľudských strát na oboch stranách. Partizáni ukoristili 5 pušiek a 300 nábojov.

O mesiac neskôr, 25. júla v nočných hodinách bola prepadnutá vojenská hláska P-17 pri [[Hanušovce nad Topľou|Hanušovciach]]. Počas prestrelky padol jej veliteľ, jeden vojak bol zranený ťažko a jeden ľahko. V tú istú noc prepadli [[Pugačov (partizánska jednotka)|partizání skupiny Pugačov]] hlásku P-12 v [[Papín|Papíne]].<ref name=":5" />

Začiatkom júla vyslal veliteľ tajného vojenského ústredia pplk. gšt. [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] na [[východné Slovensko]] svojho spolupracovníka pplk. [[Branislav Manica|Branislava Manicu]] a odbojára Jána Reptu. Obaja boli dobre známi v kruhoch odboja na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]], Manica sa poznal s veliteľom 1. PD  plk. pech. [[Mikuláš Markus|Mikulášom Markusom]] a Repta s náčelníkom štábu [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskej skupiny Čapajev]] npor. let. [[Ľudovít Kukorelli|Kukorellim]]. 

Manica osobne oboznámil Kukorelliho s prípravami povstania a apeloval na neho, aby partizáni neútočili na vojsko a tlmili svoje aktivity, až do obdobia „''spoločného vystúpernia''“.

Veliteľovi 1. PD [[Mikuláš Markus|Markusovi]] Manica odporúčal, aby uržiaval s partizánmi kontakt a navigoval ich aktivity v súlade s povstaleckými plánmi. Žiadať od partizánov, aby tlmili svoje aktivity, však bolo náročné. Počty partizánov v horách stúpali a ako Londýn, tak ak Moskva ich vyzývali k aktivite. Požiadavky Golianovho vojenského ústredia 7. júla akceptoval aj [[Pugačov (partizánska jednotka)|partizánsky oddiel Pugačov]], ktorý v tom čase operoval samostatne a svoje aktivity vyvíjal len na slovensko-maďarskom pohraničí.

Dňa [[3. august|3. augusta]] [[1944]] sa v [[Slanské vrchy|Slánskych vrchoch]] pod vrchom Oblík konalo stretnutie veliteľa 1. PD plk. pech. Markusa s veliteľom [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskej  skupiny Čapajev]] [[Ivan Kononovič Baľuta|Ivanom K. Baľutom]]. Stretnutie sa konalo z iniciatívy Markusa a na strane vojakov sa ho okrem veliteľa divízie zúčastnil aj náčelník štábu 1. PD mjr. gšt. [[Elemír Polk]], prednosta operačného oddelenia stot. pech. Ján Stejskal a prednosta spravodajského oddelenia npor. pech. [[Gejza Kelemen]]. Za partizánov sa stretnutia zúčastnil náčelník štábu npor. let. [[Ľudovít Kukorelli]] a ďalší dvaja členovia štábu. Jeho výsledkom bola písomná dohoda o ukončení nepriateľstva medzi vojakmi a partizánmi. Vojaci partizánom prisľúbili, že všetky protipartizánske akcie im budú včas oznámené, aby sa partizáni mohli presunúť do iných oblastí. Po uznaní 1. pešej divízie VSA za súčasť spojeneckých síl mala 1. APSČ ([[Čapajev (partizánsky zväzok)|Automatná partizánska skupina Ćapajev]]) podliehať veleniu 1. PD a veliteľ 1. divízie môže s ňou disponovať. Tu treba podotknpť, že partizáni Čapájeva už pred podpísaním tejto dohody striktne dodržiavali všetky ústne dohody o neútočení na vojakov.

Od začiatku augusta 1944 začali na Slovensko prenikať partizánske skupiny. Okrem výsadkov na [[Stredné Slovensko]] to boli aj presuny ďalších partizánov skupín na [[Východné Slovensko]]. A tie sa uskutočňovali s vedomím, či dokonca pomocou jednotiek VSA.

V noci [[1. august|1. augusta]] prenikol na územie Slovenska v katastri obce Telepovce ([[Osadné]]) [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)|oddiel mjr. ČA Anatolija Belova{{--}}Kovalenka]].  V Kovalenkovom oddiele bolo aj niekoľko Slovákov, príslušníkov československých jednotiek. Pri prieniku asistovali vojaci pešieho pluku 4 od 2. pešej divízie a 5. augusta sa konalo stretnutie velenia skupiny s velením pešieho pluku 4.<ref name=":5" />

V noci z 3. na 4. augusta prenikol cez [[Dukliansky priesmyk]] na územie Slovenska [[Partizánsky oddiel Alexander Nevskij|zväzok ''Alexander Nevskij'']] pod velením pplk. [[Viktor Alexandrovič Karasjov-Stepanov|Viktora Alexandroviča Karasjova-Stepanova]]. Prienik sa uskutočnil s vedomím Jazdeckého priezvedného oddielu 2 a vojakov 1. ženijného práporu 1. PD VSA. Úlohy oboch skupín boli spravodajské a ich príslušníci boli prekvapení priateľským prijatím, ktoré sa im dostávalo od vojakov VSA aj od obyvateľstva. 4. augusta pplk Karasjov-Stepanov informoval telegraficky Moskvu o situácii na Slovensku a súčasne žiadal o pokyny k ďalšej činnosti. Tie boli nasledovné:<blockquote>''„1. Nevstupovať do oficiálnych rokovaní z vyšším velením slovenskej armády a nedávať mu žiadne sľuby.''

''2. Upevňovať vzťahy s veliteľmi a vojakmi jednotlivých slovenských útvarov, využívať spojenie s nimi na vedenie prieskumnej činnosti na území Slovenska(…)''

''4. Na území Slovenska organizovať utajené základne pre vedenie spravodajskej činnosti a prijímanie nami v budúcnosti presunovanej agentúry.''

''5. Diverznú činnosť na území Slovenska vykonávať len proti Nemcom vťahujúc všemožne do tej činnosti Slovákov.“''<ref name=":5" /></blockquote>Karasjov-Stepanov sa o niekoľko dní stretol s plk. [[Mikuláš Markus|Markusom]] a časťou jeho štábu. Markus sprostretkoval a stretnutie s velením partizánskej brigády Čapájev.

V priebehu augusta pokračovali aktivity vedúce k ozbrojeniu partizánskych skupin, ktorých početné stavy rástli. Tieto aktivity boli koorginované s vojakmi. Už v noci z 25. na [[26. júl|26. júla]] bol prepadnutý zbrojný sklad štábnej roty 1. PD v [[Giraltovce|Giraltovciach]]. [[21. august|21. augusta]] prepadli muničný sklad 1. PD v obci Kuková.

[[26. august|26. augusta]] došlo k odzbrojeniu pracovného oddielu VSA a jeho veliteľstva v [[Zámutov|Zamutove]]. Pri týchto prepadoch, ktoré bývali dohodnuté s vojakmi sa stávalo, že k partizánom odišli niektorí členovia vojenských jednotiek a hliadok.<ref name=":5" />

S partizánmi od Karasjova sa stretol aj veliteľ VSA gen. [[Augustín Malár|Malár]], ktorý navonok vyzýval na protipartizánske akcie.

S partizánmi nadviazalo kontakt mnoho vojakov poľnej armády. Od poľnej jednotky PÚV to bol napríklad veliteľ štábnej čaty 2. práporu stot. útv [[Marián Ďuriš-Rubanský]] a veliteľ 1. práporu stot. útv. [[Ján Jarembák]].<ref name=":1" />

Výsledkom kontaktov s partizánmi bol odchod celej roty 2. práporu pešieho pluku 4 od 2. PD k partizánom, Práporu, ktorý bol následne stiahnutý na stredné Slovensko velil stot. pech. Ján Oškvarek a uvedenej rote velili npor. pech. Ladislav Kováč a por. pech. Kelčík. dezercii došlo v polovici augusta a prápor sa v tom čase nachádzal v priestore Lupków - Zubenské - Wola Michowa.<ref name=":0" />

V rámci protipartizánskych akciíí boli [[17. august|17. augusta]] z prvej tankovej roty uvoľnené prvé dve tankové čaty. Čata 1/I sa presunula do [[Prešov|Prešova]] a čata 2/I do [[Hanušovce nad Topľou|Hanušoviec nad Topľou]]. Obidve čaty mali podporovať pohotovostné oddiely žandárstva pri potieraní partizánov.

1. čata, ktorej veliteľom bol por. útv. [[Oskar Sedílek]], bola do akcie povolaná len raz a to v noci z 23. na 24. augusta. keď partizáni Čapájeva prepadli nemecký transport stojaci na železničnej stanici v [[Margecany|Margecanoch]]. Por. Sedílek zámerne zdržiaval presun do [[Margecany|Margecian]], kde jeho čata dorazila až po odchode partizánov.

Konflikt s partizánmi od ''Čapájeva'' mala aj pohostovostná skupina štyroch tankov vyčlenená taktiež [[17. august|17. augusta]] od veliteľského roja II. tankovej roty. Tanky mali zabezpečovať komunikáciu v priestore Vyšného a Nižného Svidníka (dnes [[Svidník]]). Konflikt sa podarilo urovnať dohodou a do konca augusta mali tankisti kľud.

III. tanková rota sa v priebehu augusta západne od Stropkova zúčastnila protipartizánskej akcie, no počas dvoch dní na partizánov nenarazila.

Občasné vzájomné incidenty sa darilo vyriešiť vzájomnou dohodou, no bol aj prípad, keď partizáni zastrelili záložného dôstojníka od delostrelcov.<ref name=":1" />

== Zánik Východoslovenskej armády ==
{{Hlavný článok|Operácia Kartoffelernte}}
V súvislosti so začiatkom nemeckej okupácie Slovenska odletel veliteľ armády [[Augustín Malár]] ráno [[30. august|30. augusta]] [[1944]] do [[Bratislava|Bratislavy.]] Jeho zástupca plk. [[Viliam Talský|Talský]] zvolal v ten istý deň na veliteľstvo do [[Prešov|Prešova]] poradu, ktorej výsledkom bolo konštatovanie, že jednotky poľnej armády podniknú [[2. september|2. septembra]] [[1944|1944.akciu]], ktorej cieľom malo byť vytvorenie vhodných podmienok pre rýchle spojenie s [[Červená armáda|Červenou armádou]].Stretnutia sa nezúčastnil veliteľ 2. PD plk. Tatarko, ktorý odkázal, že rozkazy piíjíma len od generála Malára.

Na žiadosť veliteľa leteckej skupiny mjr. Trnku odišiel odišiel plk. [[Viliam Talský|Talský]] v noci z 30. na [[31. august|31. augusta]] [[1944]] do Kelemeša, nakoľko sa letci leteckej skupiny dožadovali aktivít,.Stretnutie [[Viliam Talský|Talského]] s letcami napokon dopadlo tak, že v skorých ranných hodinách [[31. august|31. augusta]] odletela prevažná časť lietadiel leteckej skupiny k 1. ukrajinskému frontu a niekoľko lietadiel skončilo u 4. ukrajinského frontu. S leteckou skupinou odletel aj zástupca veliteľa plk. Talský.<ref name=":2" />

V popoludňajších hodinách [[31. august|31. augusta]] [[1944]] sa naplno rozbehla nemecká akcia odzbrojenia a ''Východoslovenskej armády'' pod názvom "''Kartoffeln mit Premie''". V rámci nej obsadili Nemci aj letisko v Nižnom Šebeši ([[Nižná Šebastová]]), kde v popoludňajších hodinách padol do ich zajatia veliteľ slovenskej poľnej armády [[Augustín Malár|Malár]].<ref name=":2" />

Po správach, že Nemci začínajú okupovať Slovensko, ukončil veliteľ 1.PD plk. [[Mikuláš Markus|Mikuláša Markus]] vo [[Svidník|Svidníku]] poradu. Na jeho rozkaz sa v [[Čergov (pohorie)|pohorí Čergov]] sústredilo asi 7 500 vojakov svojej divízie. Šlo o dve tretiny Pešieho pluku 2, delostrelecké oddiely II/1 a III/1 s jednou delostreleckou batériou a štyrmi kanónmi KPÚV, ženijný prápor, 1. spojovacia rota, časť proviantnej jednotky, časť vojakov Pešieho pluku 3 a zvyšky vojakov Pešieho pluku 1 s dôstojníkmi štábu Dva delostrelecké oddiely a časť pešieho pluku 3, ktoré mali pozície v [[Dukliansky priesmyk|Duklianskom priesmyku]] sa stiahli do okolitých lesov.

Plk Markus so svojimi vojakmi podnikal delostrelecké prepady nemeckých kolón a zorganizoval aj výpravu do [[Bardejov|Bardejova]], kde oslobodil zajatých slovenských vojakov. V [[Čergov (pohorie)|pohorí Čergov]] sa Markusov postupne slabnúci oddiel bránil až do 8. septembra, keď sa definitívne rozpadol. Časť vojakov, ktorí nepadli do zajatia a pochádzali z východného Slovenska sa pokúsili dostať domov. Na Stredné Slovensko prešlo približne 160 mužov vrátane veliteľa divízie [[Mikuláš Markus|Markusa]].<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Barič|meno=Miroslav|titul=Vzdali sa východoslovenské divízie bez boja?|url=https://historylab.sk/druha-svetova-vojna/vzdali-sa-vychodoslovenske-divizie-bez-boja/|dátum vydania=25. septembra 2018|dátum prístupu=5.5. 2022}}</ref>

Veliteľ 2. pešej divízie (2. PD) plk. [[Štefan Tatarko|Tatarko]] sa spojil s [[Jozef Tiso|prezidentom Tisom]],.Od prezidenta obdržal príkaz, aby jeho PD nekládla nemeckým okupačným jednotkám odpor. Tatarko príkaz splnil. Divízia sa vzdala bez boja, no časť jej vojakov a časti batérií polných diel splniť rozkaz odmietli a odišli k partizánom. Založili [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|partizánsku skupinu Kriváň]], ktorá vydržala až do oslobodenia. Ďalších približne 2 000 príslušníkov 2. PD sa pridalo k partizánskej skupine Šukájev. Od skupiny sa však oddelil prápor npor. Štefana Davida v počte asi 850 mužov. Tento prápor sa presunul na stredné Slovensko a následne sa zapojil do bojov [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vitko|meno=Martin|titul=Dúkladný sběr brambor|periodikum=Válka extra, zoš. Vojska, téma: Armáda Slovenského štátu|vydavateľ=Extra Publishing, Česko|miesto=Praha|číslo=20|strany=46-49|issn=1805-7187|dátum prístupu=2022-05-05}}</ref>

Okrem skupiny plk. Markusa v [[Čergov (pohorie)|pohorí Čergov]] sa vytvorili ďalšie dve veľké zberné miesta, kam sa uchyľovali vojaci VSA, ktorí sa nechceli dať zajať, 

Tým prvým sa stal ''partizánsky zväzok Stallin'' (veliteľ pplk. [[Červená armáda|Červenej armády]] [[Michail I. Šukájev]]) . Na konci augusta a začiatkom septembra operoval zväzok v okolí [[Stropkov|Stropkova]] východne od rieky [[Ondava]]. Postupne sa ku zväzku pripojilo viac ako 2 000 vojakov a dôstojníkov oboch peších divízií. Z 1. PD to boli hlavne vojaci Peššieho pluku 3 dislokovaného v [[Dukliansky priesmyk|Duklianskom priesmyku]] a časť vojakov Jazdeckého priezvedného oddielu 2.(JPO-2) vrátane veliteľa mjr. jazd. [[Juraj Bilej|Juraja Bileja]]. Oddiel sa v dopoludňajších hodinách [[31. august|31. augusta]] presunul z [[Tylawa|Tylawy]] na [[Dukliansky priesmyk]], čo časť jednotky zachránilo pred zajatím,

Na základe inštrukcií od velenia ''1. Ukrajinského frontu'' sformoval pplk Šukájev zo slovenských vojakov 12 oddielov so slovenskými veliteľmi. Neskôr sa niekoľko oddielov oddelilo a pod velením npor. pech, [[Štefana Davida]] so súhlasom pplk. Šukájeva presunulo na [[stredné Slovensko]] podporiť [[Slovenské národné povstanie]]. Časť vojakov a dôstojníkov odšišlo na povstalecké územie v menších skupinkách a malá časť sa pod vplyvom propagandy ľudáckeho režimu rozišla domov. Zo zbytku slovenských vojenských oddielov, ktoré zostali pri zväzku ''Stalin'' boli vytvorené dva oddiely. Jeden si dal názov ''4. partizánska brigáda M. R. Štefánika'' (veliteľ stot. pech. Ján Korenko) a druhý menší vytvorili vojaci JPO-2, doplnený o ďalších vojakov (veliteľ mjr. jazd. [[Juraj Bilej]]) ,<ref name=":4" />

Druhým zberným miestom sa stali [[Slanské vrchy|Slánske vrchy]] a základňa [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskej brigády Čapajev]] V priebehu [[31. august|31. augusta]] sa na veliteľstve poľnej jednotky PÚV ako aj na veliteľstvách oboch podriadených práporov pokúšali urobiť jasno o situácii. [[3. september|31. septembra]] napokon padlo rozhodnutie o pripojení sa k [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskej brigáde Čapajev]] pôsobiacej v [[Slanské vrchy|Slánskych vrchoch]]. V popoluňajších hodinách [[31. august|31. augusta]] sa do [[Zlatá Baňa|Zlalej Bane]] na západnej strane vrchov presunulo 13 tankov [[LT vz. 38]] (11 tankov 1. tankovej roty a 2 tanky štábnej roty), dva stíhače tankov [[Marder III]] (ochrana veliteľstva práporu), 333 vojakov na 60 nákladných automobilov, 2 polopásovné motorky, 13 motocyklov, 2 poľné kuchyne, vojenské dielne, zásoby munície a vojenského materiálu a 20 tisíc litrov paliva. V skupine bol aj veliteľ poľnej jednotky PÚV mjr. útv. [[Jozef Dobrotka]] so štábom, ako aj štáby oboch podriadených práporov, V [[Zámutov|Zámutove]] sa ku skupine pripojilo aj Poľné veliteľstvo pracovného zboru s časťou svojich jednotiek.<ref name=":5" /> 

Po porade s velením čapajevovcov bolo rozhodnuté hneď v noci podniknúť vojovú akciu Po polnoici [[1. september|1. septembra]] vyrazila časť jednotky, zložená z 8 tankov a obidvoch stíhačov tankov Marder III s podporou partizánov na [[Prešov]], druhá časť, ktorú tvorila čata 3/I (dôst. zást. Naništa) podporovaná partizánmi vyrazila k [[Obišovce|Obyšovciam (dnes Obišovce)]]. Vpad na Prešov a Obyšovce sa skončil zle. Z druhej skupiny počas [[Bitka v Obišovciach|bitky v Obyšovciach]] zahynulo 14 vojakov a partizánov. Z 5 tankov Naništovej čaty sa na základňu v [[Slanské vrchy|Slánskych vrchoch]] nevrátil ani jeden a z 20 tankovistov iba jeden. Zahynul aj veliteľ čaty. Skupina idúca na [[Prešov]] stratila ďalšie dva tanky a jeden stíhač [[Marder III]]. V noci z 1. na [[2. september|2. septembra]] sa zbytok skupiny presunul hlbšie do [[Slanské vrchy|Slánskych vrchov]] nad obec [[Hermanovce nad Topľou]]. V rámci novej organizácie skupiny ''Čapajev'' - zväzku vytvorili vojaci poľnej jednotky PÚV oddiel ''Bohdan Chmeľnicky''j. Ďalší vojaci VSA vrátane časti štábu 1. PD vytvorili oddiel ''Sčors'' (veliteľ mjr. gšt. [[Elemír Polk]]) <ref name=":5" /><ref name=":3" /><ref name=":1" />

'''Štáby vojenských odddielov:'''

''Oddiel: Ščors - 224 príslušníkov''

* Veliteľ: mjr. gšt. [[Elemír Polk]]
* Zástupca veliteľa: npor. pech [[Gejza Kelemen]]
* 2. zástupca veliteľa: npor. pech. [[Ladislav Cellár]]
* Komisár: [[Peter Babej]]

''Oddiel Bohdan Chmeľnyckij - 333 príslušníkov''

* Veliteľ. mjr. útv. [[Jozef Dobrotka]]
* Zástupca vel: stot. útv. [[František Adam]]
* Náčelník štábu: stot. útv. [[Ján Jarembák]]
* Zástupca náčelníka štábu: npor. útv. [[Karol Adamec]]
* Veliteľ tankovej roty: npor. útv. [[Pavel Švarc]]
* Náčelník spravodajskej sluzby: por. útv Mikuláš Novák
* Náčelník hospodárskej sluzby: por. hosp. [[Michal Janovský]]
* Zástupca prednostu hospodárskej služby: npor. útv. [[Dominik Miartuš]]
* Dôstojník spojov: por. útv. [[Alexander Daňo]]
* Náčelník techn. časti: stot. tech. zbroj. [[František Pacelt]]
* Náčelník sanitárnej služby: por. zdrav. MUDr. [[Imrich Hudec]]
* Veliteľ štábnej roty: stot. útv. [[Martin Ďuriš-Rubanský]]

=== Operačné pôsobenie oddielov ''Bohdan Chmeľnyckij'' a ''Ščors'' od 2. do 7. septembra ===
Veliteľ oddielu ''Ščors'' mjr. gšt. [[Elemír Polk]] vydal [[1. september|1. septembra]] svoj prvý skupinový rozkaz, v ktorom mimo iného určil priestory, do ktorých sa mali sústreďovať vojaci VSA, ktorí sa nenechali zajať. Do týchto priestorov mali byť od čapajevovcov vysielané spojky s ďalšími inštrukciami. Otázku rozstratených vojakov slovenských poľných divízií riešil Polk aj v rozkaze z [[5. september|5. septembra]]. [[2. september|2. septembra]] zase nariadil príslušníkom svojho oddielu narúšať pohyb nepriateľa na ceste v smere k obci [[Lipníky]].[[Súbor:Články pásu tanku.jpg|náhľad|články pásu tanku LT vz. 38 patriaceho do skupiny poľnej jednotky PÚV nájdené nad obcou [[Hermanovce nad Topľou]]]]V dňoch 2.{{--}}6. septembra pokračoval druhý vojenský oddiel ''Bohdan Chmeľnyckij'' v bojových akciách. V dňoch 2. a 3. septembra podnikol za podpory tankov niekoľko nájazdov na nemecké kolóny prepravujúce sa po ceste [[Vranov nad Topľou]] - [[Prešov]] no po týchto stretoch však oddielu ostali už len 3 bojaschopné tanky a stále funkčný Marder III. V dňoch 4. a 5. septembra podnikli Nemci za podpory útočných diel dva útoky smerom od [[Bystrany|Bystého]] na Hermanovskú dolinu. Za jej obranu odpovedal stot. útv. [[František Adam]], zástupca veliteľa oddielu ''Bohdan Chmeľnyckij''. Obidva útoky boli odrazené za pomoci stíhača tankov Marder III dôst. zástupcu Júliusa Rajtáka.
[[Súbor:Hrob Júliusa Rajtáka.jpg|alt=Hrob dôst. zást. Júliusa Rajtáka v Hermanovciach nad Topľou|vľavo|náhľad|Hrob dôst. zást. Júliusa Rajtáka na šarišskom cintoríne v [[Hermanovce nad Topľou|Hermanovciach nad Topľou]] ]]
Dňa [[7. september|7. septembra]] pristúpili Nemci ku konečnej likvidácii [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskeho zväzku Čapajev]] a na [[Slanské vrchy|Slánske vrchy]] udreli z troch strán: od [[Zlatá Baňa|Zlatej Bane]], od [[Hanušovce nad Topľou|Hanušoviec nad Topľou]] na [[Petrovce (okres Vranov nad Topľou)|Petrovce]] a od [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystrého]] na [[Hermanovce nad Topľou]]. Útok [[Bojová skupina Rintelen|skupiny Rintelen]] podporovali útočné delá a pancierový vlak ''Panzerzug 62.'' Veliteľ obrany Hermanovskej doliny stot. útv. [[František Adam]] vydal rozkaz, aby zvyšné tanky a zostávajúca pechota zaútočili smerom na [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystré]]. Prúdký výpad Nemcov zaskočil a doprial vojakom a partizánom čas na odpútanie sa a ústup. Nemci boli vytlačení až do [[Bystré (okres Vranov nad Topľou)|Bystrého]]. Okolo 11. hodiny sa začal ústup, ktorý kryl Rajtákov Marder Samotný Rajták počas boja zahynul. Stotník [[František Adam|Adam]] a npor. Švarc sa pokúšali vozidlo zachrániť, no kvôli paľbe protivníka sa im to nepodarilo. 

V priehebu končiaceho dňa prišiel rozkaz hlavného štábu zväzku zničiť zostávajúcu techniku, znefunkčníť telefónne prístroje, opustiť bojisko a ustúpiť smerom k masívu [[Šimonka (vrch)|vrchu Šimonka]] a zaujať kruhovú obrany. Nemci však už hlbšie do [[Slanské vrchy|Slánskych vrchov]] nepostupovali. Straty oddielu ''Bohdan Chmeľnyckij'' za necelý týždeň boli nasledovné: okolo desiatky mŕvych, 5 zajatých a 20 ranených.

Nemci sa za pomoc partizánom pomstili. Obce [[Hermanovce nad Topľou]], [[Petrovce (okres Vranov nad Topľou)|Petrovce]] a [[Zlatá Baňa]] boli vypálené. Zastrelení boli dvaja obyvatelia [[Zlatá Baňa|Zlatej Bane]] a ďalších šiestich odvliekli na nútené práce. V Hermanovciach Nemci zastrelili ďalších štyroch obyvateľov. 

Večer [[7. september|7. septembra]] obdržalo velenie [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskeho zväzku Čapajev]] od ''Štábu partizánskeho hnutia pri 1. Ukrajinskom fronte'' v súvislosti so začiatkom [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] rozkaz novom operačnom priestore, do ktorého sa zväzok musel presunúť. V tejto súvislosti, ako aj v súvislosti so zložitou situáciou, v akej sa zväzok ocitol, padlo rozhodnutie o rozpustení oboch vojenských oddielov, Najväčšia časť vojakov po dohode a s povolením velenia zväzku sa od jednotky odlúčila a odišla domov. Časť vojakov sa presunula na [[Stredné Slovensko]], kde sa zapojila do [[Slovenské národné povstanie|Slovenské národné povstania]]. V tejto skupine boli napríklad stot. útv. [[František Adam]], stot. útv. [[Martin Ďuriš-Rubanský]], npor. útv. [[Dominik Miartuš]] Časť vojakov ostala so zväzkom pokračovala v partizánskom boji. Malá časť dôstojníkov a vojakov z oboch vojenských oddielov ostala na základni v [[Slanské vrchy|Slánskych vrchoch]] a očakávala príchod frontu. Bol medzi nimi mjr. gšt. [[Elemír Polk]], mjr. útv [[Jozef Dobrotka]], stot. útv. [[Ján Jarembák]], MUDr. [[Imrich Hudec]] a ďalší. Žili v stanoch na [[Šimonka (vrch)|Šimonke]] a v poľovníckom zrube nad obcou [[Petrovce (okres Vranov nad Topľou)|Petrovce]]. V druhej polovici septembra sa na základni objavila partiánska ošetrovateľka Anna Onderová (neskôr sa stala manželkou [[Ľudovít Kukorelli|Ľudovíta Kukorelliho]]) a ďalší partizán. Dvojica prišla po dokumenty a odovzdala odkaz od plk. gšt. [[Viliam Talský|Viliama Talského]], aby sa skupina urýchlene presunula do nového štábu Čapajeva nad obcou [[Závada (okres Humenné)|Závada]]. Skupina na Šimonke sa postupne zmenšovala a začiatkom októbra zostalo v [[Slanské vrchy|Slánskych vrchoch]] už len niekoľko ľudí Bol medzi nimi mjr. útv [[Jozef Dobrotka]], stot. útv. [[Ján Jarembák]]. Finančne im vypomohol posádkový veliteľ z [[Prešov|Prešova]] a miestni odbojári im zabezpečili civilné oblečenie a falošné dokumenty a muži sa presunuli na [[Stredné Slovensko]] a do [[Bratislava|Bratislavy]].

== Záverečné zhrnutie ==
K oficiálnemu zániku Východoslovenskej armády došlo [[31. august|31. agusta]] [[1944]]. Z 35 000 vojakov a dôstojníkov sa v nemeckom zajatí ocitlo odhadom 18 000. Väčšina z nich sa stala lacnou pracovnou silou v internačných a pracovných táboroch v Nemecku a Rakúsku. Na základe intervencií prezidenta [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] a slovenskej vlády bolo v decembri 1944 na Slovensko vrátených asi 7 000 až 8 000 z nich. Boli zaradení ako technické vojsko do [[Domobrana (Slovenská republika 1939 – 1945)|Domobrany]], kde rozšírili rady nespoľahlivých vojakov.

Nemci sa zmocnili tankov 3. tankovej roty, tankov prvých dvoch čiat 1. tankovej roty, časti tankov 2. tankovej rory, 14 stíhačov tankov Marder III, veľkej časti protitankových kanónov a takmer všetkých poľných diel.<ref name=":1" />

Z pôvodnej štruktúry a počtu jednotiek poľnej armády sa približne 4 000 vojakov zapojilo do [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]]. Šlo o tri prápory pechoty od 2. PD (velitelia stot. pech. Jobák, stot. pech. Vitalay, stot. pech Oškvarek) a 13 tankov 2. tankovej roty (npor.útv. [[Achimský]]), ktoré boli z [[Východné Slovensko|východného Slovenska]] odvelené na konci augusta a ďalších približne 2 000 vojakov, ktorí sa na povstalecké územie presunuli po 31. auguste.<ref name=":0" /><ref name=":2" /> 

Ďalší vojaci, ktorí neboli zajatí, ktorí nepadli, alebo neprešli na územie [[Stredné Slovensko|Stredného Slovenska]] sa rozišli domov alebo sa pridali k partizánom. Na počiatku septembra [[1944]] bolo výrazné zastúpenie vojakov slovenskej poľnej armády v partizánskych zväzkoch Šukájeva, [[Čapajev (partizánsky zväzok)|zväzok Čapajev]], čiastočne [[Partizánsky oddiel Alexander Nevskij|oddiel Alexander Nevskij]], partizánska jednotka Kvitinského, oddiel [[Belov‐Kovalenko (partizánsky oddiel)|Kovalenka-Belova]] a ďalšie.

== Východoslovenská armáda vo filme ==
Osud Východoslovensej armády bol niekoľkokrát zachytený aj vo filme.
* ''Choď a nelúč sa! (1979 - Československo)'' - film nakrútený na motívy knihy [[Emil Kadnár|Emila Kadnára]] je príbehom slovenského pilota [[Ľudovít Kukorelli|Ľudovíta Kukorelliho]], už ako náčelníka štábu [[Čapajev (partizánsky zväzok)|partizánskej brigády Čapájev]]. Film zachytáva kontakty veliteľa 1. PD plk. [[Štefan Markuš|Markusa]] ([[Štefan Kvietik]]) s [[partizán]]mi od [[Čapajev (partizánsky zväzok)|Čapájeva]], prejav generála Malára ([[Juraj Sarvaš]]) k vojakom, jeho prílet a zatknutie v [[Nižná Šebastová|Nižnej Šebastovej]], poradu velenia armády a pridania sa niektorých jej častí ku čapájevovcom v [[Slanské vrchy|Slánskych vrchoch]], ako aj návrat plk. Talského ([[Jozef Adamovič]]).
* ''Vojáci slobody.(1977 - Sovietsky zvaz + koprodukcia)'' - koprodukčný veľkofilm. V časti venovanej Slovensku a [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]] je pasáž, kde sa plk. [[Viliam Talský|Talský]] ([[Vladislav Müller]]) radí s veliteľmi čo robiť, následne jeho rokovanie s Koněvom a odzbrojenie slovenskej poľnej armády, vo filme označovanej ako Východoslovenský zbor.
* ''Brána k domovu (1975 - Československo) -'' dvojdielny film venovaný [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklanskej operácii]]. V 1. časti je v krátkej pasáži zobrazené odzbrojenie jednotiek armády.
* ''Východoslovenská armáda (2019 - Slovensko)'' - dokumentárny film venovaný osudu Východoslovenskej armády.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej vozby v roku 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=246}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pažurová|meno=Helena|titul=Slovenský partizánsky zväzok Čapajev|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bystrica|rok=2014|isbn=9788089514267|strany=192}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pažurová|meno=Helena|titul=Východoslovenská armáda|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|rok=2012|isbn=9788089514052|strany=344}}

== Odkazy ==

=== Súvisiace články ===

* [[Augustín Malár]] - článok o generárovi II.tr. a veliteľovi Východoslovenskej armády
* [[Ferdinand Čatloš]] - článok o ministrovi národnej obrany Slovenskej republiky (1939-1945)
* [[Branná moc Slovenskej republiky (1939 – 1945)|Branná moc Slovenskej republiky 1939-1945]] - článok o ozbrojených silách Slovenskej republiky 1939 - 1945

[[Kategória:Vojsko v Slovenskej republike 1939 – 1945]]
[[Kategória:Slovenské národné povstanie]]