Wikipédia:Najlepšie články (kandidáti)/Usadená hornina

Usadená hornina (vlastná nominácia)

Pomerne obsiahly článok s definíciou, rozdeleniami a popisom prostredia, celkom dobrou obrazovou dokumentáciou. Je to vlastný nominiant a aj keď nebude schválený, aspoň budem vedieť čo na ňom vylepšiť. --peko 12:14, 29. máj 2007 (UTC)

Za

• Za - Keď už som ho nominoval... --peko 12:14, 29. máj 2007 (UTC)
• Za netvrdím, že som rozumel všetkému, ale článok je to veľmi pekný :) --Kelovy 17:46, 29. máj 2007 (UTC)
• Za Ešte lepší by ten článok bol, keby v ňom nesvietilo toľko neexistujúcich článkov, ale predpokladám, že ich postupne dorobiš. --Otm 19:04, 29. máj 2007 (UTC)
• Za Aj keď je tam ešte mnoho vecí, ktoré možno rozšíriť.--Pelex 06:58, 30. máj 2007 (UTC)
• Za Zoznam hornín bol vytvorený, článok je veľmi pekný, obšírny a doplnený obrázkami. Gbaor 23:25, 2. jún 2007 (UTC)
• Za veľmi pekne spracovaný článok a tiež veľmi zaujímavá téma --Wizzard 13:32, 6. jún 2007 (UTC)
• Za výstižne spracovaný článok, celkom obšírne pokrývajúci danú tému; menšia výhrada môžu byť červené odkazy, aj keď len malá --Stibium 19:50, 8. jún 2007 (UTC)
• Za prehľadný a výstižný článok _Adrian^@_disk^prís 07:35, 30. jún 2007 (UTC)

Proti

1. Proti V článku je veľa "červeného textu", taktiež odkaz na neexistujúci hlavný článok Sedimentačný bazén, v časti "Pozri aj" odkaz na Zoznam hornín, ktorý taktiež neexistuje. Keby neexistujúce stránky, na ktoré článok odkazuje nesúviseli s hlavnou podstatou článku, tak by to problém nebol, ale odkazy ako zlepence, pieskovce, prachovce, ílovce, biogénne sedimenty, chemické sedimenty a ďalšie s horninami súvisia viac, ako dosť.--Joey T 10:40, 30. máj 2007 (UTC)

   Proti Chybaju tam nejake externe odkazy a vadi mi pouzivanie tucneho textu —Maros 08:36, 3. jún 2007 (UTC) —Maros 10:43, 7. jún 2007 (UTC)

2. Proti Textúry majú byť sedimentárne (nadpis), alebo sedimentačné (obrázok) ? Sú to dve rôzne prídavné mená, predpokladám že správne je to druhé.Rios 20:06, 5. jún 2007 (UTC)

výhrada odstránená, napriek tomu pridávam ďalšie. Článok obsahuje priveľa odborných termínov bez náznaku vysvetlenia a často husto za sebou. Ad1: Siliciklastické slovo naznačuje, že má hornina súvis s kremíkom, ale nie je o tom ani zmienka, pri rozkliknutí sa dostávam iba na klastický sediment čo ma zneisťuje a musí čítať ďalej aby som sa dozvedel že to je ich alternatívny názov resp podmnožina (?). Ad2: .. médiá varírujú od zriedených vzdušných suspenzií cez turbiditné a fluidizované prúdy až po zrnotoky, suťotoky.. toto je typická veta zo skrípt, nie z encyklopédie. Rios 19:05, 7. jún 2007 (UTC)

To máš pravdu, je to dosť odborne napísané. Pokúsim sa to prerobiť, ale bude to fuška. To čo je napísané tu, je len slabý odvar oproti učebnicovej verzii. --peko 22:09, 7. jún 2007 (UTC)

Diskusia

@Pelex. Mohol by si upresniť, čo by sa mohlo rozšíriť? --peko 07:26, 30. máj 2007 (UTC)

Nuž je to pekne napísaný článok a nechcem tu do toho moc rýpať, lebo sám by som určite nič lepšie nemohol napísať, ale ak chceš počuť moje výhrady tak tu sú: mne tu osobne chýba niečo hlbšie o samotnom deji usadzovania, litifikácii a diagenéze sedimentov (škoda že ešte neexistuje článok o sedimentačných panvách). Celkovo si tiež myslím, že táto časť by bola lepšia v úvodnej časti článku. Ďalej v časti „klasifikácia Podľa mechanizmu vzniku“ sa mi zdá byť zbytočné, že si najprv uviedol hneď na začiatku ten zoznam (alebo ako to nazvať), keď nižšie to máš rozčlenené na podnadpisy a samo o sebe je to dosť prehľadné. Na margo toho mám ešte jednu pripomienku. To rozdelenie je veľmi umelé a chcelo by to nejaký hlbší obkec, lebo tie jednotlivé typy chemických a biogénnych sedimentov sa navzájom prelínajú a majú mnoho spoločné (aspoň čo sa týka karobnátových teda hlavne vápencových a dolomitických sedimentov) - veď aj tu v tejto diskusii nižšie sa o tom hovorí. Celkovo sa mi zdá ich (jednotlivé biogénne, chemickeé atď. sedimenty) popis v článku dosť krátky (nie je spomenuté napr. to, že často obsahujú skameneliny, alebo sú celkom tvorené zo schránok mŕtvych organizmov), je však na druhú stranu pravda, že stačí kliknúť na jednotlivé odkazy... a človek sa dozive viac. Chýba tiež väčší zoznam použitej/odporúčanej literatúry. Nič to však nemení na fakte, že sa jedná o dobrý článok. Až budem mať vyše času... veď skúškové už mám takmer za sebou, môžem sa venovať rozširovaniu geologickej tematiky vo väčšej miere.--Pelex 17:30, 31. máj 2007 (UTC)

@JoeyT. Keď si nájdem čas, niečo doplním (minimálne v podobe výhonkov, nech to tam nesvieti). --peko 13:10, 30. máj 2007 (UTC)

Inak diagenéza existuje, samotné usadzovanie bude v najbližšej dobe rozšírené.

• ad Biogénne sedimenty, nie som odbornik takze sa mozno pytam blbo: určie sa Vápence radí medzi Biogénne sedimenty? Viď napr. [1] subkap. "Vápnité horniny", na cs sa pise "Vápence vznikají biochemicky a biomechanicky". možno by sa to dalo upresniť v rámci článku. --Julo 11:57, 30. máj 2007 (UTC)
  • Ja si tiež netrúfam povedať, že som odborník, ale podľa tých skrípt, čo uvádzam áno (a pani Vozárová čo ich napísala sedimenty aj prednáša, tak asi vie o čom točí). V princípe ide pri bigénnych uadeninách o ich pôvod - a ten je vo väčšine prípadov biologický (schránky organizmov). Ich neskoršia premena už može byť chemická (vyzrážanie CaCO₃), ale pôvod je biologický. A to je hlavný dôvod ich zaradenia. --peko 13:10, 30. máj 2007 (UTC)

je to tak, vápence vznikají jak usazováním ze schránek mrtvých organismů na dně pánví, ale mohou také vznikat chemickým vysrážením pod CCD hranicí v moři a tak vznikají aj nejčastěji ;) --Chmee2 20:55, 13. jún 2007 (UTC)

Ale iste, lenže dobre si si prečítal o čo v tom anglickom článku ide? Pretože CCD (Carbonate Compensation Depth) je hranica v oceáne (nie pevne daná - závisí od acidity, teploty, salinity), pod ktorou dochádza k rozpúšťaniu kalcitu/aragonitu (nie to čo si napísal ty, že k zrážaniu kalcitu). Pretože to by potom chudák planktón a iné morské zvery so schránkami boli bez nich, že? --peko 22:12, 13. jún 2007 (UTC)

muhehe sem to prohodil, jasné ;) neříkejme to nahlas nebo mi profesor sebere zkoušku ;) --Chmee2 22:28, 13. jún 2007 (UTC)

• Aspoň ako výhonky, alebo krátke články, lebo sú to zvyčajne dôležité veci priamo sa týkajúce daného článku. Článok ako taký je napísaný dobre, je v ňom pomerne veľa informácií, fotografie sú tiež dobré. Klasifikácia, podľa rôznych kritérií nie je robená jednotne a rozdelenia nie sú na jednej úrovni. --Joey T 17:39, 31. máj 2007 (UTC)

1. Neutral - je to veľmi pekný článok, ale aj ja si myslím, že by bolo dobré doplniť tam stručnú charakteristiku aspoň niektorých pojmov s červenými odkazmi. Konkrétne zlepence, pieskovce, prachovce a ílovce, silicity,... Nezaškodilo by však stručne charakterizovať všetky horniny spomenuté v časti Podľa mechanizmu vzniku. --Eryn Blaireová 06:36, 1. jún 2007 (UTC)

---

K výhradám:

1. @JoeyT: more červených znakov - schválne som si to počítal a: celý dokument obsahuje cca 1400 slov a červených odkazov (teda nefunkčných) je 23 (aj to s článkom priamo súvisí len 20), čo činí asi 0,01% z celkového obsahu slov, takže asi ťažko hovoriť o mori červených slov. Ale na druhú stranu uznávam, že biogénne a chemické sedimenty by mali byť aspoň ako výhonky. Niečo som už načal (pieskovce, a Sedimentačný bazén - aj keď stručne, ale už nesvietia).

Trocha demagogický výklad, dokopy je v článku 55 modrých odkazov a 23 červených, takže z potenciálnych odkazov skoro 1/3 je zatiaľ červená a keď si článok nominoval, tak ich bolo ešte viac. Aj pri tvojom spôsobe počítania je toho viac, keďže mnohé výrazy sa opakujú, ale v zmysle zvyklostí sa väčšinou opätovne na ne nerobí odkaz. --Otm 10:18, 7. jún 2007 (UTC)

1. @Maros: tučný text je odstránený a externé odkazy... To nepovažujem za nutné (vytvoril som tento článok z normálnej literatúry, takž dávať tam silou-mocou nejaké externé linky???). Ale aspoň jeden trochu obsažný som našiel, stačí?
2. @Rios: zmenil som sedimentárny na sedimentačný, je to OK? Prípadne pokiaľ je niekto lepší slovenčinár, nech to celé zmení na správnu formu. Inak obidva významy sa vyskytujú v slovníkoch jazykovedného ústavu - sedimentárny aj sedimentačný. --peko 09:28, 7. jún 2007 (UTC)

Chybí zdroje

Nevim, jestli stojíte o názor člk odjinud, co tady ani moc needituje, ale byl bych proti zařazení článku mezi nejlepší v současné podobě. Článek až na jednu publikaci neobsahuje žádné nezávislé reference a zdroje, takže to vypadá, že si autor vymyslel údaje z nebe (nemyšleno jako urážku, ale jako snahu o vylepšení). Takto byste neměli ukazovat článek jako nejlepší, jelikož není možno ho ověřit. Nevím, jakou máte tady politiku ohledně podobných věcí, ale dle mého by se měl ozdrojovat. Když budete mít zájem, můžu rozmístit {chybí zdroj} (či místní ekvivalent) či pomoci reference dodat. V podobě jaké je nyní, bych byl proti jeho umístění ( ale naštěstí se dají reference snadno dohledat).

U literatury ve spod by také nebylo špatné doplnit na co se odvolává ta 173 strana. Na celý článek a nebo jenom na dílčí části? S pozdravem cs wikipeidsta Chmee2 20:40, 13. jún 2007 (UTC)

Ja len máličko. to nie je 173. strana, ale 173 strán celej publikácie. A komplet všetko, čo by si chcel vedieť a ozdrojovať, nájdeš tam, pretože odtiaľ som čerpal. Len je to preformulované a značne okresané. Ak je nejaký dôvod, aby som tej literatúry uviedol viac, nie je problém, ale naozaj som čerpal len z tých skrípt, takže by som klamal, keby som tam nasekal nejakú inú literatúru (opakujem, problém by to nebol). --peko 21:43, 13. jún 2007 (UTC)

tak to mnohé vysvětluje, přijde mi akorát škoda, že pak nejsou uvedeny jednotlivé stránky u míst, kde se na ně odvoláváš, bylo by to tak věrohodnější, ale chápu, že toto není rozšířená praxe (zatím ani u nás ne). Samozřejmě, že to tím pádem stačí. Otázkou ale je, jestli by nejlepší článek neměl mít více referencí a více míst, na která by se odvolával, ale to nechávám čistě na vašem posouzení. Jinak kritizuji tady tedka, že se pak chystám přeložil článek do cs, pač tady je mnohem lepší ;) tak to chci překládat v co nejkvalitnější verzi ;)) --Chmee2 22:28, 13. jún 2007 (UTC)

No možno áno, bol by som však radšej, keby tak aj ostalo. Na článok do všeobecnej encyklopédie musí stačiť jednoduché uvedenie literatúry. Systém zdrojovania cez <ref> mi pripadá dosť monštrózny, niekde sa to určite dá použiť, ale aby som zdrojoval celý článok... - nepíšem predsa dizertačnú prácu. --peko 22:05, 19. jún 2007 (UTC)

no, tohle je hodně teoretickej problém již a nechci tady zabředávat do teoretických debat o smyslu referencí, takže to nechám takto být a děkuji za vysvětlení --Chmee2 14:30, 20. jún 2007 (UTC)

Ja som len prezentoval svoje súkromný názor. Taktiež nechcem začínať siahodlhú debatu s nejasným výsledkom, nakoľko je to vhodné a nakoľko nie. Určite sa nájdu argumenty za aj proti. --peko 14:54, 20. jún 2007 (UTC)