Silicit
| Silicit | |
 Čerstvý lom rohovca | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kremeň, opál, chalcedón |
| Vlastnosti | |
| Textúra | masívna |
| Farba | sivá, biela, čierna |
Silicit je všeobecné označenie rôznorodej skupiny usadených hornín, ktoré sú v prevažnej miere zložené z modifikácií oxidu kremičitého – jemnozrnného kremeňa, opálu a chalcedónu. Ide o tvrdé horniny s nepravidlenou štiepateľnosťou, ktoré vznikajú usadzovaním kremitých bahien, prípadne vyzrážavaním kremičitanov z vodných roztokov.
Vznik a klasifikácia
[upraviť | upraviť zdroj]Medzi silicity je radených viacero druhov hornín rôzneho pôvodu. Niektoré môžu mať komplikovaný vznik, na ktorom sa podieľa viacero procesov. Všeobecne sú rozlišované tieto základné kategórie silicitov:[1]
- Chemogénne silicity, ktorých pôvod je z primárnych horúcich alebo chladných kremitých roztokov, sú to napr. kremité sintre alebo limnokvarcity, gejzirit alebo ftanit.
- Kremité horniny biogénneho pôvodu (zložené z opálových schránok odumretých organizmov), ako napr. diatomity (z rozsievok), rádiolarity (z rádiolárií) alebo spongolit (ihlice hubiek).
- Diagenetické silicity, vznikli zo sekundárnych roztokov pri diagenéze – spevňovaní horniny po jej usadení. Sekundárne roztoky majú pôvod v rozpustenom SiO2, ktorý migruje vo forme gélov kyseliny kremičitej a zhlukuje sa okolo vhodných jadier (často väčších kusov kremitých hmôt, napr. schránok organizmov), kde vytvára konkrécie. Sú to hlavne rohovce. Tieto vytvárajú rôzne hľuzy nepravidelného tvaru. V hornine, ktorá ich obklopuje, môžu tvoriť celé nespojité vrstvy. Ak hornina neskôr zvetrá, rohovce, ktoré sú pevnejšie, z nej vypadnú, týmto rohovcom sa hovorí pazúrik.
- Supergénne silicity, ktoré vznikajú pri chemickom zvetrávaní na SiO2 bohatých hornín, najmä niektorých tufov.
Na vznik niektorých typov silicitov sa názory odborníkov rozchádzajú, patria medzi ne napr. buližníky v českých proterozoických horninách, alebo menility Karpatského flyšového pásma.[2]
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Tmavé rohovcové konkrécie (pazúrik) sa vyskytujú v kriedových sedimentoch na anglickom, belgickom, nemeckom či dánskom pobreží. Na Slovensku sú častými vložkami vo vápencoch tatrika (lučivnianske, trlenské súvrstvie a iné), alebo v pieninských vápencoch bradlového pásma. Vo flyšových pohoriach ich možno pozorovať v rámci menilitového súvrstvia a inde.[3]
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Silicity majú široké a rôznorodé použitie. V praveku boli viaceré druhy silicitov využívané pre svoju tvrdosť na výrobu nástrojov (pazúriky, ale napr. i rádiolarity). Iné, napr. diatomity, sa používajú ako filtre.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PETRÁNEK, Jan. Geologická encyklopedie on-line [online]. geology.cz, [cit. 2009-08-17]. Dostupné online.
- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-08-17]. Dostupné online.
- ↑ Minerály a horniny Slovenska - Rohovec, pazúrik [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-16]. Dostupné online. Archivované 2015-09-21 z originálu.
Ďalšie zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Silicit
