Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia hebrejčiny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Písmeno Prepis Poznámky
א (alef) nič Neprepisuje sa.
ב (bet) b / v Ak text má nikud: Prepisuje sa ako b, ak je s dagešom. Prepisuje sa ako v v ostatných prípadoch.

Ak text nemá nikud: Prepisuje sa ako b, ak je (1) na začiatku slova, (2) uprostred slova po zatvorenej slabike, (3) uprostred slova po otvorenej slabike po určitom člene (ha-), pri asimilácii predchádzajúceho nun a pri konjugácií so zdvojením druhej spoluhlásky. Prepisuje sa ako v v ostatných prípadoch.

ג (gimel) g
ד (dalet) d
(ďalet) ď
ה (he) h/nič Ak text má nikud: Prepisuje sa ako h, ak nie je na konci slova, alebo ak je na konci slova a zároveň má mapik. Neprepisuje sa v ostatných prípadoch.

Ak text nemá nikud: Prepisuje sa ako h, ak nie je na konci slova, alebo ak je na konci slova a funguje tam ako súčasť koreňa (teda nie ako prípona) alebo ako privlastňovacia prípona (3. osoby ženského rodu). Neprepisuje sa v ostatných prípadoch.

ו (vav) v/nič V zásade sa prepisuje ako v. Môže však byť aj súčasťou znakov cholem male (teda o, pozri nižšie) alebo šuruk (teda u, pozri nižšie), ktoré sú v texte bez nikudu formálne zhodné s písmenom vav - v takom prípade sa neprepisuje, presnejšie povedané prepisuje ako súčasť spomínaných znakov.
ז (zajin) z
(žajin) ž
ח (chet) ch
ט (tet) t
י (jod) j/nič Ak po ňom nenasleduje samohláska, neprepisuje sa po vyslovenom -i- (ak má text nikud, dá sa to inými slovami povedať tak, že sa neprepisuje, ak je súčasťou chiriku gadol/male - pozri nižšie). Vo všetkých ostatných prípadoch sa prepisuje, teda (na rozdiel od mnohých iných systémov prepisov) aj po vyslovenom -e- (ak má text nikud, dá sa to inými slovami povedať tak, že sa prepisuje aj vtedy, ak je súčasťou cere gadol/male - pozri nižšie).
כ, ך (kaf) k / ch Analogicky ku písmenu bet (namiesto b je k, namiesto v je ch)
ל (lamed) l
מ, ם (mem) m
נ, ן (nun) n
ס (samech) s
ע (ajin) nič Neprepisuje sa.
פ, ף (pe) p / f Analogicky ku písmenu bet (namiesto b je p, namiesto v je f)
צ, ץ (cade) c
'צ', ץ (čade) č
ק (kuf) k
ר (reš) r
ש (šin/sin) š/s Ak text má nikud: Prepisuje sa ako š, ak je bodka vpravo nad písmenom. Prepisuje sa ako s, ak je bodka vľavo nad písmenom.

Ak text nemá nikud: Presné pravidlo nie je možné uviesť, ale v "90 %" prípadov sa prepisuje ako š, inak ako s.

ת (tav) t
(fav) th
ַ (patach)* a Ak je na konci slova (len) pod písmenami ח, ע, ה , tak sa prepisuje (vyslovuje) pred týmito písmenami a nie ako obyčajne za nimi, napr. נֹחַ je Noach (nie Nocha). Tento jav sa nazýva patach furtivum.
ֲ (chatef patach)* a Poznámka: Formálne zhodné so šva + patach.
ֵ (cere)* e
ֵי (cere male) ej Poznámky: (1) Vyskytuje sa len v texte s nikudom, v texte bez nikudu sa zapisuje ako jod. (2) Formálne zhodné s cere + jod. (3) V tomto systéme sa neprepisuje ako e!
ֶ (segol)* e
ֱ (chatef segol)* e Poznámka: Formálne zhodné so šva + segol
ִ (chirik/chirek)* i
ִי (chirik gadol/chirek male) i Poznámky: (1) Vyskytuje sa v tejto podobe len v texte s nikudom, v texte bez nikudu sa zapisuje ako jod. (2) Formálne zhodné s chirik + jod. (3) Neprepisuje sa ako ij!
ֹ (cholem)* o
וֹ (cholem male) o Poznámka: (1) Vyskytuje sa v tejto podobe len v texte s nikudom, v texte bez nikudu sa zapisuje ako vav. (2) Formálne zhodné s cholem + vav
ֳ (chatef kamec)* o Poznámka: Formálne zhodné so šva + kamec.
ֻ (kubuc/kibuc)* u
וּ (šurek/šuruk) u Poznámky: (1) Vyskytuje sa v tejto podobe len v texte s nikudom, v texte bez nikudu sa zapisuje ako vav. (2) Formáne zhodné s vav + dageš.
ָ (kamec)* o/a Prepisuje sa ako o (tzv. kamec chatuf) v zatvorenej neprízvučnej slabike a v otvorenej slabike len pred chatef kamec a iným kamec chatuf. Prepisuje sa ako a (tzv. kamec gadol) v ostatných prípadoch.
ְ (šva/ševa)* nič/e Normálne sa neprepisuje, ale prepisuje sa ako e v týchto prípadoch: (1) v prvej slabike slova po jod, lamed, mem, nun, reš (Jehuda, lešon, mezuza...), (2) v prvej slabike slova pred alef (šeela), ajin (beaja) a he (kehila), (3) v prefixoch be-, le-, ke-, ke-še-, ve- (ktoré sa k slovu pripájajú pomocou spojovníka) a te, (4) druhé z dvoch šva nasledujúcich po sebe uprostred slova (tiftechu)
Poznámka: V niektorých systémoch prepisu sa rozlišovanie toho, kedy sa šva prepíše ako nič a kedy ako e, riadi odlišným kritériom: Šva sa neprepisuje, keď ide (historicky) o tzv. šva quiescens (neznelé šva, šva nach) a prepisuje sa ako e, keď ide (historicky) o tzv. šva mobile (znelé šva, šva na). Pozri aj článok šva (hebrejčina).
ּ (dageš)* nič Znamená, že sa písmeno prepíše (vysloví) plozívne, teda konkrétne že sa bet / kaf / pe prepíše (vysloví) ako b / k / p a nie ako v / ch /f (pozri aj vyššie v tabuľke). Pri ostatných písmenách v dnešnej hebrejčine dageš nemá žiaden význam pre výslovnosť.

Poznámky: (1) Je to bodka uprostred písmena resp. tesne naľavo od zvislého stredu písmena. (2) V starej alebo veľmi strojenej výslovnosti dageš znamená aj (a) že sa okrem vyššie uvedených písmen aj písmeno gimel vysloví ako g a nie [ɣ], písmeno dalet ako d a nie [ð] a písmeno tav ako t a nie [θ], (b) a/alebo že sa daná spoluhláska vysloví s náznakom zdvojenosti; prípad b sa týka skoro všetkých spoluhlások (v prípade bet/kaf/pe/gimel/dalet/tav ide o náznak zdvojenej výslovnosti v podobe bb/kk/ff/gg/dd/tt). Prípad a aj prípad b je v modernej hebrejčine irelevantný a v tomto prepise sa nezohľadňuje.

ּ (mapik)* nič Znamená, že sa písmeno he na konci slova prepíše (vysloví) ako h (pozri aj vyššie pod he).
Poznámka: Je to vlastne dageš pre písmeno he (zriedkavo alef).
bodka nad šin/sin * nič Pozri vyššie šin/sin.

(*) Tento znak sa vyskytuje len v texte s nikudom.

Ďalšie pravidlá:
1. Písanie veľkých a malých písmen sa riadi pravidlami slovenského pravopisu.

2. Plné samohlásky aj polosamohlásky (chatefy) sa prepisujú ako plné. Nerozlišuje sa medzi pôvodne dlhými a krátkymi samohláskami, v modernej hebrejčine existujú iba krátke samohlásky.

3. Určitý člen v tvare ha-, he-, predložky ba-, be-, bi-, la-, le-, li-, mi-, me-, spojky ka-, ke-, ki-, ke-še-, še-, va-, ve-, vi-, ktoré sa píšu dohromady s nasledujúcim slovom, sa k nemu pripájajú pomocou spojovníka.


Vysvetlenia k hebrejčine a niektorých pojmov:
A. Číta sa sprava doľava.

B. Nerozlišujú sa veľké a malé písmená.

C. Nikud je sústava bodiek a čiaročiek, ktorými sa v texte značia samohlásky a niektoré iné javy. Všetky sú uvedené v tabuľke. V bežnom texte sa nikud vynecháva. Keďže je však pre cudzinca nevyhnutný prinajmenšom na identifikáciu samohlások v texte a je pri prepise veľmi užitočný, možno napríklad na tejto webovej stránke zadať slovo (v základnom tvare) bez nikudu a vyhodí to slovo s nikudom: http://morfix.mako.co.il/

D. Samohlásky sa zapisujú tak, že sa príslušný znak nikudu napíše pod spoluhlásku, za ktorou sa má vysloviť. Často potom ešte v slove - z historických dôvodov - nasleduje znak alef alebo he, ktorý nemá spoluhláskovú hodnotu a nevyslovuje sa.

E. Spoluhlásky sa nezdvojujú, pretože moderná hebrejčina zdvojenie vo výslovnosti zrušila. (teda Jomkipurská vojna, nie Jomkippurská vojna). Pozri aj vyššie poznámku k dagešu.

F. Otvorená slabika končí na samohlásku, zatvorená končí na spoluhlásku.

G. Ajin a alef sa v odborných prepisoch zvyknú uprostred slova vo väčšine prípadov prepisovať apostrofom.


Zdroj[upraviť | upraviť kód]