Xenacanthus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Xenacanthus je vyhynutý rod žralokov z čeľade Xenacanthidae.

Žili v mladších prvohorách. Boli to obávané dravce, ktoré sa najmä v karbóne rozšírili takmer po celom svete. Svedčia o tom nálezy ich fosílnych kostier, objavené na rôznych miestach Európy, Ameriky aj Austrálie. Aj u nás boli hojní. Žili v riekach a sladkovodných jazerách, kde boli ich hlavnou potravou v tom čase už tiež hojne rozšírené menšie druhy rýb. O spôsobe života a obživy týchto dravcov hovorí množstvo ostrých špicatých zubov, ktorými bola vyzbrojená ich tlama. Nápadný je mohutný tŕň, ktorý čnel zo zadnej časti hlavy smerom k chrbtovej plutve. Veľkosť ich tela sa pohybovala okolo 70 cm a ani väčšie druhy nepresahovali dĺžku jedného metra.

Primitívne prvohorné pražraloky (rad Xenacanthida), medzi ktoré patrí aj Xenacanthus, sa prvý raz objavili v strednom devóne. Tvoria pomerne úzko špecializovanú vedľajšiu vetvu neveľkých žralokovitých parýb, ktoré neprežili koniec prvohôr, lebo už v strednom perme, zhruba pred 240 miliónmi rokov, vymreli.