Záhlavná šupina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Záhlavná šupina
časť záhlavnej kosti

Ľudská lebka pri pohľade zhora (odstránená temenná kosť). Záhlavná šupina je znázornená červenou farbou.
Podrobnosti
Sústavaoporná
Súčasťzáhlavnej kosti
Identifikácia
Latinskysquama occipitalis
TA98A02.1.04.010
TA2565
FMA52860

Záhlavná šupina alebo šupinová časť záhlavnej kosti (lat. squama occipitalis)[1] je kostná časť štvoruholníkovitého tvaru, ktorá je uložená nad a za veľkým otvorom záhlavnej kosti. Časť osifikuje chondrogénne, časť dezmogénne. S párovou temennou kosťou je spojená lambdovitým švom. Rozdeľuje sa na vonkajší a vnútorný povrch.

Vonkajší povrch[upraviť | upraviť zdroj]

V strede vonkajšieho povrchu šupiny sa nachádza vonkajšia záhlavná hrčka, ktorej najvyšší bod sa nazýva inion. Z tohto bodu prebiehajú do oboch strán dve najhornejšie šijové čiary, horné šijové čiary a dolné šijové čiary. Spomedzi týchto čiar sa na záhlavnej kosti nachádzajú najvyššie najhornejšie šijové čiary, na ktoré sa upína povrchová šijová pokrývka. Paralelne pod nimi idú dve horné šijové čiary, ktoré sú miestom úponu lichobežníkového svalu. Najnižšie sú umiestnené dolné šijové čiary. Vonkajší záhlavný hrebeň je hrana v strednej čiare za veľkým otvorom, na ktorú sa upína šijový väz. Na vonkajšom povrchu sa rozprestiera aj záhlavná a šijová rovina.[2][3]

Vnútorný povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Na vnútornom povrchu šupiny sa v strede nachádza vnútorná záhlavná hrčka, tvoriaca stred vyvýšeniny v tvare kríža, ktorá je odtlačkom žilových splavov, nazýva sa krížová vyvýšenina. Krížová vyvýšenina delí vnútornú plochu štrbiny na 2 horné jamy pre záhlavné laloky mozgu a dve dolné jamy pre hemisféry mozočka.[2][3]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MAGIC, Peter; HUDÁK, Radovan. Anatomický Slovník [online]. anatomicalterm.com, [cit. 2022-03-29]. Dostupné online.
  2. a b Borovanský, L. et al. Sústavná anatómia človeka 1. 2.vyd. Martin: SPN, 1979. 79 s.
  3. a b Čihák, L. et al. Obecná anatómie 1. 2.vyd. Avicenum 2011. 184 s.