Záhorský potok (prítok Moravy)
| Záhorský potok | |
| prameň | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Malacky |
| Obce | Záhorská Ves, Vysoká pri Morave |
| prameň | Záhorská Ves |
| - poloha | Pri vŕbe (pole) |
| - výška | 144 m |
| - súradnice | 48°22′19″S 16°52′19″V / 48,3719°S 16,8720°V |
| Ústie | Morava |
| - poloha | Vysoká pri Morave |
| - výška | 138 m |
| - súradnice | 48°20′56″S 16°52′26″V / 48,3488°S 16,8738°V |
| Dĺžka | 4,7 km |
| Rád toku | III. |
| Hydrologický identifikátor | 4-17-02-495 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Záhorský potok[1] je potok v regióne Záhorie na území obcí Záhorská Ves a Vysoká pri Morave v okrese Malacky v Bratislavskom kraji. Je ľavostranným prítokom Moravy a má dĺžku 4,7 km. Je vodným tokom III. rádu.
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v 144 m n. m. v centrálnej časti územia obce Záhorská Ves, v poľnohospodárskom extraviláne pri železnici v poli Pri vŕbe. Patrí do okresu Malacky v Bratislavskom kraji a nachádza sa v geomorfologickom celku Borská nížina v geomorfologickom podcelku Dolnomoravská niva[2].
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie severovýchodným smerom poľnohospodárskym extravilánom, veľkým oblúkom (niekdajším ramenom – meandrom rieky Morava) sa postupne stáča na východ, juhovýchod, až juhozápad, v 139 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi obcami Záhorská Ves a Vysoká pri Morave, vodný tok je sprevádzaný pásom príbrežnej vegetácie, vodný tok sleduje priebeh obecnej hranice, ľavým brehom obmýva pole i samotu Dúbrava vo Vysokej pri Morave, v 139 m n. m. priberá krátky pravostranný bezmenný prítok, ústi v 138 m n. m. do Moravy ako jej ľavostranný prítok. Vodný tok Záhorský potok má jeden bezmenný nevýznamný prítok.[3][4][5]
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Vodný tok Záhorský potok na území obcí Záhorská Ves a Vysoká pri Morave má pôvod v prvej zložke názvu obce Záhorská Ves, prípadne v názve regiónu Záhorie v prostredí ktorých potok pramení, preteká a ústi. Z toponyma Záhorská Ves alebo z toponyma Záhorie rozšírením o formant -ský bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložený z prídavného mena a z podstatného mena v podobe Záhorský potok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6].
Názov vodného toku Záhorský potok bol štandardizovaný v roku 2009[7]. V priestore slovenskej hydronymie potokov hydronymum Záhorský potok nie je jedinečným hydronymom (február 2022); existujú štyri takéto homonymné názvy potokov.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-03-03.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-03-03]
- ↑ Priebeh vodného toku Záhorský potok v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-03-02].
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A 6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 12, 13, 140, 198. 079-902-87
- ↑ Geografické názvy okresu Bratislava-vidiek A 1. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-212/1982 z 21.10.1982. 68 s. S. 50, 54. 79-907-83
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 25, 26, 133, 134, 135.
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-5596/2009 zo dňa 4.9.2009 o štandardizácii 302 názvov vodných tokov. Príloha č. 1 + č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2009, ročník 41, čiastka 4, s. 64 - 73. Dostupné online [4] Archivované 2022-01-20 na Wayback Machine [cit. 2022-02-21.]