Zálesie (Amerika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zálesie (angl. Backwoods) je geografické označenie pôvodne hustých pralesov, obývaných len Indiánmi, medzi Atlantickým oceánom cez Allegheny ďalej na západ (po koniec v danom čase na západe už aj belochmi osídlených oblastí), neskôr označenie už len najvzdialenejších belochmi normálne neobývaných oblasti USA. Belošskí obyvatelia Zálesia, spravidla ťažko žijúci roľníci, sa nazývajú zálesáci (backwoodsmen) alebo pioneers alebo squatters. Pojem zálesáci sa vyskytuje napríklad v dielach Coopera a Karla Maya.

Text z 19. storočia charakterizuje zálesákov (backwoodsmen) takto: Pod zálesákom (backwoodsman) rozumie Američan osobu, ktorá sa usadila v blízkosti indiánskej hranice a venuje sa najmä roľníctvu a chovu dobytka, vykonáva však aj pioniersku prácu a usilovne sa venuje lovu. Obýva so svojou rodinou zrub, ktorý obyčajne postaví na čistinke v lese alebo na mieste, kde prales pomaly prechádza v prériu. Ak hustota populácie časom narastie a všetko naznačuje tomu, že sa daná oblasť čoskoro stane súčasťou štátneho zväzku, čo najrýchlešie predá svoj pozemok a odoberie sa ďalej na západ. Veľká časť zálesákov sa narodila na východe Únie alebo v Európe, zatiaľčo ostatní zálesáci uzreli svetlo sveta v štátoch Západu alebo divočiny. Škóti, Angličania, Kanaďania, Nemci a Francúzi tvoria väčšinu obyvateľstva ďalekého Západu, zatiaľ čo všetky ostatné národy sú len slabo zastúpené.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Joseph von Köller. Nordamerikanische Schilderungen (1855-1865). [s.l.] : Im Selbstverlage des Verfassers, 1880. 147 s. Dostupné online. S. 64.