Karl May
| Karl Friedrich May | |
 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 25. február 1842 |
| Ernstthal, Sasko, Nemecký spolok | |
| Úmrtie | 30. marec 1912 (70 rokov) |
| Radebeul, Nemecké cisárstvo | |
| Národnosť | Nemec |
| Dielo | |
| Žánre | Western |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Karl May (plné texty diel autora) |
 | Karl May (multimediálne súbory na commons) |
Karl Friedrich May alebo Carl Friedrich May, po slovensky niektoré jeho najstaršie preklady vyšli v tvare Karol May, (* 25. február 1842, Ernstthal – † 30. marec 1912, Radebeul) bol nemecký spisovateľ. Preslávil sa hlavne príbehmi o indiánskom náčelníkovi Winnetuovi a Old Shatterhandovi.
Dobrodružná kniha (najmä román) Karla Maya alebo film nakrútený na jeho motívy, najmä z indiánskeho prostredia, sa hovorovo označuje ako mayovka.[1][2][3]
Život[4][upraviť | upraviť zdroj]
K. May bol piatym zo 14 detí chudobného tkáča v Erzgebirge. Do piatich rokov bol slepý. Stal sa učiteľom. V rokoch 1862 až 1874 si s prestávkami odsedel vo väzení viacero trestov odňatia slobody (spolu sedem rokov) z dôvodu viacerých deliktov spáchaný z rôznych dôvodov, okrem iného z finančnej núdze. V rokoch 1875 až 1877 bol redaktorom v Drážďanoch, následne bol činný ako spisovateľ na voľnej nohe. Spočiatku písal dedinské poviedky, humoresky a zopár románov predávaných podomovými obchodníkmi. Potom stále viac písal dobrodružné cestopisné príbehy, vďaka ktorým sa najmä po roku 1892 stal jedným z najčítanejších nemeckých autorov. Tieto romány či poviedky sa odohrávajú v exotickom prostredí najmä na Divokom Západe severnej Ameriky a v Prednom Oriente, pričom v príbehoch z Divokého Západu vystupuje ako rozprávač Old Shatterhand a ušľachtilý indiánsky náčelník Winnetou a v príbehoch z Orientu vystupuje ako rozprávač Kara Ben Nemsi a jeho sluha Hádží Halef Omar.
Tieto Mayove romány a poviedky sa vyznačujú vysoko kvalitným rozprávačským umením a bohatou fantáziou autora, pútavým dejom, spravidla víťazstvom dobra nad zlom, plnením túžby mladých čitateľov po slobode a veľkých činoch, kresťanským svetonázorom a zastávaním sa utláčaných etník (najmä Indiánov) autorom. Do roku 1899 vyšlo vyše 30 tlačených zväzkov.
V neskoršom období (na začiatku 20. storočia) May v niektorých románoch (Im Reiche des silbernen Löwen, Und Friede auf Erden!, Ardistan und Dschinnistan) písal literárnymi odborníkmi cenené pacifistické symbolické romány. Boli komplexné, po formálnej stránke veľmi vyspelé a blížili sa k surrealizmu. Okrem toho v roku 1906 napísal jednu drámu (Babel und Bibel), písal aj duchovné básne (napr. Himmelsgedanken z roku 1900) a jedno autobiografické dielo (Mein Leben und Streben z roku 1910). Spomínané Mein Leben und Streben vyšlo aj napr. v roku 1985 ako hlavná časť knihy ICH – Karl Mays Leben und Werk, ktorá vyšla v českom preklade v roku 1992 pod názvom Já náčelník Apačů.
Mayove diela boli preložené do vyše 25 jazykov a mali mimoriadny vplyv na celé generácie mladých Nemcov i iných národov. Mnohé Mayove knihy boli sfilmované a mnohé sú hrané na Festivale Karla Maya (Karl-May-Festspiele).
Mayove cesty po svete [5][upraviť | upraviť zdroj]
Karl May o svojich cestách dokázateľne chystal vydať ďalšiu autobiografickú knihu, jej napísaniu však zabránila jeho smrť, preto o jeho cestách či necestách po svete existujú prevažne len dohady.
Hoci mnohí jeho neprajníci tvrdili, že vraj nikdy ani neopustil Nemecko, v skutočnosti K. May nielenže bohato cestoval po Európe (Anglicko, Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Maďarsko, Macedónia, Grécko a Turecko), ale dokonca niektoré svoje romány celé písal v európskych krajinách za hranicami Nemecka.
Problematickejšia je situácia, pokiaľ ide o mimoeurópsku cudzinu. K. May opakovane tvrdil, že bol v Amerike viackrát. Prvýkrát vraj po dobu jedného roka, keď mal 20 rokov (to by muselo byť okolo roku 1862/63), keď tam pracoval ako kurič na parníku, potom ako domáci učiteľ a vymeriavač železnice (čiže mimochodom podobne ako postava Old Shatterhanda na začiatku románu Winnetou I) a bol aj v indiánskej rezervácii, Skalnatých vrchoch a národnom parku; druhýkrát bol podľa vlastného vyjadrenia v Amerike okolo roku 1869. Ďalej viacero okolností naznačuje, že v roku 1869 cestoval viacero mesiacov po severnej Afrike. Uvedené tri cesty do Ameriky a Afriky zo 60. rokov boli spochybnené nálezom jedného Karlovho listu rodičom z roku 1869, v ktorom informuje o plánovanej (ale neskôr nerealizovanej) ceste do Severnej Ameriky a ktorého text by sa dal nepriamo interpretovať aj tak, že dovtedy ešte nikdy nebol v cudzine (resp. aspoň v Severnej Amerike).
V rokoch 1874 – 1899 K. May preukázateľne nepodnikol žiadne cesty mimo Európu.
Mayove cesty mimo Európu po roku 1899 sú už bohato doložené: V rokoch 1899 – 1900 podnikol veľkú cestu po Oriente (Egypt, Palestína, Sýria, Libanon, arabská púšť, Perzia, Irak, India, Srí Lanka, Malajzia, Indonézia). Pozoruhodné je svedectvo vojenského spravodajcu nadporučíka E. Sermana (1881 – 1943; jeho svedectvo je aj tu [6]), ktorému majiteľ istého jeruzalemského hotela, v ktorom May vtedy dvakrát býval, povedal, že si Maya hneď všimol pre jeho znalosť arabčiny, a že May bol v hoteli vždy len krátko, lebo inak v sprievode arabského sluhu podnikal dlhé výpravy do judejských pohorí a púšte (i tu je jasná podobnosť s Kara Ben Nemsisom a jeho sluhom z Mayových románov z Orientu). V roku 1908 napokon May podnikol cestu do USA a Kanady v sprievode svojej manželky. Išlo zrejme viac-menej o cestu po rôznych turistických zaujímavostiach, i keď navštívili aj Karlových známych, indiánske rezervácie, starý vrch, v ktorom Indiáni hľadali nuggety, náboženskú obec shakerov a May mal aj prednášku. Mayova manželka po tejto ceste tvrdila, že na viacerých miestach, ktoré spolu navštívili, vrátane New Yorku, bol manžel známy, a teda dospela vtedy k presvedčeniu, že už na tých miestach v minulosti bol.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
V slovenčine vyšli nasledujúce knihy od K. Maya (sú zoradené podľa roku vydania; v prípadoch, v ktorých sa časom menili preklady, sú uvedení aj prekladatelia)[7][8]:
- Winnetou - Román z divokého západu (1928) : preklad Otakar Ladislav Šťastný a Pavol Halaša, obsahuje len preklad 1. a 3. dielu originálu
- Poklad v Striebornom jazere - Román z divého západu (1931): preklad Andrej Mihalik
- Medveďobijcov syn - Poviedka z ďalekého Západu (1937) : preklad Anton Jablonský a Jozef Jablonský, neskorší preklad vyšiel pod názvom Syn lovca medveďov
- Petrolejový princ - Poviedka z divokého Západu (1941) : preklad Hana Ruppeldtová
- Posledná vôľa Inkova - Román z Južnej Ameriky (1942): preklad Miloš Ruppeldt, neskorší preklad vyšiel pod názvom Posledný Inkov odkaz
- Vinnetou – I. diel (resp. Vinnetou – Prvý diel - Cestopisná rozprávka) (1942, 1948); Vinnetou – II. diel (resp. Vinnetou – Druhý diel - Cestopisná rozprávka) (1945); Vinnetou – III. diel (resp. Vinnetou – Tretí diel - Cestopisná rozprávka) (1947) : preklad Hana Ruppeldtová
- Červenomodrý Matuzalem (1947)
- Lúpežná karavána – (Gum) (1948) : preklad Pavol Illéš
- Petrolejový princ (1963, 1964, 1971, 1986) : preklad Perla Bžochová
- Winnetou I (resp. pred rokom 1991 aj: Winnetou – prvý diel) (1964, 1965, 1966, 1973, 1988, 1991, 2013); Winnetou II (resp. pred rokom 1991 aj: Winnetou – druhý diel) (1965, 1966, 1973, 1992, 2013); Winnetou III (resp. pred rokom 1991 aj: Winnetou - tretí diel) (1965, 1966, 1973, 1992, 2013) : preklad Teofil Ušák, v spomínanom roku 1966 boli vydané všetky 3 diely v jednom zväzku pod názvom Winnetou 3 diely (resp. Winnetou I. II. III.), v spomínanom roku 1988 bol vydaný len 1. diel formou troch zošitov pod názvami Winnetou – prvý zošit, Winnetou – druhý zošit a Winnetou – tretí zošit, v spomínanom roku 2013 boli diely vydané pod názvami Vinnetou I, Vinnetou II a Vinnetou III
- Poklad v Striebornom jazere (1966, 1968, 1980, 1987, 2016) : preklad Teofil Ušák
- Gavalier prérie (1966) : román vychádzal tiež na pokračovanie ako príloha Pionierskych novín v rokoch 1965-66.
- Hrdinovia prérie (1966)
- Čierny Mustang (1967, 1974)
- Syn lovca medveďov (1967, 1969, 2000) : preklad Teofil Ušák, predchádzajúci preklad sa volal Medveďobijcov syn
- Old Surehand I (resp. Old Surehand – Prvý diel; v roku 2002 pod názvom Old Surehand) (1967, 2002), Old Surehand II (resp. Old Surehand – Druhý diel) (1968, 1969)
- Za pokladmi Inkov (1968, 1991) : preklad Teofil Ušák
- Lúpežná karavána (1968) : preklad Rudolf Tandlmajer
- Duch Llana Estacada (1968, 1970, 1999) : preklad Teofil Ušák
- Na Rio de la Plata (1969) : preklad Perla Bžochová, ide zrejme o preklad rovnakého originálu ako kniha Za pokladmi Inkov
- Púšťou (1969, 1992) : preklad Tessa Žabkayová a Peter Glocko, v spomínanom roku 1992 vyšla skrátená verzia
- Cez divý Kurdistan (1969, 1999, 2003) : preklad Vladimír Žabkay, neskorší preklad vyšiel pod názvom Divokým Kurdistanom
- Znovu na Rio de la Plata (1970) : preklad Teofil Ušák
- V Kordillerach - Druhá časť románu Za pokladmi Inkov (1970) : preklad Perla Bžochová, ide zrejme o preklad rovnakého originálu ako kniha Znovu na Rio de la Plata
- Posledný Inkov odkaz (1971): preklad Vojtech Fronc
- Vianoce (1994, 1995)
- Derviš (1994) : preklad Adam Bžoch
- Krvná pomsta – Poviedky z ciest (1994) : obsahuje poviedky Krvná pomsta, Kutb a Obchodník zo Serdeštu.
- V Údolí smrti (1995)
- Old Firehand (1995): obsahuje poviedky Joe Bukers, jednooký a Old Firehand. [dielo Old Firehand vyšlo aj v roku 1966 ako zvukový dokument]
- Páni z Königsau (1995)
- Napoleonova posledná láska (1995)
- Old Shatterhand (1996): obsahuje poviedky Rúhač, Blizard, Both Shatters a Synovia Upsarokov.
- Banditi z Arizony a traja greenhorni a iné veselé príbehy z kníh Karla Maya (1996)
- Lev pomsty (1997) : obsahuje poviedky To-kei-chun, Lev krvnej pomsty a Nebeské svetlo
- Winnetou IV. – Posledné tajomstvo Winnetoua (resp. bez bodky za "IV"; v roku 2018: Winnetou IV. – Winnetouovi dedičia) (1997, 2018)
- Lovec soboľov (1997)
- Winnetou a Old Shatterhand (1997)
- Čarodejnica Durimeh (1998) : obsahuje poviedky Es Ssabbi - prekliaty a Hádanka.
- Lovci ľudí (2000, 2003)
- Mahdí (2002)
- V Sudáne (2003)
- Derviš (2004) : preklad Martin Krankus
- Kráľovná púšte (2004)
- Knieža bledých tvárí I. (2005); Knieža bledých tvárí II. (2006); Knieža bledých tvárí III. (2007)
- Duch Llana Estacada (2010) : preklad Milan Krankus
- Púšťou (2014): preklad Miroslav Mračko
- Z Bagdadu do Istanbulu (2015)
- V balkánskych roklinách (2016)
- V Zemi Škipetarov (2017)
- Divokým Kurdistanom (2017) : preklad Miroslav Mračko
- Žut (2017)
- Vinnetou – Winnetou (2019) : preklad Miroslav Šatka, dvojjazyčná kniha
- S Vinetuom v Mexiku (2019)
- S Vinetuom v Afrike (2020)
Filmy[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa románov Karla Maya bolo natočených veľa filmov. Na Slovensku je najslávnejšia séria z rokov 1962–1965 Poklad na Striebornom jazere a Vinnetou I. – III.. V týchto filmoch hralo veľa slávnych hercov. Medzi inými Pierre Brice ako Vinnetou, Lex Barker ako Old Shatterhand alebo Terence Hill. Svojou hudbou sa preslávil skladateľ Martin Böttcher.
Zoznam filmov a seriálov [9][10]:
- Auf den Trümmern des Paradieses (1920), nemý film
- Die Todeskarawane (v češtine: Karavana smrti; 1920), nemý film
- Die Teufelsanbeter (v češtine: Uctívači ďábla ; 1921), nemý film
- Durch die Wüste (v češtine: Ve stínu Padišaha; 1936), prvý zvukový film podľa knihy K. Maya, réžia J.A. Hübler-Kahla
- Die Sklavenkarawane (v češtine: Karavana otroků; 1958), prvý farebný film nemeckej firmy Bavaria, réžia Georg Marischka a Ramón Torrado
- Der Löwe von Babylon (v češtine: Babylonský lev; 1959), nemecko-španielska koprodukcia, réžia Johannes Kai (známy aj ako Hanns Wiedmann) a Ramón Torrado
- Poklad na Striebornom jazere (Der Schatz im Silbersee, 1962), réžia Harald Reinl
- Mit Karl May im Orient (1963), TV seriál, réžia Francesco Stefani
- Vinnetou I. (Winnetou - 1. Teil, 1963), prvá časť, réžia Harald Reinl.
- Old Shatterhand (Old Shatterhand, 1964), réžia Hugo Fregonese.
- Žut (Der Schut, 1964), réžia Robert Siodmak.
- Vinnetou II. (iný slovenský názov: Vinnetou II. – Červený gentleman) (Winnetou - 2. Teil, 1964), druhá časť, réžia Harald Reinl.
- Vinnetou uprostred supov (iný slovenský názov: Medzi supmi) (Unter Geiern, 1964), réžia Alfred Vohrer.
- Poklad Aztékov (Der Schatz der Azteken, 1965), réžia Robert Siodmak.
- Pyramída boha Slnka (Die Pyramide des Sonnengottes, 1965), réžia Robert Siodmak.
- Petrolejový princ (Der Ölprinz, 1965), réžia Harald Philipp.
- Cez divoký Kurdistan (Durchs wilde Kurdistan, 1965), réžia Franz Joseph Gottlieb.
- Vinnetou III. (iné slovenské názvy: Vinnetou III. - Posledný výstrel, Winnetou - Posledný výstrel[11] ) (Winnetou - 3. Teil, 1965), tretia časť, réžia Harald Reinl.
- Old Surehand (Old Surehand - 1. Teil, 1965), réžia Alfred Vohrer.
- V ríši strieborného leva (Im Reiche des silbernen Löwen, 1965), réžia Franz Joseph Gottlieb.
- Poklad Inkov (Das Vermächtnis des Inka, 1965), réžia Georg Marischka.
- Vinnetou a miešanka Apanači (iný slovenský názov: Winnetou a miešanka Apanači) (Winnetou und das Halbblut Apanatschi, 1966), réžia Harald Philipp.
- Old Firehand (Winnetou und sein Freund Old Firehand, 1966), réžia Alfred Vohrer.
- Vinnetou v Údolí smrti (iný slovenský názov: Winnetou a Old Shatterhand v Údolí smrti) (Winnetou und Shatterhand im Tal der Toten, 1968), réžia Harald Reinl.
- Kara Ben Nemsi Effendi (1973-1975), seriál, réžia Günter Gräwert
- Vinnetou (Winnetou le Mescalero, 1980), seriál, réžia Marcel Camus
- Das Buschgespenst (1986), NDR, réžia Vera Loebner
- Präriejäger in Mexiko (1988), 2-dielny TV film NDR, réžia Hans Knötzsch
- Winnetous Rückkehr (1998), réžia Marijan David Vajda
- Winnetou (Winnetou, 2016), trojdielny televízny film/seriál, réžia Philipp Stölzl
Všetky filmy, ktoré majú vyššie na prvom mieste uvedený slovenský názov, boli premietané a/alebo vysielané na Slovensku. Z nich však (prinajmenšom do začiatku 21. storočia) slovenský dabing mal len film Vinnetou III., film Poklad Inkov [12] a seriály z roku 1980 a 2016, všetky ostatné majú český dabing.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ mayovka. In: Krátky slovník slovenského jazyka
- ↑ mayovka. In: Slovník slovenského jazyka (Peciar)
- ↑ mayovka. In: Slovník súčasného slovenského jazyka
- ↑ May. In: Brockhaus - die Enzyklopädie, digital. [2 CD-ROM] Mannheim : Bibliographisches Institut & F. A. Brockhaus, 2003. ISBN 978-3-7653-9377-8.
- ↑ SCHMID, E. A. Smrt a odkaz Karla Maye (1916 - 1642). Doplnil a podle nejnovějších poznatků upravil Roland Schmid (1958/1968/1975). In: MAY, Karl. Já, náčelník Apačů : Život a dílo Karla Maye. 1. vyd. Praha : Olympia, 1992. ISBN 80-7033-196-8. S. 191-195.
- ↑ Aufsatz in den Karl-May- Jahrbüchernvon E. [Karl Emil Selow-] Serman( 29.04.1881 - 15.09.1943 ) [1]
- ↑ Vyhľadávanie | Online katalóg [online]. chamo.kis3g.sk, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Vydavateľstvá [online]. mayovky.sk, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online.
- ↑ Malá encyklopédia filmu : zahraničná tvorba. Bratislava: Obzor, 1974
- ↑ [2]
- ↑ [3]
- ↑ [4]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karl May