Zámok Žleby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zámok Žleby

Zámok Žleby je zámok v rovnomennej obci približne 7 km na východ od Čáslavi. Pôvodne išlo o hrad vystavaný rodom Lichtenburgovcov. V 19. storočí bol hrad razantne prestavaný na novogotický zámok.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Hrad Žleby dal vystavať v 13. storočí buď už Smil z Lichtenburka, alebo jeho syn Jindřich z Lichtenburka. Prvá nepriama písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1289, priama potom z roku 1297. Hrad patril žlebskej vetve Lichtenburgovcov. V roku 1356 kúpil hrad i panstvo Karol IV. od Anežky z Landštejna, vdovy po Hynkovi zo Žlieb, pričom jej panstvo nechal v držaní (Anežka umrela v roku 1370). Hrad sa tak stal kráľovským majetkom a bol v prípade potreby založený. V 70. a 80. rokoch 14. storočia bol držiteľom hradu i panstva Markvart z Vartenberka, v roku 1388 mu ho však za účasť na odboji Václav IV. vzal. Od roku 1396 sedel na hrade kráľovský vroclavský hajtman Štěpán z Opočna. Keď bol v roku 1397 zavraždený, prešiel hrad na Jindřicha z Opočna. Po štyroch rokoch, v roku 1401, bol hrad založený Jindřichovi Lacembokovi z Chlumu a v roku 1402 Oldřichovi z Hradce]. V roku 1406 kúpil hrad i Žlebské panstvo kutnohorský mincmajster Petr Zmrzlík zo Svojšic. Keď ten v roku 1421 zomrel, prešiel hrad do zálohy Haška Ostrovského z Valdštejna na Detemiciach, v roku 1436 Jiříka z Dubé a po ňom Jana z Janovic. Jan z Janovic predal hrad v roku 1483 Janu Spetlemu z Prudic, manželovi svoje dcéry Anežky. Od roku 1510 do roku 1522 patril hrad Žehušickým z Nestajova. V roku 1522 prešiel hrad na rytiera Kuneša Bohdaneckého z Hodkova, po jeho smrti v roku 1555 ho zdedil jeho syn [dam Bohdanecký z Hodkova a po jeho smrti v roku 1562 hrad prešiel na jeho vdovu Alžbětu z Nestajova na Žleboch. Alžběta roku 1575 predala Žleby Václavovi Chotoutovskému z Nebovid. V roku 1615 získal panstvo Heřman Černín z Chudenic, v roku 1622 však Žleby vymenil s Karlom z Lichtenštejna za Andělskú Horu.

V roku 1629 kúpil hrad i panstvo Jan Trčka z Lípy, pre previnenie proti cisárovi však bol jeho majetok skonfiškovaný a hrad i panstvo získal Leonard Helfrid z Meggau. Keď v roku 1634 zomrel, získali ho jeho dcéry a tie ho v roku 1662 predali českému miestodržiteľovi, slobodnému pánovi Janovi Františkovi z Kaisersteinu.

Ten v roku 1723 predal Žleby grófovi Karlovi Jáchymovi Bredovi, v roku 1725 však Žleby prešli na rytiera zo Karla Richarda zo Schmidlinov. V roku 1730 kúpil panstvo gróf František zo Schönfeldu, po ňom ho zdedila jeho dcéra Kateřina a po nej, v roku 1754, jej muž Jan Adam z Auerspergu. Ten zomrel bez potomkov, a tak hrad zdedil jeho synovec Karel. Karla stretol podobný osud, a tak Žleby zdedil v roku 1811 jeho synovec Vincenc. Keď Vincenc zomrel, nebol jeho syn Vincenc Karel plnoletý, a tak sa o panstvo starala vdova Gabriela Marie Lobkovicová. V roku 1867 zomrel Vincenc Karel a panstvo prešlo na vdovu, Vilemínu Coloredo-Mansfeldovú. V roku 1877 prevzal panstvo syn Vincenca Karla František Josef. Po ňom prevzal Žleby knieža Ferdinand, posledný mužský potomok roku Auerspergovcov. Keď v roku 1942 zomrel, prevzala panstvo Marie z Trauttmandorfu. V roku 1945 bol zámok zoštátnený.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49° 53′ 13.92″ s.š., 15° 28′ 58.8″ v.d.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Zámek Žleby na českej Wikipédii.