Zámok Jaroměřice nad Rokytnou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jaroměřický zámok z parku

Zámok Jaroměřice nad Rokytnou je barokový zámok, ktorý spolu s chrámom sv. Margaréty vytvárajú dominantu a symbol mesta Jaroměřice nad Rokytnou.

Predchodca dnešného zámku[upraviť | upraviť kód]

Niektorí bádatelia usudzujú, že na mieste dnešného zámku stála stredoveká tvrdza.[1] Mala vzniknúť na strategicky výhodnom mieste: na skale z južnej strany chránenej močiarmi, ktoré vytvára riečka Rokytná. Proti tomu stojí názor, že tvrdza nie je nijako písomne doložená, že pre jej zriadenie nebol dôvod[2] (majitelia Jaroměřic v Jaroměřiciach sídlo nemali), a teda že tvrdza možno vznikla až na konci stredoveku – po roku 1498 – predtým, než začala jej renesančná prestavba.

Podobu renesančného zámku a jeho existenciu dokladajú staré vyobrazenia Jaroměřic (napr. z roku 1693) a skalné pivnice s chodbami. Hneď na začiatku svojej vlády dal tvrdzu na zámok prestavať Ludvík Meziříčský (vládol v rokoch 1554 – 1576). Stala sa tak zámkom s tromi jednoposchodovými krídlami. Stredné krídlo bolo obrátené k námestiu, obe bočné krídla k rieke. Súmerne upravená záhrada siahala len k rieke a pri nej bola obklopená múrom. Na západe susedila s farou.

Dnešný zámok[upraviť | upraviť kód]

Zámocký park od kostola

Dnešný zámok získal svoju podobu až prestavbou, ktorú platil posledný z Questenberkovcov – Jan Adam. Nie je úplne jasné, kto bol tvorcom prvotného návrhu barokovej prestavby zámku a kostola. Mohli to byť Johann Lukas von Hildebrandt aj Jakob Prandtauer, stavbu mohol viesť i Tomáš Gravani. Z ideálnej podoby sa podarilo realizovať len časť. Napriek tomu je zámok pre svoju rozľahlosť a výzdobu (sála predkov, salla terrena, kúpele, tanečná sála…) cennou kultúrnou pamiatkou.

Súčasťou projektu barokovej prestavby zámku bolo i založenie zámockej záhrady na pravom brehu rieky Rokytná. Park má asi 9 hektárov, z toho asi 8 hektárov práve na pravom brehu. Vody riečky Rokytná boli vzduté, a tým cielene mohli v parku vzniknúť dve slepé riečne ramená vytvárajúce z časti parku umelý ostrov. Pri úprave zámku došlo k odrúbaniu skál, takže už nie sú zrejmé. Zborený bol aj schátralý komplex fary.

Zámocký park je voľne prístupný verejnosti. Využíva sa na konanie rôznych kultúrnych akcií. Jednou z najvýznamnejších je Medzinárodný hudobný festival Petra Dvorského. Zámok spravuje brnianske pracovisko Národného pamiatkového ústavu.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Sucharda et al., l. c., str. 22.
  2. Hodeček, l. c. str. 6.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

  • Jan Sedlák: Jaroměřice nad Rokytnou. Státní zámek a okolí, Praha 1972
  • Ivo Krsek, Zdeněk Kudělka, Miloš Stehlík, Josef Válka: Umění baroka na Moravě a ve Slezsku, ed. Zdeněk Kudělka, Praha 1996, s. 247–250, 633
  • Miroslav Plaček: Hrady a zámky na Moravě a ve Slezsku, Praha 1996, s. 181–183
  • Bohumil Samek: Umělecké památky Moravy a Slezska II, J–N, Praha 1999, s. 25–27
  • Jiří Kroupa (ed.), V zrcadle stínů. Moravě v době baroka. 1670–1790, Paříž – Rennes – Brno 2003, s. 28, 29, 59, 130,140–141, č. kat. 30, 258

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 49°05′37″S 15°53′32″V / 49,0936°S 15,8922°V / 49.0936; 15.8922

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jaroměřice nad Rokytnou (zámek) na českej Wikipédii.