Západoslovenské nárečia
Vzhľad
- Západoslovenské nárečie/západoslovenský dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri západoslovenský dialekt rómčiny.
Západoslovenské nárečia (iné názvy: západoslovenský dialekt, makroareál západoslovenských nárečí, západná slovenčina, západoslovenčina) je jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Západoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalej Bratislavskej župy, Trenčianskej župy a Nitrianskej župy (z poslednej len časť). Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.
Prvky západoslovenských nárečí sa historicky uplatnili v kultúrnej západnej slovenčine.
Charakteristika
Základné znaky sú najmä[1][2]:
- prízvuk na prvej slabike slova
- slabiky ro-, lo- na začiatku slov typu rovní, rola, vloni a pod.
- samohláska e v slovách ocet, ďeň, buben, pes, oves, ven, bečka, deska, zdechnúť, kotel, sen (ako striednica za jery) a v slovách vieter, blázen, švager, cuker (ako vkladná hláska)
- samohláska a (v krátkych slabikách) reps. á (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (napr. masso. hovado, hrádeľ, zajác); v záhorských nárečiach je ale namiesto nosového e ja alebo je (napr. hovjadzí, pjet)
- výskyt zdvojených spoluhlások rozličného pôvodu (okrem záhoráckych nárečí), napr. occa, precca, masso, frejjér, stuňňa
- skupina šč namiesto spisovného šť (ešče a pod.)
- neplatí rytmický zákon
- nominatív singulár podstatných mien stredného rodu ma častejšie príponu -o (vajco)
- podstatné mená mužského rodu a stredného rodu zakončené na -r, -l, -z, -s pri skloňovaní prechádzajú od tvrdých vzorov k mäkkým
- lokál singulár príd. mien mužského rodu a stredného rodu má príponu -ém (vysokém)
- inštrumentál singulár príd. mien ženského rodu má príponu -ú (dobrú)
- slovesá s neurčitkom na -iť (robiť, piť) majú v minulom čase -el (robel, pel)
- viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach (alebo iba v týchto a stredoslovenských nárečiach alebo iba v týchto a východoslovenských nárečiach), napr. čisto len do západoslovenských nárečí spadajú slová širák, ručník, strecha, hodi, kočka, sinokvet, hrebíček, egreš a pod.)
Delenie
Podľa Encyklopédie jazykovedy (identický text je v Encyklopédii Slovenska)
západoslovenské nárečia:
- severná podskupina západoslovenských nárečí
- južná podskupina západoslovenských nárečí
- záhorská podskupina západoslovenských nárečí
- skalické nárečia
- iné
Podľa Krajčoviča
západoslovenské nárečia (makroareál západoslovenských nárečí):
- severný región (regionálny areál) západoslovenských nárečí:
- hornotrenčianske nárečie Z
- dolnotrenčianske nárečie Z (vrátane podjavorinského rajónu)
- hornokysucké nárečie P
- dolnokysucké nárečie P
- južný región (regionálny areál) západoslovenských nárečí:
- záhorské nárečie Z (vrátane skalického rajónu)
- trnavské nárečie Z (vrátane zvláštneho rajónu od Bernolákova po Modru)
- piešťanské nárečie Z
- hlohovské nárečie Z
- myjavské nárečie P
- dolnonitrianske nárečie P
Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)
Podľa Mruškoviča
západoslovenský dialekt:
- severná skupina západoslovenského dialektu
- juhovýchodná skupina západoslovenského dialektu (ponitrianska skupina západoslovenského dialektu)
- juhozápadná skupina západoslovenského dialektu
Podľa Kačírka a slovake.eu
západoslovenské nárečia:
- hornotrenčianske nárečia (severotrenčianske nárečia)
- dolnotrenčianske nárečie (juhotrenčianske nárečia)
- považské nárečie
- stredonitrianske nárečia
- dolnonitrianske nárečia (juhonitrianske nárečia)
- nárečia trnavského okolia (trnavské nárečia)
- záhorské nárečie
Referencie
- ↑ Encyklopédia jazykovedy
- ↑ slovenské nárečia in: Malá encyklopédia Slovenska, 1987
Zdroje
- Mistrík, J. et al.: Encyklopédia jazykovedy, 1993
- Mruškovič, V.: Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia, 2008
- Krajčovič, R.: Vývin slovenského jazyka a dialektológia, 1988
- Nárečia - slovake.eu
- Kačírek, Ľ.: Slovenské národné hnutie v rokoch 1820-1848 in: Ottov historický atlas Slovensko, 2009, str. 281