Zósimos (historik)
Zósimos | |
antický historik | |
Titulná strana prvého talianskeho prekladu Zósimovho diela Nea historia (Milano : Stamperia di Paolo Andrea Molina, 1850) | |
Osobné informácie | |
---|---|
Narodenie | okolo 460 |
Úmrtie | okolo 520 |
Národnosť | rímska |
Dielo | |
Žánre | kronika |
Obdobie | ranobyzantské obdobie |
Témy | dejiny Starovekého Ríma |
Významné práce | Nea historia (Nové dejiny) |
Odkazy | |
Zósimos (multimediálne súbory na commons) | |
Zósimos (starogr. Ζώσιμος – prepis podľa PSP: Zósimos, iný prepis: Zosimos[1], lat. Zosimus[2]; * okolo 460 – † okolo 520), bol byzantský historik. Jeho najznámejším dielom je šesťdielna práca Nea historia opisujúca dejiny Rímskeho cisárstva.[2]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]O Zósimovom živote sa mnoho nevie. Podľa konštantínopolského patriarchu Fótia (ktorý žil v 9. storočí; Bibl. cod. 98) bol komes (lat. comes) na cisárskom dvore. Bol jedným z posledných pohanských učencov a historikov.[2][3]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Nea historia (starogr. Ἱστορία Νέα, v preklade Nové dejiny, v češtine vyšlo ako Stesky posledního Římana)
Šesťdielne dielo písané vzniklo krátko po roku 500. Stručne opisuje dejiny cisárskeho Ríma od vlády cisára Augusta až po vládu Diokleciána. Následne sa podrobnejšie venuje histórii až po rok 410. Autor diel vychádza z ranejších diel, z ktorých viaceré sa nezachovali.[1] Čerpal mimo iné z Dexippa (238 – 270), Eunapia (270 – 404) a Olympiodóra (po roku 404).
Narozdiel od iných vtedajších historikov z kresťanského prostredia Zósimova Nea historia je písaná v tradičnom starovekom (pohanskom) štýle a obsahuje protikresťanské prvky. Pád Ríma pripočíta hnevu antických bohov.[1][4]
„ | Polybios rozprával, ako Rimania v krátkej dobe vybudovali ríšu, ja budem rozprávať, ako ju vlastnou vinou v krátkej dobe rozbili....
Z Theodosiovej vôle boli zakázané obety a zanedbávali sa aj iné otcovské tradície. Preto sa rozpadla rímska ríša a stala sa útočiskom barbarov.... |
“ |
– Zósimos, Nea historia[4] |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Zosimos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 519.
- ↑ a b c CICHOCKA, Helena. Zosym. In: Encyklopedia kultury bizantyńskiej. Ed. Oktawiusz Jurewicz. Warszawa : Wydawnictwa Uniwersytetu Warszawskiego, 2002. ISBN 83-235-0011-8. S. 502.
- ↑ Zosimos. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 2231.
- ↑ a b DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6. S. 118 – 119.