Účtovníctvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Zaúčtovanie)

Účtovníctvo (zastarano kníhvedenie) je metóda evidencie hospodárskej činnosti prostrednictvom účtov; vnútorne usporiadaná sústava informácií a údajov v hodnotovom vyjadrení. [1] Podrobnosti definície pozri nižšie.

Bližšie vymedzenie termínu[upraviť | upraviť zdroj]

Termín účtovníctvo (bez ďalších prívlastkov) je v literatúre pri bližšom pohľade vymedzovaný veľmi rôzne, konkrétne najmä ako jedna z týchto možností (použité termíny a značky porov. nižšie v kapitole Delenie):

Daňové účtovníctvo sa niekedy chápe ako súčasť finančného účtovníctva, inokedy sa berie ako systém stojaci mimo účtovníctva.

Ďalšie (svojou podstatou odlišné) významy termínu účtovníctvo sú:

  • náuka o metódach a technike účtovania
  • sústava účtovných zápisov a písomností
  • oddelenie organizácie venujúce sa účtovníctvu, príp. zastarano úrad účtovníka
  • historicky: vedenie účtovných kníh (aj v zmysle ich fyzickej údržby, vizuálnej úpravy a podobne)

Delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Znaky A, B, C ... označujú jednotlivé rôzne významy toho istého termínu.

Delenie podľa adresáta účtovníctva[upraviť | upraviť zdroj]

Základné (pri najširšom ponímaní termínu účtovníctvo) je delenie na finančné účtovníctvo (teda účtovníctvo požadované podľa zákonov, najmä podľa obchodného a daňového práva), nákladové či manažérske účtovníctvo (účtovníctvo vedené organizáciami z vlastnej iniciatívy na svoje vlastné potreby) a národné účtovníctvo (účtovníctvo vedené štatistickým úradom o ekonomike celého štátu ako celku).

Podrobnosti takéhoto delenia sa líšia podľa autora. Celkovo vzniká takéto delenie:

Poznámky:

Delenie podľa typu účtujúceho[upraviť | upraviť zdroj]

Účtovníctvo:

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Účtovníctvo je:

  • z praktického hľadiska jednak nástrojom zaznamenávania skutočností a jednak nástrojom riadenia a zdrojom informácií pre rozhodovanie
  • z teoretického hľadiska ekonomickou disciplínou, ktorá opisuje skutočnosti, ktoré sú predmetom praktického účtovníctva, hodnotí ich a analyzuje, s cieľom ďalšieho zdokonalenia praktického účtovníctva

Encyklopédia Slovník obchodně-technický, účetní a daňový (5-dielov, 1936 - 1940) výstižne píše[3]: Účtovníctvo môže byť:

a) jednoduchým pisárčením, pokiaľ ide o zapisovanie položiek v časovom poradí i podľa druhu majetkových hodnôt na ľavú alebo pravú stranu účtu a je to tak často i dnes, keď vedúci učtárne na účtovný doklad predpíše, ako a kde sa ma položka zapísať;
b) umením, pokiaľ ide o účelnú voľbu sústavy účtov a spôsobu účtovania a jeho zdokonaľovania, účtovnú uzávierku, oceňovanie, bilancovanie podľa daňových a obchodných zákonov;
c) vedou, pokiaľ sa skúmajú príčiny a účinky účtovných zápisov z rôznych hľadísk, 1. j. právneho, národohospodárskeho, daňového, matematického a iného, a účelnosti nielen celku, ale aj jednotlivých zložiek, ktorými sú účty.

Pokiaľ ide o konkrétne podrobnosti o fungovaní účtovníctva, pozri najmä články finančné účtovníctvo, manažérske účtovníctvo a národné účtovníctvo.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  2. Slovo počtovníctvo je kalk z nemeckého Rechnungswesen. U nás sa tento pojem používal v polovici 20. storočia; v právnych predpisoch sa používal do 50. rokov 20. storočia, v súčasných slovenských právnych predpisoch sa nepoužíva a toto zoskupenie podnikových činností v nich dnes nemá špeciálne označenie. V nemecky hovoriacich krajinách sa pojem počtovníctvo naďalej často používa a v širšom zmysle zahŕňa aj národné účtovníctvo. Slovo Rechnungswesen sa často nepresne prekladá ako „výkazníctvo“ (výkazníctvu správne zodpovedá nemecký výraz Rechnungslegung a anglický financial reporting).
  3. citované podľa Šlosár, R.: Dejiny účtovníctva na Slovensku, 2008

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]