Zakrslý králik

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
kríženec Zakrslého Barana

Zakrslý králik je druh králika domáceho, ktorý bol vyšľachtený v Spojenom kráľovstve. Všetky plemená zakrslých králikov sú menšieho vzrastu a ľahšie ako ostatné domáce králiky. Vo väčšine prípadov sú zakrslé králiky náchylnejšie ako bežné plemená (napr. na prechladnutie a nádchu, čo je veľmi závažné, dokonca smrteľné ochorenie králikov), a preto sú určené predovšetkým na chov v interiéri. Existujú aj plemená, pri ktorých sa králiky chovajú celoročne vo vonkajších králikárňach a netrpia žiadnymi stratami. V takýchto chovoch je dôležité zabezpečiť ich očkovanie proti myxomatóze a moru králikov. Chov zakrslých králikov nie je úžitkový (na mäso alebo kožušinu), ale čisto hobby. Pri veľmi dobrom chove sa králik môže dožiť 10 rokov. Priemerná dĺžka života je 5 až 8 rokov.

V domácom prostredí je dôležitá vhodná veľkosť klietky. Králika možno tiež naučiť používať vlastnú toaletu. Prvým chovaným zakrslým králikom bol hermelín. Z neho boli potom vyšľachtené ďalšie plemená. Štandardný trpasličí králik váži od 1 do 1,5 kg. Zakrslé králiky sú robustnejšie a vážia od 1,5 do 2 kg. V súčasnosti existuje veľké množstvo plemien zakrslých králikov a v rámci plemien aj veľké množstvo farieb. V Česku sú uznané plemená zakrslý ermin, zakrslý bielonohý, zakrslý farebný, zakrslý strašiak, zakrslý rex, zakrslý líškový, zakrslý saténový, zakrslý baran [zdroj?

Popis druhových králikov[upraviť | upraviť zdroj]

Hermelín (He)[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne bol hermelín albín, t. j. mal čisto bielu srsť a ružovú dúhovku s karmínovou zreničkou. Tento variant sa nazýva Hec (ermin s červenými očami). V roku 1919 bola v Nemecku vyšľachtená nová forma, biela farba na srsti zostala, pazúry boli tiež bez pigmentu, ale dúhovka bola nebesky modrá s čiernou zreničkou. Hermelín môže byť len modrooký a je podobný trpasličej líške.

Zakrslý bielochvostý čierný (Zbeč)[upraviť | upraviť zdroj]

Toto plemeno má milú povahu. Ideálna hmotnosť je 0,9 kg - 1,7 kg. Uši zvyčajne nie sú dlhšie ako 5,5 cm, sú blízko pri sebe a nesú sa vzpriamene. Srsť je v podsade veľmi hustá, pružná, mäkká na dotyk, krycie chlpy sú dlhé 1,8 až 2 cm. Farba krycej srsti vrátane hlavy, uší a nôh je sýto čierna lesklá. Na bokoch tela, na hrudi, nad perím a na hornej časti nôh vyčnievajú a sú rovnomerne rozmiestnené bielo zakončené kly [zdroj?

Zakrslý farebný (Z)[upraviť | upraviť zdroj]

Toto plemeno vyzerá podobne ako farebný hermelín. Vzniklo kombináciou hermelína a druhého farebného plemena. V Česku existuje veľké množstvo farebných a vzorových plemien, napr. zakrslé divoké farebné (Zdiv), zakrslé čierne (Zč), zakrslé siamské žlté (ZSiž), zakrslé hototské biele (ZHb) alebo zakrslé japonské (Zj).

Zakrslý strakáč (Zstr)[upraviť | upraviť zdroj]

Toto plemeno má zvyčajne vyššiu hmotnosť ako iné zakrslé králiky. Váži medzi 1,4 až 1,6 kg. Strakáči sú typické svojou kresbou. Tá sa delí na kresbu hlavy, kresbu trupu a bočnú kresbu. Zakrslý strakáč môže byť vo farebnom prevedení čierny (Zstrč), čiernožltý (Zstrčž) alebo aj modrý (Zstrm).

Zakrslý rex (ZRex)[upraviť | upraviť zdroj]

Zakrslý rex

U plemien s normálnou srsťou ležia chlpy na tele králika proti sebe. U rexovitých plemien sú chlpy kratšie a sú kolmo ku koži. Srsť je veľmi jemná, akoby plyšová. Pri zakrpatenom rexe je dĺžka srsti cca 15 mm. Zakrpatený rex môže byť v týchto farieb: zakrpatený rex biely červenooký (ZBčoRex), zakrpatený rex čierny (ZRex), zakrpatený rex dalmatínsky strakáč v čiernom, modrom i havanovitom ráze (ZDSčRex, ZDSmRex, ZDShavRex) (ZTčRex). Uši hore, ale môže ich mať aj dole. [chýba zdroj] [chýba zdroj]

Zakrpatený líščí (ZLi)[upraviť | upraviť zdroj]

Znakom tohto plemena sú predĺžené pesíky spadajúce po bokoch králika. Chlpy sú 3 až 5 cm dlhé a nestrihajú sa. V Česku je najrozšírenejším rázom zakrpateného líščieho ráz biely červenooký (ZLibčo), čiže albín. Vyskytuje sa aj verzia ruského čierneho (ZLiRč) alebo kuního hnedého (ZLiKuh). [chýba zdroj] [chýba zdroj]

Zakrpatený saténový (ZSa)[upraviť | upraviť zdroj]

Novo uznané plemeno má lesklejšiu srsť. Najrozšírenejším farebným rázom je ráz červený (ZSačerv). [chýba zdroj] [chýba zdroj]

Zakrpatený baránok[upraviť | upraviť zdroj]

Váži 1,5 až 2 kg. Telo baránka je kratšie a zavalité. Krk je nepoznateľný a má kratšie labky. Hlava je guľatá, s výraznými skráňami . Typickým znakom sú uši, zvislé k zemi a pri pohľade spredu tvoria akoby podkovu. Môže dorásť aj do veľkosti klasického domáceho králika. Na konci uší majú byť znateľné hrbolčeky, tzv. korunky . Farebných rázov nájdeme všetky existujúce farebné kombinácie. Potravou je seno a granule. Máva až 4 mláďatá na 1 vrh. [chýba zdroj] [chýba zdroj]

Holandský zakrpatený králik[upraviť | upraviť zdroj]

Je plemeno pochádzajúce z holandského králika a patrí k historicky najstarším. Typickí sú svojou zvláštnou kresbou.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • ŠIMEK, Vlastimil. Zakrslí králíci : aneb průřez plemeny králíků v České republice - 1. část. Fauna. 2010, roč. 21, čís. 10/2010, s. 47–48. Dostupné online [cit. 2021-02-20]. 
  • ŠIMEK, Vlastimil. Zakrslí králíci : aneb průřez plemeny králíků v České republice - 2. část. Fauna. 2010, roč. 21, čís. 11/2010, s. 42–44. Dostupné online [cit. 2021-02-20]. 
  • ŠIMEK, Vlastimil. Zakrslí králíci : aneb průřez plemeny králíků v České republice - 3. část. Fauna. 2010, roč. 21, čís. 12/2010, s. 48–49. Dostupné online [cit. 2021-02-20]. 
  • ŠIMEK, Vlastimil. Zakrslí králíci : aneb průřez plemeny králíků v České republice - 4. část. Fauna. 2010, roč. 21, čís. 13/2010, s. 46–47. Dostupné online [cit. 2021-02-20]. 
  • ŠIMEK, Vlastimil. Zakrslí králíci : aneb průřez plemeny králíků v České republice - 5. část. Fauna. 2010, roč. 21, čís. 14/2010, s. 48–50. Dostupné online [cit. 2021-02-20]. 
  • ŠIMEK, Vlastimil. Zakrslí králíci : Neuznaná a netradiční plemena zakrslých králíků - 6. část. Fauna. 2011. Dostupné online [cit. 2021-02-20]. 
  • ŠIMEK, Vlastimil. Zakrslí králíci : Neuznaná a netradiční plemena zakrslých králíků - 7. část. Fauna. 2011. Dostupné online [cit. 2021-02-20]. 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]