Preskočiť na obsah

Zasadanie Štátnej rady

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Zasadanie Štátnej rady

Základné informácie
AutorIlia Jefimovič Repin
Rok1901 - 1903
Technikaolej na plátne
Rozmery400 × 877 cm
GalériaŠtátne ruské múzeum, Sankt Peterburg

Zasadanie Štátnej rady (rus. Заседание Государственного Совета) je názov obrazu ruského maliara I. J. Repina.

Keď sa v roku 1900 Repin presťahoval do usadlosti Penaty, jeho sláva začala postupne upadať. Iba vďaka návštevám priateľov a umelcov udržiaval aký-taký vzťah so svojou domovinou. Napriek odlúčeniu vlasť naň nezabudla a v roku 1901 bol vybraný na namaľovanie obrazu zachytávajúceho slávnostné zasadnutie Štátnej rady krajiny v Petrohrade. Prítomnosť cára dodávala tomuto zhromaždeniu punc pompéznosti a najvyššej vážnosti.

Vznik diela

[upraviť | upraviť zdroj]

Repin sa práce na tomto diele ujal s nesmiernym zápalom. Denne prichádzal na zasadnutie, kreslil a maľoval skice. Odmietol maľovať jednotlivých členov rady podľa fotografií a žiadal, aby mu pózovali podľa polohy akú potreboval. Maliar si postavy usporiadal do pozícií, ktoré im podľa predbežného kompozičného rozvrhu určil. Vytvoril tak celú sériu portrétnych skíc, z ktorých viaceré vznikli už počas jedného sedenia modelu. Repin sa neštítil zobrazovaným postavám vtlačiť do ich výrazu osobnú charakteristiku a preto sa nemožno čudovať, že podobizne členov rady svojou nelichotiacou realitou a ostro videnou charakteristikou prítomných príliš neuspokojovali.

Kompozícia

[upraviť | upraviť zdroj]

Umelec uvádza diváka do prostredia slávnostnej siene, kde sa koná zasadnutie najvyššieho zákonodarného orgánu Ruského impéria.

Celé obrovské plátno je harmonickým súzvukom červenej, zlatej a čiernej farby, čo podčiarkuje dojem slávnosti a pocitu zvláštnej štátnickej dôstojnosti. Bolo veľmi ťažké umiestniť na obraze takmer sto postáv, tak, aby väčšina z nich bola tvárou otočená k divákovi. Repinovi sa podarilo vytvoriť takú dokonalú kompozíciu obrazu, že divák veľmi ľahko rozoznáva i postavy stojace v pozadí nemenej koloristicky náročného interiéru zasadacej siene.

Obraz s celým názvom Slávnostné zasadnutie Štátnej rady 7. mája 1901 pri príležitosti stého výročia jej vzniku (Торжественное заседание Государственного Совета 7 мая 1901 года в честь столетнего юбилея со дня его учреждения) je bezpochyby vrcholom portrétnej maľby v Repinovej tvorbe.

Na Repinovu žiadosť sa na tejto obrovskej portrétnej kompozícii podieľali i jeho žiaci B. M. Kustodiev a I. S. Kulikov.

V priebehu prípravných práv vytvoril Repin sériu precíznych portrétnych štúdií a skíc jednotlivých členov rady. K najlepším z nich patrí portrét K. P. Pobedonosceva, najvyššieho prokurátora Svätej synody ruskej pravoslávnej cirkvi. Pobedonoscev bol známy ako jeden z najzarytejších reakcionárov a presne v tomto duchu ho Repin spodobnil - ľadovo chladný pohľad očí, úzke pery, zomknuté prsty rúk.

Celkovo možno povedať, že štúdie k tomuto dielu patria k tomu najlepšiemu, čo ruské portrétne maliarstvo prelomu 19. a 20. storočia prinieslo. Súčasne je Zasadnutie Štátnej rady jediným príkladom oficiálneho skupinového portrétu pre celé európske umenie začiatku 20. storočia.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Vl. Fiala, Ilja Jefimovič Repin, Orbis, Praha, 1952
  • G. J. Sternin, Repin, Pallas, Bratislava, 1976
  • Vl. Fiala, Ruské maliarstvo XIX. storočia, Tvar - výtvarné nakladateľstvo, Bratislava, 1952
  • A. Gubarev, Ruské múzeum, Progress, Moskva, 1981