Zenit (astronómia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zenit alebo nadhlavník je poloha hviezdy alebo iného nebeského telesa priamo nad pozorovateľom. Je to bod s výškou +90˚ a pól horizontálnej súradnicovej sústavy. Jeho opakom je nadir (podnožník). Nebeské objekty, ktoré sa nachádzajú v zenite alebo v jeho blízkosti sú najlepšie pozorovateľné, pretože ich svetlo prechádza cez najtenšiu vrstvu atmosféry Zeme.

Astronomické pojmy súvisiace so zenitom[upraviť | upraviť zdroj]

  • zenitová atrakcia – uhol medzi pôvodnou rýchlosťou meteoroidu a pozorovanou rýchlosťou jeho meteoru v atmosfére Zeme,
  • zenitová hodinová frekvencia meteorov – frekvencia meteorov, ktorú by sme pozorovali, keby bol radiant meteorického roja v zenite (t. j. najvyššia možná frekvencia meteorov pozorovateľná zo Zeme),
  • zenitová hviezda – hviezda, ktorá pri svojej hornej kulminácii prechádza zenitom
  • zenitová hviezdna veľkosť – hviezdna veľkosť akú by mala hviezda v zenite (t. j. najvyššia možná jasnosť hviezdy pozorovateľná zo Zeme)
  • zenitová vzdialenosť – uhlová vzdialenosť hviezdy od horizontu, doplnok výšky v horizontálnej sústave súradníc
  • zenitteleskop – ďalekohľad slúžiaci na pozorovanie telies v blízkosti zenitu