Zoznam vládcov Korintu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ruiny antického Korintu
Korintská helma, cca 500-490 pred Kr.
Posledný deň Korintu, autor: Tony Robert-Fleury (1837–1911)

Korint od najstarších čias využíval výhodnú polohu na šiji, ktorú omývajú vody dvoch morí. V starovekom Grécku mal povesť bohatého obchodného mesta a stal sa akýmsi „antickým Parížom“. Do 8. storočia pred Kr. bol v područí kráľov Argu, ale potom pod vedením aristokratického rodu Bakchidovcov vybojoval nezávislosť.[1] Podľa neskorších mýtov ho založil Sizyfos, prefíkaný človek, ktorý oklamal aj smrť. Sám Korint ju prekonal vo svojich dejinách niekoľkokrát. V roku 146 pred Kr. ho úplne zničili Rimania, (podobne ako aj Kartágo) ale za Caesara vstal z mŕtvych, aj keď ako rímska kolónia. Po čase sa však opäť stal gréckym mestom a za vlády cisára Hadriána, jedným z najkrajších.[1]

O najstarších mýtických kráľoch Korintu píše hlavne Pausanias, ktorý uvádza, že boh slnka Hélios dal pôdu Efyry (Korintu) Aiétovi, ktorý pred odchodom do ďalekej Kolchidy zveril svoju krajinu Bounovi.[2] Sídelné mesto korintských kráľov sa pôvodne volalo Efyra, od nástupu Heraklovca Aléta na trón ho však premenovali na Korint.[3][4][5]

Nasledujúci zoznam uvádza mená najstarších mýtických kráľov Korintu, tak ako ich uvádza Pausanias a iní antickí autori.

Obdobie vlády (letopočty sú fiktívne) Meno panovníka poznámky
15. stor. pred Kr. Aiétes syn boha slnka Hélia[6]
15. stor. pred Kr. Bounos syn boha Herma[7]
15. stor. pred Kr. Epópeus syn boha Hélia[5]
14. stor. pred Kr. Korinthos syn boha Dia[5]
14. stor. pred Kr. Polybos syn boha Herma[8]
14. stor. pred Kr. Kreón syn Lykaitha[9]
14. stor. pred Kr. Iasón syn Aisóna[10]

Mená kráľov z rodu Sizyfa, ako ich uvádzajú neskoršie grécke mýty.

14. stor. pred Kr. Sizyfos syn Aiola[11]
13. stor. pred Kr. Glaukos syn Sizyfa [12][13]
13. stor. pred Kr. Bellerofontes syn Glauka[12]
13. stor. pred Kr. Ornytión syn Sizyfa[14]
12. stor. pred Kr. Thoas syn Ornytióna[14]
12. stor. pred Kr. Damofón syn Thoa[14]
12. stor. pred Kr. Propodas syn Damofóna[14]
12. stor. pred Kr. Dóridas a Hyanthidas synovia Propoda[14]

Podľa gréckych mýtov hrdina Herakles zanechal v starovekom Grécku potomkov na mnohých miestach. Niektorí dosiahli vo svojich rodných mestách vládu, iní museli pred legitimnými synmi vládcov utiecť a neskôr sa neúspešní uchádzači o trón, vyhnaní vládcovia, alebo ich potomkovia spojili s Dórmi, aby s ich pomocou získali stratené tróny.[15] Podobne aj Heraklovec Alétes približne tridsať rokov po prvom útoku Dórov na mykénsky Peloponéz viedol ďalší ich útok na Korint a dobyl ho.[14] Potomkov Sizyfa, korintských kráľov Dórida a Hyanthida zosadil a zmocnil sa trónu.[14][16]

Nasledujúci zoznam uvádza mená kráľov z rodu Heraklovcov, letopočty sú uvedené podľa antického autora Hieronyma.

1101 – 1066 pred Kr. Alétes syn Hippota[14]
1066 – 1029 pred Kr. Ixión syn Aléta[17]
1029 – 992 pred Kr. Agelas I. syn Ixióna[17]
992 – 957 pred Kr. Prymnis syn Agela I.[18]
957 – 922 pred Kr. Bakchis syn Prymnida,[18] najvýznamnejší korintský kráľ
922 – 892 pred Kr. Agelas II. syn Bakchida[18]
892 – 867 pred Kr. Eudémos syn Agela II.[18]
867 – 832 pred Kr. Aristomédes syn Eudéma[18]
832 – 816 pred Kr. Agémón syn Eudéma[17]
816 – 791 pred Kr. Alexandros syn Agémóna[17]
791 – 779 pred Kr. Telestes syn Aristoméda[19]
779 – 778 pred Kr. Automenes pochádzal z rodiny Bakchidovcov[17]
778 – 657 pred Kr. vláda prytanov pochádzali z rodiny Bakchidovcov a každý z nich vládol rok[20]

Okolo roku 657 pred Kr. sa v Korinte nastolila prvá známa tyrania (forma vlády), keď sa po prytanoch vlády zmocnil Kypselos.[21]

655 – 625 pred Kr. Kypselos syn Éetióna[22]
625 – 585 pred Kr. Periandros syn Kypsela[23]
585 – 582 pred Kr. Psammétichos syn Periandra[24]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 181.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,3,10.
  3. Velleius Paterculus, Historia Romana, 1,3.
  4. Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny I-IV. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. vysvetlivky, 315.
  5. a b c Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,1,1.
  6. Hyginus, Fabulae 36.
  7. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,7.
  8. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,6,6.
  9. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,53,3.
  10. Apollónios Rodský, Argonautica, 1,45.
  11. Hesiodos, Katalogos gynaikon, frag. 10.
  12. a b Apollodoros, Kronika, 1,9,3.
  13. Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 160.
  14. a b c d e f g h Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,3.
  15. Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 130.
  16. Strabón, Geographica 8,8,5.
  17. a b c d e Eusebios, Kronika 2,221.[1]
  18. a b c d e Diodoros, Bibliotheca historia, 7, frag. 9.[2]
  19. Hieronymus, Chronicon, 146-148.[3]
  20. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 2,4,4.
  21. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 69.
  22. Herodotos, História, 5,92.
  23. Diogenes Laertios. Životopisy slávnych filozofov. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2007. ISBN 978-80-8061-286-3. S. 67.
  24. Felix Jacoby, Fragmenty