Záhradné mesto

Záhradné mesto je malé mesto alebo sídlisko v ktorom prevláda nízka zástavba rodinných domov a polyfunkcie a v ktorej verejnom priestore sa výrazne uplatňuje zeleň. Pôvodným cieľom, ktorý stál pri vzniku záhradných miest bola snaha o vytvorenie esteticky hodnotného obývaného priestoru s množstvom zelene a miestnym správnym centrom, ktoré by znížilo závislosť obyvateľov okolia od centier metropol a vytvorilo by životný priestor so silnými spoločenskými sociálnymi väzbami medzi jeho obyvateľmi a zároveň by zabezpečilo hospodársku sebestačnosťou komunity od okolia.

Howardov diagram 'troch magnetov' (1898) (pozn. popis v angličtine pri obrázku)

Spoločenská situácia na prelome storočí

Prelom 19. a 20. storočia sa vyznačoval masívnym rozvojom a nástupom elektrizácie, spaľovacieho motora a v neskorších dobách aj využívaním atómovej energie. Druhá priemyselná revolúcia je súhrnným pomenovaním týchto aspektov vývoja spoločnosti.

Rozvoj priemyslu mal v tomto smere významný vplyv na neskoršie formovanie a utváranie sídelných útvarov v závislosti od vedecko-technologickej vyspelosti jednotlivých krajín.

Koncentrácia priemyslu bola nevyhnutne previazaná s koncentráciou obyvateľstva, ktorej následkom bolo ubúdanie (odchod) obyvateľstva z menej osídlených oblastí do živelne narastajúcich centrálnych veľkomiest, kde sa usadzoval priemysel, ktorého negatívne vplývajúce aktivity zaťažovali mesto i krajinu – priestorovo (zaberaním plôch), ekologicky (znečisťovaním ovzdušia, vodných tokov), dopravne (železnica, automobilizácia).

Ozdravovacie tendencie v stavbe miest

Reakciou na tieto nepriaznivé vplyvy bolo zavádzanie regulačných plánov miest, ktorých uskutočnenie bolo reálne nevykonateľné.

Všetky dôsledky a možné riziká z pretechnizovania miest a spoločnosti začali urbanisti vnímať a uvedomovať si ich už v druhej polovici 19. storočia. Tieto poznatky vyvolali množstvo diskusií a teoretických predstáv riešiacich tieto závažné nedostatky fungovania civilizácie.

Poznáme 5 základných foriem ozdravovacích tendencií:

Tvorba satelitov a záhradných miest
Pásová decentralizácia miest (skôr teoretický, ekonomický spôsob urbanizácie s minimálnym záberom pôdy)
Dezurbanizácia (rozloženie miest do urbanizovanej krajiny)
Superurbanizácia (zhusťovanie osídlenia miest vertikálnymi stavbami)
Regenerácia existujúcich miest (o. i. starostlivosť o historické mestské jadrá)

Záhradné mesto – pojem

Predtým, ako sa začali budovať záhradné mestá, predchádzali im pokusy anglických továrnikov, ako napr. sídlisko Bournville pri Birminghame v rokoch 1879 až 1895, Port Sunlight pri Liverpoole z roku 1887. Presvedčenie niektorých továrnikov sa odrážalo v hesle – nič sa pre kapitalistu nevypláca lepšie ako zdravé bývanie robotníkov.

V neskorších dobách sa objavila štúdia významného anglického teoretika Ebenezera Howarda s názvom To Morrow (1898), ktorej dôležitosť neúmerne narastala. O štyri roky neskôr bola vydaná jeho druhá publikácia Garden Cities of To-Morrow, kde sa cituje: „ Záhradné mesto je plánované sídlo, založené pre vnútornú kolonizáciu. Táto vnútorná kolonizácia sa docieli plánovitým decentralizovaním výroby (výrobných podnikov), ku ktorej sa nové záhradné sídla (mestá) budú viazať. Konečným cieľom je rovnomerné založenie a pozdvihnutie príjmov obyvateľstva (na území Anglicka)“^[1]

Prvé záhradné mesto

V roku 1899 bola založená spoločnosť Garden City Pioneer Company a v roku 1903 sa postavilo prvé sídlo typu záhradného mesta. Bolo to mesto Letchworth (Letchworth Garden City) v Anglicku, postavené na základe plánov Barryho Parkera a Raymonda Unwina.

Ebenezer Howard ako inšpiračný zdroj

Raymonda Unwina sa aj po tejto skúsenosti naďalej sústreďoval na teóriu stavby satelitných miest a v roku 1905 bola vydaná jeho kniha Town Planning in Practice, kde sa venoval Howardovým myšlienkam a naďalej ich rozvíjal. Mesto má mať podľa Unwina 25 až 30 tisíc obyvateľov na rozlohe 2 400 ha, z toho je zastavaných 400 hektárov s 5500 rodinnými domami. Prácou v poľnohospodárstve sa má živiť 2000 obyvateľov, ostatní v priemyselných závodoch pridružených k mestu a v službách situovaných v mestských štvrtiach.

Tieto zásady komponovania sa začali uplatňovať pri výstavbe mesta Welwyn v roku 1920 a ďalších nemeckých miest ako napr. Hellerau v roku 1908. Týmto istým spôsobom sa rozvíjali myšlienky po Druhej svetovej vojne, a to v Amerike, kde v súvislosti so segregáciou dopravy vzniklo mestečko Radburn v New Jersey, 1928, autormi sú Henry Wright a Clarence Stein. V Anglicku v roku 1946 bolo založených 14 decentralizovaných miest v okolí Londýna a v okolí iných stredoanglických konurbácií, čím sa zadal predpoklad na vytvorenie záhradných miest Stevenage, Durham, Harlow a iné.

Najznámejšie a najvýznamnejšie záhradné mesto týchto parametrov v Česku je Spořilov pri Prahe z roku 1922 a na Slovensku má podobný charakter aj záhradné sídlisko v Bratislave nad Slávičím údolím. Isté náznaky záhradného mesta, či skôr satelitného mesta s prvkami záhradného mali aj niekdajšie Baťovany, dnes Partizánske a mnohé iné mestá zakladané továrnikmi ako napr. mesto Svit, Zlín (ČR), Best (Holandsko), Swiss Möhlin (Švajčiarsko), Belcamp (USA).

Dôsledky budovania satelitných miest

Koncepcie a idey záhradných miest boli v prvých desaťročiach 20. storočia rôznym spôsobom obmieňané. Existoval však jeden konečný výsledok tohto procesu. Záhradné štvrte sa stali prístupnými pre buržoáziu a stredné vrstvy.

Aj napriek tomu, že záhradné mesto malo slúžiť na odľahčenie mesta, na odvedenie pracovnej triedy do novej výroby, nastávala presne opačná situácia. V záhradných mestách našli svoje domovy úradnícke a živnostenské buržoázne vrstvy obyvateľstva, ktoré komplikovali dopravné vzťahy a napojenie medzi materským mestom a satelitmi.

Fínske záhradné mestá

Aj vo Fínsku sa ujala myšlienka aplikovať princípy výstavby záhradných miest a zosúladiť bývanie a verejnú zeleň v predmestskom prostredí do harmonického celku s cieľom vytvoriť hodnotnejšiu podobu životného priestoru pre obyvateľov miest.

Ako jedno z prvých bolo v roku 1925 postavené záhradné mesto Käpylä pri Helsinkách, ktorého tvorcom bol fínsky architekt Mattiho Välikangasa. Neskoršie 50. roky 20. storočia znamenali pre krajinu obdobie vzniku jedného z najpôsobivejších záhradných miest, Tapioly, od architekta Aarneho Erviho. Je zaujímavosťou, že toto mestečko je situované na mieste, kde s vybudovaním podobného mestečka počítal aj Eliel Saarinen vo svojom územnom pláne Helsínk a okolia z roku 1918, pod názvom Hagalund.

Kde ich nájdeme

Saltaire, Západný Yorkshire, Anglicko, 1851. (pred.)
Bournville, Anglicko, 1879. (pred.)
Port Sunlight, Anglicko, 1887. (pred.)
Letchworth, Hertfordshire, Anglicko, 1903.
Welwyn Garden City, Hertfordshire, Anglicko, 1920.
Spořilov pri Prahe, Česko, 1922.
Käpylä, Fínsko, 1925.
Radburn, New Jersey, Spojené štáty, 1928–32.
Stevenage, Hertfordshire, Anglicko, 1946.
Harlow, Essex, Anglicko, 1947.
Tapiola, Fínsko, 60. roky 20. storočia.

Zdroje

↑ Hruška, E.: Vývoj stavby miest. SAV, Bratislava, 1969.

garden city www.answers.com (po anglicky)
Prof. Ing. arch. Vodrážka, P., PhD.: Dejiny stavby miest. Vydavateľstvo STU, Bratislava, 2000.

[1] Hruška, E.: Vývoj stavby miest. SAV, Bratislava, 1969.

[1]