Preskočiť na obsah

Ötzi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ötzi
Ötzi v ľadovci
Ötzi
Narodeniecca 3300 pred Kr.
v blízkosti súčasnej dediny Feldthurns (Velturno), severne od Bolzana, Taliansko
Úmrtiecca 3300 pred Kr. (vo veku 45 – 50 rokov)[1]
ľadovec Schnalstal, Ötztalerské Alpy, v blízkosti Hauslabjoch na hraniciach medzi Rakúskom a Talianskom, zabili ho šípom
Známy vďakaNajstaršia prírodná múmia z Chalkolitu (eneolitu) Európskeho muža
Odkazy
WebstránkaSouth Tyrol Museum of Archaeology
CommonsSpolupracuj na Commons Ötzi

Ötzi je moderné meno vynikajúco zachovanej prirodzenej múmie človeka z doby približne 3300 pred Kr., ktorého našli v roku 1991 v ľadovci Schnalsal v Ötztalerských Alpách blízko hranice Rakúska a Talianska.[2] Pomenovaný je podľa údolia, kde ho našli.[1] Spolu s ním sa našiel aj jeho odev (sofistikovaný kabát, opasok, bedrová prikrývka, nohavice a topánky) a vybavenie (medená sekera s tisovým poriskom, pazúrkový nôž s jaseňovou rukoväťou, puzdro so šípmi s pazúrkovými hrotmi a nedokončený luk, niekoľko kúskov rastlín s kresacím kamienkom a pyritom na zapálenie ohňa).

Pravdepodobnou príčinou jeho úmrtia bol zásah šípom[1] a následná hypotermia.[3] Bol napadnutý viackrát.[4] Hrot šípu v jeho tele naznačuje, že ho zabili jeho vlastní ľudia.[5] V jeho pľúcach sa našiel peľ, čo nasvedčuje tomu, že zomrel pravdepodobne v období leta.[3] Niektoré proteíny v jeho mozgu naznačujú, že pred smrťou utrpel poškodenie mozgu.[6]

Súperí s egyptskou „Ginger“ ako najstaršia známa ľudská múmia a ponúkol bezprecedentný pohľad na zvyky chalkolitických (medená doba) Európanov.[7] Jeho telo je vystavené v múzeu archeológie v Južnom Tirolsku v Bolzane v severnom Taliansku.

Múmia je dobre preskúmaná. Poskytuje dôkazy o živote v strednej Európe počas medenej doby. Jeho genóm bol sekvenovaný. Zistilo sa, že mal krvnú skupinu 0, intoleranciu laktózy a bol geneticky náchylný na kardiovaskulárne choroby.[8] V jeho žalúdku našli baktériu Helicobacter pylori.[9]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c Mystery demise of Oetzi iceman is finally solved. Geographical (Campion Interactive Publishing) [online]. október 2001;73(10):10. Dostupné na: Humanities International Complete, Ipswich, MA. Prístup 19. september 2012.
  2. BRACONNIER, Deborah. Scientists finally determine iceman Otzi's last meal [online]. 22.6.2011, [cit. 2012-09-19]. Dostupné online. (anglicky)
  3. a b Bahn P. A Most Mysterious Death. Archaeology [online]. marec 2002;55(2):54. Dostupné na: Humanities International Complete, Ipswich, MA. Prístup 19. september 2012.
  4. Andreas G. Nerlich, Oliver Peschel, Eduard Egarter-Vigl. New evidence for Ötzi’s final trauma [online]. Intensive Care Medicine, 2009-01-24, [cit. 2019-10-21]. Dostupné online.
  5. Amodeo C. NEWS IN BRIEF. Geographical (Campion Interactive Publishing) [online]. február 2003;75(2):12. Dostupné na: Humanities International Complete, Ipswich, MA. Prístup 19. september 2012.
  6. Frank Maixner, Thorsten Overath, Dennis Linke, Marek Janko, Gea Guerriero, Bart H. J. van den Berg, Bjoern Stade, Petra Leidinger, Christina Backes, Marta Jaremek, Benny Kneissl, Benjamin Meder, Andre Franke, Eduard Egarter-Vigl, Eckart Meese. Paleoproteomic study of the Iceman’s brain tissue [online]. Cellular and Molecular Life Sciences, október 2013, [cit. 2019-10-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. Deter-Wolf, Aaron; Robitaille, Benoît; Krutak, Lars; Galliot, Sébastien (February 2016). "The World's Oldest Tattoos". Journal of Archaeological Science:Reports 5: 19–24. doi:10.1016/j.jasrep.2015.11.007.
  8. V. Coia, G. Cipollini, P. Anagnostou, F. Maixner, C. Battaggia, F. Brisighelli, A Gómez-Carballa, G. Destro Bisol, A. Salas & A. Zink. Whole mitochondrial DNA sequencing in Alpine populations and the genetic history of the Neolithic Tyrolean Iceman [online]. nature.com, [cit. 2019-10-21]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. Frank Maixner1, Ben Krause-Kyora, Dmitrij Turaev3, Alexander Herbig, Michael R. Hoopmann, Janice L. Hallows, .... The 5300-year-old Helicobacter pylori genome of the Iceman [online]. Science, 2016-01-08, [cit. 2019-10-21]. Dostupné online. (po anglicky)