Zobrazenie zdroja stránky Čile

{{Infobox štát
| Celý názov           = Čilská republika
| 2. pád názvu         = Čile
| Vlajka               = Flag of Chile.svg
| Znak                 = Coat of arms of Chile.svg
| Poloha               = CHL orthographic (+all claims).svg
| Motto                = {{V jazyku|spa|Por la Razón o la Fuerza}}<br /><small>({{V jazyku|slk|''Právom alebo silou''}})</small>
| Hymna                = Himno Nacional
| Dlhý miestny názov   = República de Chile
| Krátky miestny názov = Chile
| Hlavné mesto         = [[Santiago (Čile)|Santiago]]
| ŠírkaSt              = 33
| ŠírkaMin             = 26
| ŠírkaSJ              = J
| DĺžkaSt              = 70
| DĺžkaMin             = 40
| DĺžkaVZ              = Z
| Najväčšie mesto      = [[Santiago (Čile)|Santiago]]
| Úradné jazyky        = [[španielčina]]
| Štátne zriadenie     = [[prezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = prezident
| Politickí predstavitelia           = [[Gabriel Boric]]
| Vznik                = [[12. február]]a [[1810]] vyhlásená nezávislosť
| Susedia              = [[Bolívia]], [[Argentína]], [[Peru]]
| Rozloha              = 756 096,3
| Poradie rozloha      = 38
| Rozloha vody         = 8150
| Percento vody        = 1,07
| Odhad počtu obyvateľov         = 19 678 310
| Rok odhad počtu obyvateľov     = 2021
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 62
| Sčítanie počtu obyvateľov      =17 574 003 
| Rok sčítanie počtu obyvateľov  =2017 
| Hustota obyvateľstva           = 26
| Poradie hustota                =198 
| HDP                  = 352 mld.
| Rok HDP              = 2022
| Poradie HDP          = 38
| HDP na hlavu         = 27 629 
| Poradie HDP na hlavu = 57
| HDI                  = 
| Rok HDI              = 
| Poradie (HDI)        = 
| Kategória HDI        = 
| Mena                 = [[Čilské peso]]
| Kód meny             = CLP
| Časové pásmo         = 
| UTC posun            = -4
| Letný čas            = 
| UTC posun leto       = -4
| Medzinárodný kód     = CHL
| Kód motorových vozidiel = CL
| Internetová doména   = [[.cl]]
| Smerové telefónne číslo = 56
| Poznámky             = 
}}

'''Čile''', dlhý tvar '''Čilská republika''' (do roku [[2000]] bol slovenský pravopis týchto názvov ''Chile'' a ''Čílska republika''), je štát v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]]. Hlavné mesto je [[Santiago (Čile)|Santiago]].

== Zaujímavosti ==

Sopka ''Licancabur'' (na severe krajiny), pohorie Andy, príroda je v Čile naozaj rozmanitá – nehostinná púšť [[Atacama]], jazerná oblasť v povodí rieky Bío Bío s niekoľkými vyhasnutými sopkami, vodopádmi, jazerá a zasnežené vrcholky Ánd v pozadí, ľadovce a samozrejme [[Pacifik]] a [[Ohňová zem (súostrovie)|Ohňová zem]]. Zo zvierat je možné obdivovať vicuňu, patagónsku lamu, plameniaky, pelikány, tučniaky. Hlavné mesto Santiago ponúka, tak ako všetky juhoamerické mestá - koloniálne centrum - ''Plaza de Armas'' s prezidentským palácom, [[Múzeum|prekolumbovským múzeom]], a radom domov, ktoré pamätajú [[Španielsko|španielsku nadvládu]].

== Dejiny ==
{{hlavný článok|Dejiny Čile}} 
V roku [[1810]] začal postupný boj o nezávislosť, ktorý bol vyvolaný hnutím v susedných kolóniách. V roku [[1814]] sa do boja za nezávislosť zapojila väčšina obyvateľov. V roku 1817 vojsko vedené José de San Martínom porazilo Španielov pri ''Chacabuco''. Nasledujúci rok bola vyhlásená nezávislosť krajiny. Nedlho po tom vznikol konflikt medzi armádou a veľkými vlastníkmi pôdy, ktorý bol vyriešený v roku [[1830]]. Nasledovalo obdobie napospol demokratických vlád až do roku [[1873]]. V priebehu 19. stor. bolo Čile niekoľkokrát vo vojne. Nezávislosť krajiny uhájila, dokonca získala rozsiahle územie na severe. 
Na  západe Čile získalo [[Veľkonočný ostrov]] ktorý bol [[anexia|anektovaný]] 9. septembra [[1888]] prostredníctvom "Zmluvy o anexii ostrova" po tom čo ostrov v roku [[1877]] navštívil kapitán [[Policarpo Toro]]. 
Po I. svetovej vojne začalo hospodárstvo krajiny upadať. Od 60. rokov 20. stor. rástla politická nestabilita. Od roku [[1970]] sa začala krajina orientovať promarxisticky, došlo k rozsiahlemu znárodňovaniu a ďalším pozemkovým reformám. V roku [[1973]] bola vláda zvrhnutá vojenským pučom generála Augusta Pinocheta Ugarte. Nasledovala vojenská [[diktatúra]]. V roku [[1989]] vo voľbách zvíťazila umiernená opozícia. Nasledujúci rok [[Augusto Pinochet|Pinochet]] odstúpil a prezidentom sa stal Patrício Aylwin Azocár.

== Podnebie ==

[[Súbor:Pueblo de San Pedro de Atacama 2013-09-21 11-52-31.jpg|left|thumb|[[Atacama]]]]
Podnebie je na severe horúce a suché, na ďalekom juhu veľmi chladné. Centrálna oblasť sa vyznačuje miernou klímou podobnou oblastiam v okolí stredozemného mora s obdobiami sucha (máj - august). Najvyšší bod je [[Nevados Ojos del Salado|Ojos del Salado]] v Atacama Region vo výške 6893 m n.m.

== Demografia ==

[[Súbor:Bachelet y campeones de polo.jpg|thumb|260px|Čilský tím]]

V Čile žije zmes rôznych etnických skupín, predovšetkým potomkov [[Európa|európskych kolonizátorov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SOCIAL IDENTITY Marta Fierro Social Psychologist |url=http://www.umng.edu.co/www/resources/idsocial.doc |dátum prístupu=2009-02-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090225203250/http://www.umng.edu.co/www/resources/idsocial.doc |dátum archivácie=2009-02-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Massive immigration of European: Argentina, Uruguay, Chile, Brazil |url=http://www.iidh.ed.cr/comunidades/diversidades/docs/div_docpublicaciones/Derecho%20Indigena/Cap.%202.%20Pensar%20a%20los%20indios,%20tarea%20de%20criollos.pdf |dátum prístupu=2009-10-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160303172534/http://www.iidh.ed.cr/comunidades/diversidades/docs/div_docpublicaciones/Derecho%20Indigena/Cap.%202.%20Pensar%20a%20los%20indios,%20tarea%20de%20criollos.pdf |dátum archivácie=2016-03-03 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Latinoamerica |url=http://revistas.ucm.es/fll/02104547/articulos/ALHI8383110228A.PDF |dátum prístupu=2009-10-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090318213911/http://revistas.ucm.es/fll/02104547/articulos/ALHI8383110228A.PDF |dátum archivácie=2009-03-18 }}</ref> Je to okolo 52,7 % a 90 % populácie.<ref>[http://books.google.cl/books?id=LcabJ98-t1wC&pg=PA93&lpg=PA93&dq=chile+60%25+blancos+Esteva-Fabregat&source=bl&ots=AMUjY09aVi&sig=3PCwfKDokrZYem3dcZ2gkToFIoE&hl=es&ei=k8WjSYT3HJaitgfGncnOBA&sa=X&oi=book_result&resnum=9&ct=result#PPA110,M1 titul=Composición Étnica de las Tres Áreas Culturales del Continente Americano al Comienzo del Siglo XXI.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=titul=Argentina, como Chile y Uruguay, su población está formada casi exclusivamente por una población blanca e blanca mestiza procedente del sur de Europa, más del 90% E. García Zarza, 1992, 19. |url=http://revistas.ucm.es/ghi/02119803/articulos/AGUC0202110079A.PDF |dátum prístupu=2009-10-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20091225143052/http://revistas.ucm.es/ghi/02119803/articulos/AGUC0202110079A.PDF |dátum archivácie=2009-12-25 }}</ref> Etnické zloženie obyvateľov podľa sčítania ľudu v roku [[2002]] je nasledujúce: [[Európa|belosi]] 95,4 %, ostatní 4,6 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Chilean people. |url=http://www.studentsgoabroad.com/en/internships/internship-in-chile/general-information.html |dátum prístupu=2009-10-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110107043856/http://www.studentsgoabroad.com/en/internships/internship-in-chile/general-information.html |dátum archivácie=2011-01-07 }}</ref> 

Obyvatelia z európskych štátov sa usídlili v Čile na prelome 19. a 20. storočia. Sú to najmä [[Nemci]], [[Francúzi]], [[Angličania]], [[Íri]], [[Poliaci]], [[Taliani]], [[Španieli]], [[Rusi]], [[Chorváti]], [[Srbi]] a ďalší.

== Hospodárstvo ==

Časť vyťažených surovín sa vyváža, druhú časť spracúva rozvíjajúce sa [[hutníctvo]] [[kov|farebných kovov]] a [[chemický priemysel]]. Významné je [[bavlnárstvo]], spracovanie [[vlna|vlny]] a [[koža|koží]] a [[potravinárstvo]]. [[Poľnohospodárska výroba]] sa sústreďuje do Stredočilskej doliny, kde sa pestuje [[hrozno]], [[citrus]]y, [[jablko|jablká]], [[figa|figy]], [[orech]]y, [[pšenica]], [[zemiak]]y a [[strukovina|strukoviny]]. Chov [[hovädzí dobytok|hovädzieho dobytka]] sa zakladá na dopestovaných [[krmovina|krmovinách]].

== Administratívne členenie ==
Čile je unitárny štát, ktorý je rozdelený na 15 územno-správnych jednotiek - regiónov (po slovensky často nazývaných kraje). Tie sa ďalej delia na 54 provincií a 346 obcí (komún). Rozmiestnenie čilského obyvateľstva je značne nerovnomerné, keďže viac ako polovica populácie žije len v 2 regiónoch, ktoré zaujímajú menej ako 5 percent rozlohy štátu. Regióny na juhu a severe krajiny sú osídlené len riedko. 

Čile si formálne [[Územné nároky na Antarktídu|nárokuje aj časť Antarktídy]] (tzv. Čilské antarktické územie), kvôli platnosti antarktickej zmluvy tento nárok však prakticky neuskutočňuje a nevymáha. 

{| class="wikitable sortable" style="text-align:right;background:white"  
|-  
! class="unsortable" | Poloha
! Región
! Hlavné mesto
! class="unsortable" | Rozloha
! % rozlohy Čile 
! class="unsortable" | Populácia<br />([[2010]]) 
! % obyvateľov<br />Čile 
! Hustota<br />zaľudnenia<br />(obyv./[[Štvorcový kilometer|km²]]) 
! Počet <br />provincií
! Počet<br />komún
|-
| [[Súbor:Mapa loc Arica y Parinacota.svg|100px]] || [[Región de Arica y Parinacota|Arica y Parinacota]] || [[Arica (mesto)|Arica]] || 16 873,3 km² || 2,23 % || 184 957 || 1,08 % || 11 || 2 || 4 
|-
| [[Súbor:Mapa loc Tarapacá.svg|100px]] || [[Región de Tarapacá|Tarapacá]] || [[Iquique (mesto)|Iquique]] || 42 225,8 km² || 5,58 % || 314 534 || 1,83 % || 7 || 2 || 7
|-
| [[Súbor:Mapa loc Antofagasta.svg|100px]] || [[Región de Antofagasta|Antofagasta]] || [[Antofagasta (mesto)|Antofagasta]] || 126 049,1 km² || 16,67 % || 575 268 || 3,36 % || 5 || 3 || 9 
|-
| [[Súbor:Mapa loc Atacama.svg|100px]] || [[Región de Atacama|Atacama]] || [[Copiapó (mesto)|Copiapó]] || 75 176,2 km² || 9,94 % || 280 543 || 1,64 % || 3 || 3 || 8
|-
| [[Súbor:Mapa loc Coquimbo.svg|100px]] || [[Región de Coquimbo|Coquimbo]] || [[La Serena]] || 40 579,9 km² || 5,63 % || 718 717 || 4,20 % || 18 || 3 || 15
|-
| [[Súbor:Mapa_loc_Valparaíso.svg|100px]] || [[Región de Valparaíso|Valparaíso]] || [[Valparaíso (mesto)|Valparaíso]] || 16 396,1 km² || 2,16 % || 1 759 167 || 10,29 % || 107 || 8 || 38
|-
| [[Súbor:Mapa loc Metropolitana.svg|100px]] || [[Región Metropolitana de Santiago|Metropolitný región]] || [[Santiago (Čile)|Santiago de Chile]] || 15 403,2 km² || 2,03 % || 6 883 563 || 40,26 % || 447 || 6 || 52
|-
| [[Súbor:Mapa loc O'Higgins.svg|100px]] || [[Región del Libertador General Bernardo O'Higgins|Bernardo O'Higgins]] || [[Rancagua]] || 16 387,0 km² || 2,16 % || 883 368 || 5,16 % || 54 || 3 || 33
|-
| [[Súbor:Mapa loc Maule.svg|100px]] || [[Región del Maule|Maule]] || [[Talca]] || 30 296,1 km² || 4,00 % || 1 007 831 || 5,89 % || 33 || 4 || 30
|-
| [[Súbor:Mapa loc Biobío.svg|100px]] || [[Región del Bío-Bío|Bío-Bío]] || [[Concepción (mesto v Čile)|Concepción]] || 37 068,7 km² || 4,90 % || 2 036 443 || 11,91 % || 55 || 4 || 54
|-
| [[Súbor:Mapa loc Araucanía.svg|100px]] || [[Región de la Araucanía|Araucanía]] || [[Temuco]] || 31 842,3 km² || 4,21 % || 970 419 || 5,67 % || 30 || 2 || 33
|-
| [[Súbor:Mapa loc Los Ríos.svg|100px]] || [[Región de Los Ríos|Los Ríos]] || [[Valdivia]] || 18 429,5 km² || 2,43 % || 379 709 || 2,22 % || 21 || 2 || 12
|-
| [[Súbor:Mapa loc Los Lagos.svg|100px]] || [[Región de Los Lagos|Los Lagos]] || [[Puerto Montt]] || 48 583,6 km² || 6,42 % || 836 256 || 4,89 % || 17 || 4 || 28
|-
| [[Súbor:Mapa loc Aisén.svg|100px]] || [[Región Aysén del General Carlos Ibáñez del Campo|Aysén]] || [[Coyhaique]] || 108 494,4 km² || 14,35 % || 104 843 || 0,61 % || 1 || 4 || 10
|-
| [[Súbor:Mapa loc Magallanes.svg|100px]] || [[Región de Magallanes y de la Antártica Chilena|Magallanes]] || [[Punta Arenas]] || 132 291,1 km² || 17,49 % || 158 657 || 0,93 % || 1 || 4 || 11 
|- class="sortbottom" style="background-color: #E8E8E8;font-weight:bold;"
| || Čile || Santiago de Chile || 756 096,3 km² || 100 % || 17 094 275 || 100 % || 22,60 || 54 || 346
|}

== Slováci, ktorí tu pôsobili ==
* Jozef Hrdý (* [[1923]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]],  misionár, držiteľ Pamätnej medaily Ústavu Pamäti národa.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Jozef Hrdý (1923)
 | url = http://www.upn.gov.sk/sk/jozef-hrdy-1923
 | vydavateľ = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}
</ref>

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Chile}}

{{Južná Amerika}}
{{OECD}}
{{WTO}}
{{APEC}}
[[Kategória:Čile| ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Južnej Amerike]]