Ďalekovýchodný federálny okruh

Ďalekovýchodný federálny okruh (rus. Дальневосточный федеральный округ) je jeden z ôsmich federálnych okruhov Ruska. Rozprestiera sa na východe Ruska, zaberá plochu 6 169 300 km² (36,4 % Ruskej federácie) a žije v ňom 6,44 milióna obyvateľov (2010).^[1] Vďaka obrovskej rozlohe a povahe krajiny je priemerná hustota osídlenia len cca 1,02 obyvateľa na km². Ďalekovýchodný federálny okruh bol zriadený výnosom prezidenta Ruskej federácie 13. mája 2000. Administratívnym centrom okruhu je mesto Vladivostok, najväčšími mestami sú Chabarovsk a Vladivostok.

Ďalekovýchodný federálny okruh je zdrojom obrovského prírodného bohatstva. Nachádzajú sa tu ložiská zlata, diamantov, rúd, ropy a zemného plynu. Krajina je bohatá na lesy, veľké množstvo živočíchov a rastlín. V celom regióne je rozšírená tradícia chovu jeleních stád, chovu a lovu kožušinových zvierat a rybolov. Veľkým nedostatkom okruhu však je chýbajúca infraštruktúra a nedostatočná cestná sieť.^[1]

Administratívne členenie okruhu

Ďalekovýchodný federálny okruh tvoria nasledovné subjekty Ruskej federácie:

Tri kraje, tri oblasti, jedna republika, jeden autonómny okruh a jedna autonómna oblasť.
01. Amurská oblasť – administratívne centrum Blagoveščensk
02. Židovská autonómna oblasť – administratívne centrum Birobidžan
03. Kamčatský kraj – administratívne centrum Petropavlovsk-Kamčatskij
04. Magadanská oblasť – administratívne centrum Magadan
05. Prímorský kraj – administratívne centrum Vladivostok
06. Republika Sacha – Jakutsko – administratívne centrum Jakutsk
07. Sachalinská oblasť – administratívne centrum Južno-Sachalinsk
08. Chabarovský kraj – administratívne centrum Chabarovsk
09. Čukotský autonómny okruh – administratívne centrum Anadyr

Hlavným mestom Ďalekovýchodného federálneho okruhu, ako aj Chabarovského kraja je mesto Chabarovsk.

Najväčšie sídla okruhu

Najväčšími sídlami Ďalekovýchodného federálneho okruhu z hľadiska počtu obyvateľov (údaje podľa odhadu Ruského štatistického úradu z r. 2010^[2]) sú:

Chabarovsk (rus. Хабаровск) 581 tis.
Vladivostok (rus. Владивосток) 578 tis.
Komsomoľsk na Amure (rus. Комсомольск-на-Амуре) 270 tis.
Jakutsk (rus. Якутск) 268 tis.
Blagoveščensk (rus. Благовещенск) 206 tis.
Petropavlovsk-Kamčatskij (rus. Петропавловск-Камчатский) 194 tis.
Južno-Sachalinsk (rus. Южно-Сахалинск) 175 tis.
Nachodka (rus. Находка) 165 tis.
Ussurijsk (rus. Уссурийск) 153 tis.
Arťom (rus. Артём) 102 tis.
Magadan (rus. Магадан) 99 tis.
Birobidžan (rus. Биробиджан) 75 tis.

Najvyšší politickí predstavitelia okruhu

Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie

(plný názov funkcie znie: „Splnomocnenec prezidenta Ruskej federácie pre Ďalekovýchodný federálny okruh“)

Konstantin Borisovič Pulikovskij (rus. Константин Борисович Пуликовский) – od 18. mája 2000 do 14. novembra 2005
Kamiľ Šamiľjevič Ischakov (rus. Камиль Шамильевич Исхаков) – od 14. novembra 2005 do 2. októbra 2007
Oleg Dmitrijevič Antosenko (rus. Олег Дмитриевич Антосенко) – od 5. októbra 2007 do 29. októbra 2007
Oleg Alexandrovič Safonov (rus. Олег Александрович Сафонов) – od 29. októbra 2007 do 30. apríla 2009
Viktor Ivanovič Išajev (rus. Виктор Иванович Ишаев) – od 30. apríla 2009 dodnes (2013)

Referencie

↑ ^a ^b Oficiálna stránka Splnomocnenca prezidenta pre Ďalekovýchodný federálny okruh. Информация об округе [online]. www.dfo.gov.ru, [cit. 2011-03-22]. Dostupné online. Archivované 2011-09-27 z originálu.
↑ Rosstat/Ruský štatistický úrad. Численность населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2010 года [online]. gks.ru, [cit. 2011-03-06]. Dostupné online.

Odkazy

Pozri aj

Ruské federálne subjekty

Ruský portál

[info-1] Oficiálna stránka Splnomocnenca prezidenta pre Ďalekovýchodný federálny okruh. Информация об округе [online]. www.dfo.gov.ru, [cit. 2011-03-22]. Dostupné online. Archivované 2011-09-27 z originálu.

[2] Rosstat/Ruský štatistický úrad. Численность населения Российской Федерации по городам, поселкам городского типа и районам на 1 января 2010 года [online]. gks.ru, [cit. 2011-03-06]. Dostupné online.

[1]

[2]

1

z d u Ruské federálne okruhy
Centrálny Južný¹ Severozápadný Ďalekovýchodný Sibírsky Uralský Povolžský Severokaukazský
^1 Súčasťou Južného federálneho okruhu sú aj celky Republika Krym a federálne mesto Sevastopoľ, ktoré v rokoch 2014–2016 tvorili samostatný Krymský federálny okruh. Tieto územia sú medzinárodne uznávané ako súčasť Ukrajiny.