Pikola
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Pikola | |
| V iných jazykoch | |
|---|---|
| tal. ottavino | |
| nem. Pikkolo | |
| angl. piccolo | |
| franc. piccolo | |
| špa. piccolo | |
| Klasifikácia | |
| Podľa orchestrálnej praxe | Drevené dychové nástroje |
| Tónový rozsah | |
 rozsah pikoly | |
| Príbuzné nástroje | |
Pikola je drevený (dnes sa vyrábajú väčšinou z plechu, označenie je len historické) dychový hudobný nástroj používaný v symfonickom orchestri. Má rovnaký prstoklad ako priečna flauta, len znie o oktávu vyššie. Väčšinou je ladená v C.
Stavba a materiál[upraviť | upraviť zdroj]
Pikola je dvojdielna, na rozdiel od sopránovej priečnej flauty. Meria 32 cm a trubica má priemer cca 1 cm. Aj dnešné pikoly sa pre niektoré účely vyrábajú z dreva. Drevené pikoly majú jemnejší zvuk. Často sa vyrábajú kombinované pikoly z kovovou hlavicou a dreveným telom. Platí, že čím väčšiu hustotu má drevo, tým kvalitnejší a jemnejší bude zvuk pikoly. U kovových pikol platí, že čím kvalitnejší je kov, tým kvalitnejší bude zvuk. Najčastejšie sú pikoly vyrábané z hliníka (najlacnejší variant pre začiatočníkov), striebra a zlata.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Predchodcami modernej pikoly sú stredoveké priečne píšťaly, ktoré sa vyrábali z dreva a nemali žiadne klapky. Na pikolu sa postupne pridávali klapky a v 19. storočí sa začal používať klapkový systém Theobalda Böhma. Prvýkrát bola použitá v symfonickom orchestri v beethovenovej piatej symfónii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pikola
