Polykleitos Mladší
Polykleitos (starogr. Πολύκλειτος – Polykleitos) bol starogrécky sochár a architekt v 4. stor. pred Kr.[1][2]
Bol známy ako sochársky majster, ale preslávil sa hlavne ako staviteľ divadla v Epidaure, ktoré je dokonalé harmóniou svojich rozmerov.[3][1]
Biografia[upraviť | upraviť zdroj]
O Polykleitovi je známe len to, že bol pravdepodobne vnukom Polykleita, slávneho sochára z Argu, pôsobiaceho v 5. stor. pred Kr.[1] Podobne ako Polykleitos z Argu tvoril predovšetkým sochárske diela atlétov, ale v tejto tvorbe zostal v tieni svojho významného predka. Preslávil sa hlavne ako architekt.[4]
Sochárske diela[upraviť | upraviť zdroj]
Zo sochárskej tvorby Polykleita Mladšieho sa nič nezachovalo. K jeho sochárskym dielam je možné zaradiť sochy atlétov zo 4. stor. pred Kr., ktorých mu pripisuje staroveký autor Pausanias. Boli to sochy olympijských víťazov Antipatra z Milétu, víťaza v boxe dorastencov v roku 388 pred Kr.[5], Rhersilocha z Korkyry, víťaza v boxe dorastencov v roku 372 pred Kr.[6] a Agénora z Téb, víťaza v zápasení dorastencov v roku 360 pred Kr., umiestnených v olympijskej Altide.[7]
Architektonické diela[upraviť | upraviť zdroj]
Polykleitove divadlo v Epidaure je jedno z najslávnejších gréckych divadiel. Jeho tvorcu preslávilo najmä dokonalé architektonické riešenie a výborná akustika. Svojou architektonickou krásou nadchlo aj cestovateľa Pausania, ktorý o ňom zaznamenal: „V posvätnom okrsku majú Epidaurčania divadlo, ktoré si podľa môjho úsudku najviac zasluhuje pozornosti. Rímske divadlá síce prekonajú všetky ostatné teatrálnou vybavenosťou, veľkosťou potom to arkádske v Megalopole. Ktorý však staviteľ by mal odvahu súťažiť s Polykleitom, pokiaľ ide o súlad a krásu? Polykleitos bol totiž ten, kto vytvoril ako toto divadlo, tak i okrúhlu budovu Tholos.“[8] Polykleitovu stavbu zvanú Tholos postavili v rokoch 360 – 330 pred Kr. a pre svoju umeleckú výzdobu ju pokladali za jednu z najkrajších gréckych stavieb. Účel tejto stavby nie je zatiaľ jasný.[9] Divadlo v Epidaure považovali v čase vlády rímskeho cisára Hadriána za najkrajšie na svete.[10]
V prípade divadla v Epidaure sa nedá hovoriť len ako o troskách či zvyškoch, lebo po rekonštrukcii ľavého krídla sa v ňom dodnes konajú predstavenia. Má tvar kamennej podkovy a leží na juhovýchodnom zalesnenom svahu pri Epidaure. Ako aj v minulosti tak i dnes sa do neho zmestí 14 000 divákov.[1] Divákov okrem harmónie jeho tvaru upúta aj kruh na zemi javiska, ktorý znázorňuje pôdoris gréckeho divadla, ako ho opisuje Vitruvius: „ku kruhu orchestry (miesta na spievanie a tancovanie) prilieha obdĺžniková skéné (budova), uzavierajúca polkruh dolných sedadiel hľadiska čiže divadla.“[11] Polykleitos v ňom dosiahol takú akustiku, že škrtnutie zápalky na javisku počuť aj v najvyššom päťdesiatom piatom rade.[1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e Vojtech Zamarovský. Grécky zázrak. Bratislava : Mladé letá, 1990. ISBN 80-06-00122-7. S. 360.
- ↑ Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 47.
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 166.
- ↑ Polykleitos (5th Century BCE) [online]. [Cit. 2012-04-06]. Dostupné online.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,2,6-7.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,13,6.
- ↑ Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,6,2.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 181.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 526 vysvětlivky.
- ↑ Martino Menghi. Encyklopédia starovekého Grécka. Bratislava : Perfekt, 2003. ISBN 80-8046-328-X. S. 181.
- ↑ José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 161.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]