Štartovacie okno

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Štartovacie okno je v kozmonautike obmedzený, väčšinou pomerne krátky časový úsek, v ktorom môže odštartovať kozmické teleso a dostať sa na potrebnú obežnú dráhu bez použitia neúnosne veľkého množstva paliva.

Pojem štartovacie okno je používaný najčastejšie v súvislosti s dosiahnutím nejakého cieľového telesa, či už ide o teleso na obežnej dráhe Zeme (napr. vesmírna stanica, Mesiac), alebo na obežnej dráhe Slnka (planéta, kométa, planétka, atď.). Okno je dané zvolenou technikou letu, vzájomným postavením štartu a cieľa, nárokmi na príletovú a odletovú rýchlosť (čo súvisí s požiadavkou, aby teleso okolo cieľa len preletelo, alebo aby bolo navedené na jeho obežnú dráhu), atď. Nutnosť odštartovať nosnú raketu s nákladom vo vnútri štartovacieho okna nastala preto, lebo po oddelení nosnej rakety zvyčajne po niekoľkých desiatkach minút letu už väčšinou nie je možné robiť veľké korekcie dráhy. Čím väčšie sú manévrovacie schopnosti a množstvo paliva kozmickej lode alebo sondy, tým sú nároky na štartovacie okno menšie.

Pri cestách k iným planétam slnečnej sústavy je nutné brať ohľad aj na vlastný obeh planéty okolo Slnka. Dráha preto musí byť zvolená tak, aby sa sonda a cieľová planéta stretli v jednom bode. Pri medziplanetárnych letoch existuje optimálny dátum, kedy je vzájomné postavenie Zeme a cieľa najvýhodnejšie z hľadiska množstva paliva alebo príletového času k nemu. Štartovacie okno však trvá aj istý čas pred a po optimálnom dátume. Mimo štartovacieho okna nie je možné cieľ danými prostriedkami dosiahnuť.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]