Vnútorná energia: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: simple:Internal energy |
d poliami nahradené poľami |
||
Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Je to [[stavová veličina]] definovaná ako U = W - W<sub>p</sub> - W<sub>k</sub> (kde W je celková [[energia]] (termodynamickej) sústavy ako celku, W<sub>p</sub> je [[polohová energia]] (termodynamickej) sústavy ako celku, W<sub>k</sub> je [[kinetická energia]] (termodynamickej) sústavy ako celku). V ideálnom prípade, čiže pri [[ideálny plyn|ideálnom plyne]] a pri absolútne čiernom žiariči, závisí len od [[teplota|teploty]]. |
Je to [[stavová veličina]] definovaná ako U = W - W<sub>p</sub> - W<sub>k</sub> (kde W je celková [[energia]] (termodynamickej) sústavy ako celku, W<sub>p</sub> je [[polohová energia]] (termodynamickej) sústavy ako celku, W<sub>k</sub> je [[kinetická energia]] (termodynamickej) sústavy ako celku). V ideálnom prípade, čiže pri [[ideálny plyn|ideálnom plyne]] a pri absolútne čiernom žiariči, závisí len od [[teplota|teploty]]. |
||
Do tejto energie sa zahŕňajú rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou sústavy (čiastočne aj s dipólovitými interakciami s vonkajšími [[Pole (fyzika)| |
Do tejto energie sa zahŕňajú rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou sústavy (čiastočne aj s dipólovitými interakciami s vonkajšími [[Pole (fyzika)|poľami]]). Pozostáva z týchto častí: |
||
* fyzikálno-tepelná časť ([[tepelná energia]]) je založená na neusporiadanom, mikroskopickom pohybe [[molekula|molekúl]], čiže na kinetickej energii, rotačnej energii a [[energia kmitania|energii kmitania]] molekúl, ako aj na medzimolekulárnych [[chemická väzba|interakčných silách]] |
* fyzikálno-tepelná časť ([[tepelná energia]]) je založená na neusporiadanom, mikroskopickom pohybe [[molekula|molekúl]], čiže na kinetickej energii, rotačnej energii a [[energia kmitania|energii kmitania]] molekúl, ako aj na medzimolekulárnych [[chemická väzba|interakčných silách]] |
||
* chemická časť je potenciálna energia väzbových síl resp. [[väzbová energia|väzbovej energie]], ktorá je obsiahnutá v molekulách a uvoľňuje sa napríklad pri [[horenie|horení]] v podobe tepelnej energie |
* chemická časť je potenciálna energia väzbových síl resp. [[väzbová energia|väzbovej energie]], ktorá je obsiahnutá v molekulách a uvoľňuje sa napríklad pri [[horenie|horení]] v podobe tepelnej energie |
||
* jadrovofyzikálna časť je potenciálna energia, ktorá je obsiahnutá v [[atómové jadro|atómových jadrách]], a ktorá sa uvoľňuje pri rozpade, [[štiepenie jadra|štiepení]] a [[jadrová fúzia|fúzii jadra]]. |
* jadrovofyzikálna časť je potenciálna energia, ktorá je obsiahnutá v [[atómové jadro|atómových jadrách]], a ktorá sa uvoľňuje pri rozpade, [[štiepenie jadra|štiepení]] a [[jadrová fúzia|fúzii jadra]]. |
||
* napokon môžu ešte prispievať interakcie magnetických a elektrických elementárnych [[dipól]]ov a indukovanej [[polarizácia|polarizácie]] s vonkajšími elektrickými a magnetickými |
* napokon môžu ešte prispievať interakcie magnetických a elektrických elementárnych [[dipól]]ov a indukovanej [[polarizácia|polarizácie]] s vonkajšími elektrickými a magnetickými poľami |
||
{{Fyzikálny výhonok}} |
{{Fyzikálny výhonok}} |
Verzia z 17:20, 1. august 2007
Vnútorná energia (znacka U) je pojem z prvého termodynamického zákona. Vnútorná energia je energia ktorá vyjadruje obsah energie „viazanej“ v látke. Jej absolútna hodnota nie je známa, pri chemických energetických bilanciách sa prihliada iba na jej zmenu pri reakcii (∆ U).
Je to stavová veličina definovaná ako U = W - Wp - Wk (kde W je celková energia (termodynamickej) sústavy ako celku, Wp je polohová energia (termodynamickej) sústavy ako celku, Wk je kinetická energia (termodynamickej) sústavy ako celku). V ideálnom prípade, čiže pri ideálnom plyne a pri absolútne čiernom žiariči, závisí len od teploty.
Do tejto energie sa zahŕňajú rôzne druhy energie súvisiace s časticovou stavbou sústavy (čiastočne aj s dipólovitými interakciami s vonkajšími poľami). Pozostáva z týchto častí:
- fyzikálno-tepelná časť (tepelná energia) je založená na neusporiadanom, mikroskopickom pohybe molekúl, čiže na kinetickej energii, rotačnej energii a energii kmitania molekúl, ako aj na medzimolekulárnych interakčných silách
- chemická časť je potenciálna energia väzbových síl resp. väzbovej energie, ktorá je obsiahnutá v molekulách a uvoľňuje sa napríklad pri horení v podobe tepelnej energie
- jadrovofyzikálna časť je potenciálna energia, ktorá je obsiahnutá v atómových jadrách, a ktorá sa uvoľňuje pri rozpade, štiepení a fúzii jadra.
- napokon môžu ešte prispievať interakcie magnetických a elektrických elementárnych dipólov a indukovanej polarizácie s vonkajšími elektrickými a magnetickými poľami