Žargón: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Otm (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
 
Bronto (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
'''Žargón''' je:
'''Žargón''' - silne príznakový nespisovný spôsob reči istej spoločenskej vrstvy.
*a) Súbor výrazových prostriedkov (teda reč) hovorovej reči určitej spoločenskej alebo profesionálnej vrstvy ľudí (šľachta, malomeštiaci, isté povolania), ktorý sa od celonárodného jazyka odlišuje najmä slovníkom
*b) Spôsob silne príznakového (nespisovného) vyjadrovania (teda reči) istej skupiny, najčastejšie za účelom diferencovať sa (ako spoločenská vrstva) a/alebo nadradiť sa voči ostatným skupinám.


Podľa [[Braňo Hochel|B. Hochela]]: nespisovné jazykové prostriedky, ktorých funkciou a cieľom je stajiť nimi vyjadrované informácie a tým zvýrazniť nadradenosť, výlučnosť jeho používateľov.
Podľa [[Braňo Hochel|B. Hochela]]: nespisovné jazykové prostriedky, ktorých funkciou a cieľom je stajiť nimi vyjadrované informácie a tým zvýrazniť nadradenosť, výlučnosť jeho používateľov.

V slovenskej literatúre žargón (definícia b) využíva napríklad [[Vladimír Mináč]], [[Rudolf Jašík]], [[Jonáš Záborský]] či [[Ján Palárik]], ktorí ako žargón používajú cudzojazyčné (nemeck, latinské, maďarské a podobne) slová v reči postáv.


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 17:29, 22. október 2005

Žargón je:

  • a) Súbor výrazových prostriedkov (teda reč) hovorovej reči určitej spoločenskej alebo profesionálnej vrstvy ľudí (šľachta, malomeštiaci, isté povolania), ktorý sa od celonárodného jazyka odlišuje najmä slovníkom
  • b) Spôsob silne príznakového (nespisovného) vyjadrovania (teda reči) istej skupiny, najčastejšie za účelom diferencovať sa (ako spoločenská vrstva) a/alebo nadradiť sa voči ostatným skupinám.

Podľa B. Hochela: nespisovné jazykové prostriedky, ktorých funkciou a cieľom je stajiť nimi vyjadrované informácie a tým zvýrazniť nadradenosť, výlučnosť jeho používateľov.

V slovenskej literatúre žargón (definícia b) využíva napríklad Vladimír Mináč, Rudolf Jašík, Jonáš Záborský či Ján Palárik, ktorí ako žargón používajú cudzojazyčné (nemeck, latinské, maďarské a podobne) slová v reči postáv.

Pozri aj