Nálada: Rozdiel medzi revíziami
d == Iné projekty == |
urpava |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Nálada''' je relatívne dlhotrvajúci, stály [[psychický stav]] s priemernou alebo slabou intenzitou, ktorý tvorí kladné alebo záporné emočné pozadie psychiky indivídua. Na rozdiel od situačných [[emócia|emócií]] a [[afekt]]ov nálada nie je emočnou reakciou na bezprostredné pôsobenie určiotych [[udalosť|udalostí]], ale na ich [[význam]] pre človeka v kontexte jeho celkových životných plánov, záujmov a očakávaní. Utvorené nálady zasa ovplyvňujú bezprostredné emočné reakcie na udalosti, a tým usmerňujú [[myslenie]], [[vnímanie]] a [[správanie ľudí|správanie človeka]]. Podľa toho, ako si subjekt uvedomuje [[príčina|príčiny]], ktoré určitú náladu vyvolali, prežíva ju buď ako difúzne celkové emočné pozadie (povznesená nálada, skľúčenosť a pod.), alebo ako výrazne vymedzený stav (žiaľ, smútok, clivota, strach alebo naopak zaujatie, radosť, jasanie, nadšenie atď.). Schopnosť kontrolovať svoje nálady, nachádzať a osvojovať si spôsoby ich vedomej korekcie je dôležitou úlohou [[výchova]] a [[sebavýchova|sebavýchovy]]. |
'''Nálada''' je relatívne dlhotrvajúci, stály [[psychický stav]] s priemernou alebo slabou intenzitou, ktorý tvorí kladné alebo záporné emočné pozadie psychiky indivídua. Na rozdiel od situačných [[emócia|emócií]] a [[afekt]]ov nálada nie je emočnou reakciou na bezprostredné pôsobenie určiotych [[udalosť|udalostí]], ale na ich [[význam]] pre človeka v kontexte jeho celkových životných plánov, záujmov a očakávaní. Utvorené nálady zasa ovplyvňujú bezprostredné emočné reakcie na udalosti, a tým usmerňujú [[myslenie]], [[vnímanie]] a [[správanie ľudí|správanie človeka]]. Podľa toho, ako si subjekt uvedomuje [[príčina|príčiny]], ktoré určitú náladu vyvolali, prežíva ju buď ako difúzne celkové emočné pozadie (povznesená nálada, skľúčenosť a pod.), alebo ako výrazne vymedzený stav (žiaľ, smútok, clivota, strach alebo naopak zaujatie, radosť, jasanie, nadšenie atď.). Schopnosť kontrolovať svoje nálady, nachádzať a osvojovať si spôsoby ich vedomej korekcie je dôležitou úlohou [[výchova]] a [[sebavýchova|sebavýchovy]]. |
||
Podľa [[Jozef Pogády|Pogádyho]] |
Podľa [[Jozef Pogády|Pogádyho]] a Guensbergera je nálada dlhšie pretrvávajúci komplexný citový vzťah, ktorý počas svojho trvania tvorí pozadie celého psychického života. Nálada po čase odznie sama od seba. Vyvoláva ju nejaká [[udalosť]], ale môže byť podobná vitálnym emóciám, napr. smútok alebo nevôľa, teda môže byť spôsobená bez osobitnej príhody. |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
| Riadok 9: | Riadok 9: | ||
* {{filit|fvn/nalada.html}} |
* {{filit|fvn/nalada.html}} |
||
[[Kategória:Psychológia]] |
|||
{{filit na úpravu}} |
|||
Verzia z 20:18, 21. jún 2008
Nálada je relatívne dlhotrvajúci, stály psychický stav s priemernou alebo slabou intenzitou, ktorý tvorí kladné alebo záporné emočné pozadie psychiky indivídua. Na rozdiel od situačných emócií a afektov nálada nie je emočnou reakciou na bezprostredné pôsobenie určiotych udalostí, ale na ich význam pre človeka v kontexte jeho celkových životných plánov, záujmov a očakávaní. Utvorené nálady zasa ovplyvňujú bezprostredné emočné reakcie na udalosti, a tým usmerňujú myslenie, vnímanie a správanie človeka. Podľa toho, ako si subjekt uvedomuje príčiny, ktoré určitú náladu vyvolali, prežíva ju buď ako difúzne celkové emočné pozadie (povznesená nálada, skľúčenosť a pod.), alebo ako výrazne vymedzený stav (žiaľ, smútok, clivota, strach alebo naopak zaujatie, radosť, jasanie, nadšenie atď.). Schopnosť kontrolovať svoje nálady, nachádzať a osvojovať si spôsoby ich vedomej korekcie je dôležitou úlohou výchova a sebavýchovy.
Podľa Pogádyho a Guensbergera je nálada dlhšie pretrvávajúci komplexný citový vzťah, ktorý počas svojho trvania tvorí pozadie celého psychického života. Nálada po čase odznie sama od seba. Vyvoláva ju nejaká udalosť, ale môže byť podobná vitálnym emóciám, napr. smútok alebo nevôľa, teda môže byť spôsobená bez osobitnej príhody.
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Nálada
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.