Tragédia: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: sr:Трагедија |
d robot Pridal: is:Harmleikur |
||
Riadok 48: | Riadok 48: | ||
[[hr:Tragedija]] |
[[hr:Tragedija]] |
||
[[hu:Tragédia]] |
[[hu:Tragédia]] |
||
[[is:Harmleikur]] |
|||
[[it:Tragedia]] |
[[it:Tragedia]] |
||
[[ja:ギリシア悲劇]] |
[[ja:ギリシア悲劇]] |
Verzia z 20:16, 11. december 2008
Tragédia (z gréckeho slova tragóidiá = spev capa, obetovaného bohom) je jeden z druhov dramatických diel, je to základný dramatický žáner zobrazujúci nezmieriteľný konflikt spoločenský alebo individuálny, v ktorom sa hrdina nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kde v nerovnom a napätom boji je odsúdený na zánik, na smrť.
Tragédia vznikla v antickom Grécku (tragóidia), kde počas slávnosti na počesť boha Dionýza obetovali capa (tragos) pri tanci, speve, rozprávaní, boji atď. Z počiatočného obdobia sú známe tragédie od Aischyla, Sofokla a Euripida.
Shakespearove tragédie: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Leare poukazujú na jeden z nových civilizačných smerov. Z francúzskych autorov treba uviesť: J. Racine, P. Corneille a Voltaire, z nemeckých autorov G. E. Lessing, J. W. Goethe, F. Schiller.
V našej literatúre okrem iných hodno spomenúť P. O. Hviezdoslava.
Z autorov vstupujúcich do 20. storočia sa tragédia objavuje u viacerých, z ktorých spomenieme: H. Ibsen (Nór), A. Strindberg (Švéd), E. O'Neill (USA), A. Miller (USA), F. Garcia Lorca (Španiel) a iní.
Štruktúra klasickej gréckej tragédie sa delila na päť častí (dejstiev):
- úvod (expozícia) – uvedenie postáv, miesta a času
- zápletka (kolízia) – stret dvoch súperov, vznik konfliktu
- vyvrcholenie (kríza) – prekvapujúci obrat v deji; vstup napätia do deja
- obrat (peripetia) – ďalší obrat v deji, spomalenie deja pred záverom
- rozuzlenie (katastrofa) - tragický, nešťastný koniec obratu, ku ktorému došlo v peripetii;
Tragédia končí smrťou hlavného hrdinu.