Amoniak: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: nds:Ammoniak; cosmetic changes
JagRoBot (diskusia | príspevky)
d Robot nahradil entity
Riadok 5: Riadok 5:


Molekula amoniaku je výrazne polárna a rozpúšťa sa vo [[voda|vode]], kde z [[disociácia|disociovanej]] molekuly vody preberá [[protón]] za vzniku amónneho katiónu
Molekula amoniaku je výrazne polárna a rozpúšťa sa vo [[voda|vode]], kde z [[disociácia|disociovanej]] molekuly vody preberá [[protón]] za vzniku amónneho katiónu
: NH<sub>3</sub> + H<sub>2</sub>O &rarr; NH<sub>4</sub><sup>+</sup> + OH<sup>&minus;</sup>
: NH<sub>3</sub> + H<sub>2</sub>O NH<sub>4</sub><sup>+</sup> + OH<sup></sup>
Výsledný roztok je silne [[kyslosť|zásaditý]] a nazýva sa tiež "hydroxid amónny". Toto označenie je však len triviálne a nemá svoje opodstatnenie, lebo molekula "NH<sub>4</sub>OH" nejestvuje.
Výsledný roztok je silne [[kyslosť|zásaditý]] a nazýva sa tiež "hydroxid amónny". Toto označenie je však len triviálne a nemá svoje opodstatnenie, lebo molekula "NH<sub>4</sub>OH" nejestvuje.


Neexistencia molekuly "NH<sub>4</sub>OH" je v súlade s faktom, že amoniak je Bronstedtova, a nie Arrheniova zásada. Zásaditý charakter amoniaku je totiž podmienený jeho schopnosťou viazať protón vodíka H<sup>+</sup>, a nie tvorbou hydroxidových iónov OH<sup>&minus;</sup> v priebehu reakcie NH<sub>3</sub> + H<sub>2</sub>O &rarr; NH<sub>4</sub><sup>+</sup> + OH<sup>&minus;</sup> (podľa tejto reakcie reagujú len 4 z 1000 molekúl amoniaku). Správne označenie vodného roztoku amoniaku je teda NH<sub>3</sub>(aq).
Neexistencia molekuly "NH<sub>4</sub>OH" je v súlade s faktom, že amoniak je Bronstedtova, a nie Arrheniova zásada. Zásaditý charakter amoniaku je totiž podmienený jeho schopnosťou viazať protón vodíka H<sup>+</sup>, a nie tvorbou hydroxidových iónov OH<sup></sup> v priebehu reakcie NH<sub>3</sub> + H<sub>2</sub>O NH<sub>4</sub><sup>+</sup> + OH<sup></sup> (podľa tejto reakcie reagujú len 4 z 1000 molekúl amoniaku). Správne označenie vodného roztoku amoniaku je teda NH<sub>3</sub>(aq).


V organickej chémii sa pre amoniak zaviedol systémový názov ''azán'' (a podobne pre jeho derivát hydrazín NH<sub>2</sub>-NH<sub>2</sub> názov ''diazán'').
V organickej chémii sa pre amoniak zaviedol systémový názov ''azán'' (a podobne pre jeho derivát hydrazín NH<sub>2</sub>-NH<sub>2</sub> názov ''diazán'').
Riadok 14: Riadok 14:
== Výroba ==
== Výroba ==
Až do začiatku [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] sa amoniak vyrábal [[Destilácia (chémia)|destiláciou]] rastlinného a živočíšneho materiálu, redukciou [[kyselina dusitá|kyseliny dusitej]] a [[dusitan]]ov vodíkom, alebo rozkladom amónnych solí [[hydroxid]]mi či priamo nehaseným vápnom ([[oxid vápenatý]]). Ako amónna soľ sa najčastejšie používal [[salmiak]]:
Až do začiatku [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] sa amoniak vyrábal [[Destilácia (chémia)|destiláciou]] rastlinného a živočíšneho materiálu, redukciou [[kyselina dusitá|kyseliny dusitej]] a [[dusitan]]ov vodíkom, alebo rozkladom amónnych solí [[hydroxid]]mi či priamo nehaseným vápnom ([[oxid vápenatý]]). Ako amónna soľ sa najčastejšie používal [[salmiak]]:
: 2 NH<sub>4</sub>Cl + 2 CaO &rarr; CaCl<sub>2</sub> + Ca(OH)<sub>2</sub> + 2 NH<sub>3</sub>
: 2 NH<sub>4</sub>Cl + 2 CaO CaCl<sub>2</sub> + Ca(OH)<sub>2</sub> + 2 NH<sub>3</sub>


Začiatkom 1. svetovej vojny nemeckí chemici [[Fritz Haber]] a [[Carl Bosch]] navrhli postup, dnes zvaný [[Haber-Boschov proces]] na priamu syntézu amoniaku z plynného dusíka a vodíka:
Začiatkom 1. svetovej vojny nemeckí chemici [[Fritz Haber]] a [[Carl Bosch]] navrhli postup, dnes zvaný [[Haber-Boschov proces]] na priamu syntézu amoniaku z plynného dusíka a vodíka:
: N<sub>2</sub> + 3 H<sub>2</sub> &rarr; 2 NH<sub>3</sub>
: N<sub>2</sub> + 3 H<sub>2</sub> 2 NH<sub>3</sub>


== Iné projekty ==
== Iné projekty ==

Verzia z 13:51, 3. máj 2009

Gefahrensymbol unbekannt

Gefahrensymbol unbekannt

Štruktúrny vzorec

Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3. Pri bežnom tlaku a teplote je to toxický, korozívny, bezfarebný plyn s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom.

Molekula amoniaku je výrazne polárna a rozpúšťa sa vo vode, kde z disociovanej molekuly vody preberá protón za vzniku amónneho katiónu

NH3 + H2O → NH4+ + OH

Výsledný roztok je silne zásaditý a nazýva sa tiež "hydroxid amónny". Toto označenie je však len triviálne a nemá svoje opodstatnenie, lebo molekula "NH4OH" nejestvuje.

Neexistencia molekuly "NH4OH" je v súlade s faktom, že amoniak je Bronstedtova, a nie Arrheniova zásada. Zásaditý charakter amoniaku je totiž podmienený jeho schopnosťou viazať protón vodíka H+, a nie tvorbou hydroxidových iónov OH v priebehu reakcie NH3 + H2O → NH4+ + OH (podľa tejto reakcie reagujú len 4 z 1000 molekúl amoniaku). Správne označenie vodného roztoku amoniaku je teda NH3(aq).

V organickej chémii sa pre amoniak zaviedol systémový názov azán (a podobne pre jeho derivát hydrazín NH2-NH2 názov diazán).

Výroba

Až do začiatku 1. svetovej vojny sa amoniak vyrábal destiláciou rastlinného a živočíšneho materiálu, redukciou kyseliny dusitej a dusitanov vodíkom, alebo rozkladom amónnych solí hydroxidmi či priamo nehaseným vápnom (oxid vápenatý). Ako amónna soľ sa najčastejšie používal salmiak:

2 NH4Cl + 2 CaO → CaCl2 + Ca(OH)2 + 2 NH3

Začiatkom 1. svetovej vojny nemeckí chemici Fritz Haber a Carl Bosch navrhli postup, dnes zvaný Haber-Boschov proces na priamu syntézu amoniaku z plynného dusíka a vodíka:

N2 + 3 H2 → 2 NH3

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amoniak

Šablóna:Link FA

Šablóna:Link FA