Amoniak: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: nds:Ammoniak; cosmetic changes |
d Robot nahradil entity |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Molekula amoniaku je výrazne polárna a rozpúšťa sa vo [[voda|vode]], kde z [[disociácia|disociovanej]] molekuly vody preberá [[protón]] za vzniku amónneho katiónu |
Molekula amoniaku je výrazne polárna a rozpúšťa sa vo [[voda|vode]], kde z [[disociácia|disociovanej]] molekuly vody preberá [[protón]] za vzniku amónneho katiónu |
||
: NH<sub>3</sub> + H<sub>2</sub>O |
: NH<sub>3</sub> + H<sub>2</sub>O → NH<sub>4</sub><sup>+</sup> + OH<sup>−</sup> |
||
Výsledný roztok je silne [[kyslosť|zásaditý]] a nazýva sa tiež "hydroxid amónny". Toto označenie je však len triviálne a nemá svoje opodstatnenie, lebo molekula "NH<sub>4</sub>OH" nejestvuje. |
Výsledný roztok je silne [[kyslosť|zásaditý]] a nazýva sa tiež "hydroxid amónny". Toto označenie je však len triviálne a nemá svoje opodstatnenie, lebo molekula "NH<sub>4</sub>OH" nejestvuje. |
||
Neexistencia molekuly "NH<sub>4</sub>OH" je v súlade s faktom, že amoniak je Bronstedtova, a nie Arrheniova zásada. Zásaditý charakter amoniaku je totiž podmienený jeho schopnosťou viazať protón vodíka H<sup>+</sup>, a nie tvorbou hydroxidových iónov OH<sup> |
Neexistencia molekuly "NH<sub>4</sub>OH" je v súlade s faktom, že amoniak je Bronstedtova, a nie Arrheniova zásada. Zásaditý charakter amoniaku je totiž podmienený jeho schopnosťou viazať protón vodíka H<sup>+</sup>, a nie tvorbou hydroxidových iónov OH<sup>−</sup> v priebehu reakcie NH<sub>3</sub> + H<sub>2</sub>O → NH<sub>4</sub><sup>+</sup> + OH<sup>−</sup> (podľa tejto reakcie reagujú len 4 z 1000 molekúl amoniaku). Správne označenie vodného roztoku amoniaku je teda NH<sub>3</sub>(aq). |
||
V organickej chémii sa pre amoniak zaviedol systémový názov ''azán'' (a podobne pre jeho derivát hydrazín NH<sub>2</sub>-NH<sub>2</sub> názov ''diazán''). |
V organickej chémii sa pre amoniak zaviedol systémový názov ''azán'' (a podobne pre jeho derivát hydrazín NH<sub>2</sub>-NH<sub>2</sub> názov ''diazán''). |
||
| Riadok 14: | Riadok 14: | ||
== Výroba == |
== Výroba == |
||
Až do začiatku [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] sa amoniak vyrábal [[Destilácia (chémia)|destiláciou]] rastlinného a živočíšneho materiálu, redukciou [[kyselina dusitá|kyseliny dusitej]] a [[dusitan]]ov vodíkom, alebo rozkladom amónnych solí [[hydroxid]]mi či priamo nehaseným vápnom ([[oxid vápenatý]]). Ako amónna soľ sa najčastejšie používal [[salmiak]]: |
Až do začiatku [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] sa amoniak vyrábal [[Destilácia (chémia)|destiláciou]] rastlinného a živočíšneho materiálu, redukciou [[kyselina dusitá|kyseliny dusitej]] a [[dusitan]]ov vodíkom, alebo rozkladom amónnych solí [[hydroxid]]mi či priamo nehaseným vápnom ([[oxid vápenatý]]). Ako amónna soľ sa najčastejšie používal [[salmiak]]: |
||
: 2 NH<sub>4</sub>Cl + 2 CaO |
: 2 NH<sub>4</sub>Cl + 2 CaO → CaCl<sub>2</sub> + Ca(OH)<sub>2</sub> + 2 NH<sub>3</sub> |
||
Začiatkom 1. svetovej vojny nemeckí chemici [[Fritz Haber]] a [[Carl Bosch]] navrhli postup, dnes zvaný [[Haber-Boschov proces]] na priamu syntézu amoniaku z plynného dusíka a vodíka: |
Začiatkom 1. svetovej vojny nemeckí chemici [[Fritz Haber]] a [[Carl Bosch]] navrhli postup, dnes zvaný [[Haber-Boschov proces]] na priamu syntézu amoniaku z plynného dusíka a vodíka: |
||
: N<sub>2</sub> + 3 H<sub>2</sub> |
: N<sub>2</sub> + 3 H<sub>2</sub> → 2 NH<sub>3</sub> |
||
== Iné projekty == |
== Iné projekty == |
||
Verzia z 13:51, 3. máj 2009
|
|
|
Amoniak je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3. Pri bežnom tlaku a teplote je to toxický, korozívny, bezfarebný plyn s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom.
Molekula amoniaku je výrazne polárna a rozpúšťa sa vo vode, kde z disociovanej molekuly vody preberá protón za vzniku amónneho katiónu
- NH3 + H2O → NH4+ + OH−
Výsledný roztok je silne zásaditý a nazýva sa tiež "hydroxid amónny". Toto označenie je však len triviálne a nemá svoje opodstatnenie, lebo molekula "NH4OH" nejestvuje.
Neexistencia molekuly "NH4OH" je v súlade s faktom, že amoniak je Bronstedtova, a nie Arrheniova zásada. Zásaditý charakter amoniaku je totiž podmienený jeho schopnosťou viazať protón vodíka H+, a nie tvorbou hydroxidových iónov OH− v priebehu reakcie NH3 + H2O → NH4+ + OH− (podľa tejto reakcie reagujú len 4 z 1000 molekúl amoniaku). Správne označenie vodného roztoku amoniaku je teda NH3(aq).
V organickej chémii sa pre amoniak zaviedol systémový názov azán (a podobne pre jeho derivát hydrazín NH2-NH2 názov diazán).
Výroba
Až do začiatku 1. svetovej vojny sa amoniak vyrábal destiláciou rastlinného a živočíšneho materiálu, redukciou kyseliny dusitej a dusitanov vodíkom, alebo rozkladom amónnych solí hydroxidmi či priamo nehaseným vápnom (oxid vápenatý). Ako amónna soľ sa najčastejšie používal salmiak:
- 2 NH4Cl + 2 CaO → CaCl2 + Ca(OH)2 + 2 NH3
Začiatkom 1. svetovej vojny nemeckí chemici Fritz Haber a Carl Bosch navrhli postup, dnes zvaný Haber-Boschov proces na priamu syntézu amoniaku z plynného dusíka a vodíka:
- N2 + 3 H2 → 2 NH3
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amoniak
|
Tento článok týkajúci sa chémie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |