Zemská kôra: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: da:Skorpe (geologi) |
d robot Zmenil: id:Kerak bumi |
||
Riadok 130: | Riadok 130: | ||
[[hr:Zemljina kora]] |
[[hr:Zemljina kora]] |
||
[[hu:Földkéreg]] |
[[hu:Földkéreg]] |
||
[[id:Kerak |
[[id:Kerak bumi]] |
||
[[is:Jarðskorpa]] |
[[is:Jarðskorpa]] |
||
[[it:Crosta terrestre]] |
[[it:Crosta terrestre]] |
Verzia z 22:33, 19. november 2009
Zemská kôra je najvrchnejšia geologická vrstva Zeme. Rozdeľuje sa na pevninskú a oceánsku kôru. Pod ňou sa nachádza plášť, od ktorého je oddelená rozhraním: Mohorovičićovou diskontinuitou, kde sa radikálne menia fyzikálne charakteristiky. Menej výrazná diskontinuita (Conradova) oddeľuje granitovú a bazaltovú vrstvu kôry. Hmotnosť kôry je 2,8×1022 kg (z toho 21 % tvorí oceánska kôra a zvyšok kontinentálna), čo predstavuje 0,473 % celkovej hmotnosti Zeme.
Kôra, spolu s vrchnou časťou plášťa tvorí pevnú vrstvu povrchu Zeme: litosféru, ktorá je rozlámaná na viacero platní, „plávajúcich“ na plastickej vrstve: astenosfére.
Pevninská kôra
Pevninská kôra sa zvykne nazývať aj SiAl (podľa latinských názvov najčastejšie sa vyskytujúcich prvkov kremíka a hliníka). Tvorená je prevažne alkalickými kremičitanmi a hlinitokremičitanmi. Z petrologického hľadiska sa jedná prevažne o granity ich variácie. Na granitovom podklade sa nachádza hrubý pokryv zvetralín a sedimentárnych hornín (pieskovcov, bridlíc, vápencov a dolomitov). Pod granitovou vrstvou sa obvykle vyskytuje ešte bazaltová vrstva.
Najstaršia pevninská kôra bola objavená v západnej Austrálii - 3,9 mld. rokov, centrálne časti Kanadského a Baltického štítu sú približne rovnako staré. Podstatná časť zemskej kôry sa vytvorila medzi 3,4 a 2,4 mld. rokov v archaiku. Väčšina časť týchto hornín je lokalizovaná v kratónoch, hrubých okolo 70 km.
Oceánska kôra
Oceánska kôra, na rozdiel od pevninskej je monotónnejšia, tvoria ju prevažne bazalty, na ktorých sa nachádza vrstva sedimentov. Pod bazaltami sú ich hlbinné ekvivalenty gabrá a ešte hlbšie aj peridotity. Nazýva sa aj SiMa (kremík a horčík). Je podstatne mladšia (najstaršie oceánske bazalty majú okolo 200 mil. rokov). Má menšiu hrúbku, do 10 km (v stredooceánskych chrbtoch iba 1,5 km) a mierne väčšiu hustotu.
Oceánska kôra sa neustále vytvára (v stredooceánskych chrbtoch) výstupom a utuhnutím magiem z hranice spodného plášťa. Vďaka tomuto sa morské dno pomaly rozširuje. Naopak, v subdukčných zónach oceánska kôra poklesáva naspäť do plášťa a zaniká. Tento proces, spolu s ďalšími fenoménmi popisuje teória platňovej tektoniky.
Zloženie
Chemické zloženie zemskej kôry | |||||
---|---|---|---|---|---|
Celá kôra | Pevninská kôra | Oceánska kôra | |||
Prvok | Obsah (hm. %) | Oxid | Obsah (hm. %) | Oxid | Obsah (hm. %) |
Kyslík | 46,6 | --- | --- | --- | --- |
Kremík | 27,8 | SiO2 | 59,1 | SiO2 | 50,5 |
Hliník | 8,1 | Al2O3 | 15,8 | Al2O3 | 15 |
Železo | 5,0 | FeO + Fe2O3 | 6,6 | FeO + Fe2O3 | 10,5 |
Vápnik | 3,6 | CaO | 6,4 | CaO | 11,5 |
Sodík | 2,8 | Na2O | 3,2 | Na2O | 2,5 |
Draslík | 2,6 | K2O | 1,88 | K2O | 0,1 |
Horčík | 2,0 | MgO | 4,4 | MgO | 7,5 |
Ostatné | 1,6 | Ostatné | 2,6 | Ostatné | 3,5 |