Stredoveká gréčtina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
14nu5 (diskusia | príspevky)
10 959 editací
Tabuľka
14nu5 (diskusia | príspevky)
10 959 editací
d Malé úpravy + šablóny
Riadok 1: Riadok 1:
{{na revíziu}}
{{na revíziu}}
'''Stredoveká gréčtina''' je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období 4./6. storočie - 1453 po Kr.
'''Stredoveká gréčtina''' je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období od 4./6. storočia do roku [[1453]] po Kr, keď [[Osmanská ríša|Turci]] dobyli [[Konštantínopol]].


V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný [[byzantská gréčtina (písaný jazyk)|byzantská gréčtina]], ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.
V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný [[byzantská gréčtina (písaný jazyk)|byzantská gréčtina]], ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického [[Helenistické koiné|koiné]].


Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η (éta,E) na íta (I). Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii.
Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena {{cudzojazyčne|grc|''η''|klasická éta|/ē/}} na {{cudzojazyčne|grc||ítu|/ī/}}. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku [[Kapadókia|kapadóckych]] a [[Pontus|pontských]] Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v [[Itália|Itálii]].


Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvýjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.
Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvíjať separovane. Dodnes žije v [[Alexandria|Alexandrii]] grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.


Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.
Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z [[Istanbul]]u, [[Grécko|Grécka]] a západnej [[Anatólia|Anatólie]] a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na [[Cyprus|Cypre]]. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.


==Latinské prvky v stredovekej gréčtine==
==Latinské prvky v stredovekej gréčtine==
Latinské slová Gréci prebrali od Rimanov, ktorí im vládli. Počas ranobyzantskej doby, sa Rimania z Grékmi na východe Rímskej ríše asimilovali a úplne helenizovali. Avšak veľa latinských slov Gréci stále používali a stali sa jedným z pilierov stredovekej gréčtiny. Tu sú niektoré príklady:
[[Latinčina|Latinské]] slová Gréci prebrali od [[Rimania|Rimanov]], ktorí im vládli. Počas ranobyzantskej doby, sa Rimania z Grékmi na východe [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] asimilovali a úplne helenizovali. Avšak veľa latinských slov Gréci stále používali a stali sa jedným z pilierov stredovekej gréčtiny. Tu sú niektoré príklady:


{| class="wikitable" style="font-size:12px; line-height:1.2em; width:100%; text-align:center"
{| class="wikitable" style="font-size:12px; line-height:1.2em; width:100%; text-align:center"
|-
|-
!stredoveká gréčtina||čítanie||nová gréčtina||čítanie||latinský preklad||style="text-align:left"|slovenský preklad
!stredoveká gréčtina||foneticky||nová gréčtina||foneticky||latinský ekvivalent||style="text-align:left"|slovenský preklad
|-
|-
|αύγουστος||/afgustos/||colspan="2"|''hist. titul, nepoužíva sa''||augustus||style="text-align:left"|Augustus, titul rímskeho cisára
|{{cudzojazyčne|grc|αύγουστος|pc=n}}||/afgustos/||colspan="2"|''hist. titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|augustus|pc=n}}||style="text-align:left"|Augustus, titul rímskeho cisára
|-
|-
|καίσαρ||/kēsar/||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||caesar||style="text-align:left"|cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka
|{{cudzojazyčne|grc|καίσαρ|pc=n}}||/kēsar/||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|caesar|pc=n}}||style="text-align:left"|cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka
|-
|-
|κομής||/komīs/||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||comes||style="text-align:left"|komes, vysoký štátny úradník
|{{cudzojazyčne|grc|κομής|pc=n}}||/komīs/||colspan="2"|''hist.titul, nepoužíva sa''||{{cudzojazyčne|la|comes|pc=n}}||style="text-align:left"|komes, vysoký štátny úradník
|-
|-
|οσπίτιον||/ospītion/||σπίτι||/spīti/||hospitum||style="text-align:left"|dom
|{{cudzojazyčne|grc|οσπίτιον|pc=n}}||/ospītion/||{{cudzojazyčne|el|σπίτι|pc=n}}||/spīti/||{{cudzojazyčne|la|hospitum|pc=n}}||style="text-align:left"|dom
|-
|-
|φόρος||/fōros/||πλάκα||/plāka/||forum||style="text-align:left"|námestie
|{{cudzojazyčne|grc|φόρος|pc=n}}||/fōros/||{{cudzojazyčne|el|πλάκα|pc=n}}||/plāka/||{{cudzojazyčne|la|forum|pc=n}}||style="text-align:left"|námestie
|-
|-
|φούρνος||/fūrnos/||φούρνο||/fūrno/||fornus||style="text-align:left"|pec
|{{cudzojazyčne|grc|φούρνος|pc=n}}||/fūrnos/||{{cudzojazyčne|el|φούρνο|pc=n}}||/fūrno/||{{cudzojazyčne|la|fornus|pc=n}}||style="text-align:left"|pec
|-
|-
|ταβέρνα||/tavērna/||ταβέρνα||/tavērna/||taverna||style="text-align:left"|reštaurácia,hostinec
|{{cudzojazyčne|grc|ταβέρνα|pc=n}}||/tavērna/||{{cudzojazyčne|el|ταβέρνα|pc=n}}||/tavērna/||{{cudzojazyčne|la|taverna|pc=n}}||style="text-align:left"|reštaurácia,hostinec
|}
|}

== Pozri aj ==
* [[Starogréčtina]]
* [[Novogréčtina]]


[[Kategória:Gréčtina]]
[[Kategória:Gréčtina]]

Verzia z 14:40, 1. máj 2010

 Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku.
Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný.
Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Stredoveká gréčtina je jazyk Grékov z Byzantskej ríše v období od 4./6. storočia do roku 1453 po Kr, keď Turci dobyli Konštantínopol.

V tomto období sa ako jazyk písomností a správa používal archaizujúci štýl, dnes spravidla nazývaný byzantská gréčtina, ktorý v podstate zodpovedal klasickej atičtine. Hovorový jazyk pôvodne vychádza z helenistického koiné.

Helenistické koiné sa v 4./6. storočí po Kr. rozpadlo a začali sa tvoriť stredoveké grécke nárečia. O jednotnom gréckom jazyku v Byzantskej ríši môžeme hovoriť ešte v 10. a aj v 12. storočí. Najväčšie zmeny sa udiali medzi 10. a 11. storočím, keď sa definitívne prestala používať hláska H. Nastala aj zmena vo výslovnosti písmena η /ē/ – klasická éta na /ī/ – ítu. Z tohto dôvodu vznikli odlišnosti v jazyku kapadóckych a pontských Grékov, ktorí si novú gramatiku prispôsobili po svojom. Začala sa vytvárať aj gréčtina v Itálii.

Po tom, ako v 7. stor. odpadol od Byzancie Egypt v prospech Arabov, egyptskí Gréci sa odlúčili od hlavného gréckeho jazyka a začali sa vyvíjať separovane. Dodnes žije v Alexandrii grécka menšina, hovoriaca miestnou formou gréčtiny.

Po páde Byzantskej ríše v roku 1453 sa stredoveká reč definitívne rozpadla, pričom začali vznikať silné rozdiely medzi gréčtinou z Istanbulu, Grécka a západnej Anatólie a medzi ostatnými nárečiami. Po páde Byzantskej ríše sa gréčtina začala poturčovať, z čoho vznikli moderné grécke jazyky. Najbližšie ku klasickej stredovekej gréčtine je úradný ľudový jazyk v Grécku a na Cypre. Tento jazyk používa grécka menšina v Istanbule a západnej Anatólii.

Latinské prvky v stredovekej gréčtine

Latinské slová Gréci prebrali od Rimanov, ktorí im vládli. Počas ranobyzantskej doby, sa Rimania z Grékmi na východe Rímskej ríše asimilovali a úplne helenizovali. Avšak veľa latinských slov Gréci stále používali a stali sa jedným z pilierov stredovekej gréčtiny. Tu sú niektoré príklady:

stredoveká gréčtina foneticky nová gréčtina foneticky latinský ekvivalent slovenský preklad
αύγουστος /afgustos/ hist. titul, nepoužíva sa augustus Augustus, titul rímskeho cisára
καίσαρ /kēsar/ hist.titul, nepoužíva sa caesar cézar, titul cisára, v neskororímslom a byzantskom období titul pre cisárovho následníka
κομής /komīs/ hist.titul, nepoužíva sa comes komes, vysoký štátny úradník
οσπίτιον /ospītion/ σπίτι /spīti/ hospitum dom
φόρος /fōros/ πλάκα /plāka/ forum námestie
φούρνος /fūrnos/ φούρνο /fūrno/ fornus pec
ταβέρνα /tavērna/ ταβέρνα /tavērna/ taverna reštaurácia,hostinec

Pozri aj

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stredoveká_gréčtina&oldid=2919800“