Niels Bohr: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: hy:Նիլս Բոր |
wikilinky + Heisenberg - tvorca maticovej mechaniky |
||
Riadok 9: | Riadok 9: | ||
|}} |
|}} |
||
{{Nositeľ Nobelovej ceny}} |
{{Nositeľ Nobelovej ceny}} |
||
'''Niels Henrick David Bohr''' (* [[7. október]] [[1885]], Kodaň – † [[18. november]] [[1962]], Kodaň) bol [[Dánsko|dánsky]] [[fyzik]] v oblasti atómovej a jadrovej fyziky. |
'''Niels Henrick David Bohr''' (* [[7. október]] [[1885]], [[Kodaň ]]– † [[18. november]] [[1962]], Kodaň) bol [[Dánsko|dánsky]] [[fyzik]] v oblasti atómovej a jadrovej fyziky. |
||
Bol riaditeľom Ústavu teoretickej fyziky v Kodani, v rokoch 1943 – 1945 emigroval do USA. V roku 1913 vyvinul na základe predstáv E. Rutherforda a kvantovej hypotézy M. Plancka a A. Einsteina tzv. [[Bohrov model atómu]] (prvý kvantový model atómu). V roku 1918 model rozšíril v [[princíp korešpondencie]] (dnes všeobecne označovaný ako staršia kvantová teória), čím sa mu podarilo svoju teóriu presadiť. V roku [[1921]] teoreticky vysvetlil [[Periodická sústava prvkov|periodickú sústavu prvkov]] na základe svojho modelu atómu rozšíreného A. Sommerfeldom. |
Bol riaditeľom Ústavu teoretickej fyziky v Kodani, v rokoch 1943 – 1945 emigroval do USA. V roku 1913 vyvinul na základe predstáv [[Ernest Rutherford|E. Rutherforda]] a kvantovej hypotézy [[Max Planck|M. Plancka]] a [[Albert Einstein|A. Einsteina]] tzv. [[Bohrov model atómu]] (prvý kvantový model atómu). V roku 1918 model rozšíril v [[princíp korešpondencie]] (dnes všeobecne označovaný ako staršia kvantová teória), čím sa mu podarilo svoju teóriu presadiť. V roku [[1921]] teoreticky vysvetlil [[Periodická sústava prvkov|periodickú sústavu prvkov]] na základe svojho modelu atómu rozšíreného [[Arnold Sommerfeld|A. Sommerfeldom]]. |
||
V roku [[1927]] v spolupráci s W. Heisenbergom, |
V roku [[1927]] v spolupráci s [[Werner Heisenberg|W. Heisenbergom]], tvorcom [[maticová mechanika|maticovej mechaniky]], predbežne ukončili vývoj kvantovej teórie vznikom tzv. kodaňskej školy kvantovej teórie. Predovšetkým dospeli k názoru, že atomárne javy sú tak časticového ako aj vlnového charakteru. Škola zahŕňa aj [[Bohrov princíp komplementarity]] (javy v mikrosvete sú neurčité a nemožno ich opísať ako v klasickej fyzike), aplikovaný neskôr aj na filozofiu a biológiu. |
||
V roku [[1935]] sa začal zaoberať jadrovou fyzikou. Zaviedol napríklad pojem [[zložené jadro]] a vymyslel [[model vaku|model (pieskového) vaku]] a [[kvapôčkový model]] jadra atómu. V roku 1939 spolu s inými fyzikmi objavil pre prax významné [[Štiepenie atómových jadier|štiepenie jadra]] [[urán (prvok)|uránu]]. |
V roku [[1935]] sa začal zaoberať jadrovou fyzikou. Zaviedol napríklad pojem [[zložené jadro]] a vymyslel [[model vaku|model (pieskového) vaku]] a [[kvapôčkový model]] jadra atómu. V roku 1939 spolu s inými fyzikmi objavil pre prax významné [[Štiepenie atómových jadier|štiepenie jadra]] [[urán (prvok)|uránu]]. |
Verzia z 19:02, 23. august 2010
Niels Henrick David Bohr | |
dánsky fyzik v oblasti atómovej a jadrovej fyziky | |
Narodenie | 7. október 1885 Kodaň, Dánsko |
---|---|
Úmrtie | 18. november 1962 Kodaň, Dánsko |
Podpis | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Niels Bohr (plné texty diel autora) |
Commons | Niels Bohr |
Niels Henrick David Bohr (* 7. október 1885, Kodaň – † 18. november 1962, Kodaň) bol dánsky fyzik v oblasti atómovej a jadrovej fyziky.
Bol riaditeľom Ústavu teoretickej fyziky v Kodani, v rokoch 1943 – 1945 emigroval do USA. V roku 1913 vyvinul na základe predstáv E. Rutherforda a kvantovej hypotézy M. Plancka a A. Einsteina tzv. Bohrov model atómu (prvý kvantový model atómu). V roku 1918 model rozšíril v princíp korešpondencie (dnes všeobecne označovaný ako staršia kvantová teória), čím sa mu podarilo svoju teóriu presadiť. V roku 1921 teoreticky vysvetlil periodickú sústavu prvkov na základe svojho modelu atómu rozšíreného A. Sommerfeldom.
V roku 1927 v spolupráci s W. Heisenbergom, tvorcom maticovej mechaniky, predbežne ukončili vývoj kvantovej teórie vznikom tzv. kodaňskej školy kvantovej teórie. Predovšetkým dospeli k názoru, že atomárne javy sú tak časticového ako aj vlnového charakteru. Škola zahŕňa aj Bohrov princíp komplementarity (javy v mikrosvete sú neurčité a nemožno ich opísať ako v klasickej fyzike), aplikovaný neskôr aj na filozofiu a biológiu.
V roku 1935 sa začal zaoberať jadrovou fyzikou. Zaviedol napríklad pojem zložené jadro a vymyslel model (pieskového) vaku a kvapôčkový model jadra atómu. V roku 1939 spolu s inými fyzikmi objavil pre prax významné štiepenie jadra uránu.
Nobelova cena za fyziku mu bola udelená roku 1922 za výskum atómovej štruktúry.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Niels Bohr