Július Bencúr: Rozdiel medzi revíziami

	Július Bencúr
	; uhorský maliar
Narodenie	28. január 1844; Nyíregyháza, Maďarsko, (Uhorsko)
Úmrtie	16. júl 1920; Dolány, Maďarsko
Odkazy
Commons	Július Bencúr
	Biografický portál

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 06:59, 14. december 2010

Július Bencúr (maď. Gyula Benczúr) (* 28. január 1844, Nyíregyháza - † 16. júl 1920, Dolány (dnes Szécsény)) bol uhorský maliar a pedagóg, ktorého rod pochádzal z Jasenovej. Jeho otec bol Viliam Bencúr, matka Paulína Laszgallnerová. Ako dvojročný sa s rodičmi presťahoval do Košíc, kde získal aj základy maliarstva v kresliarskej škole bratov Klimkovičovcov.

Zdokonaľovať sa išiel na Mníchovskú akadémiu, kde od roku 1861 študoval pod vedením Hermanna Anschütza a Johanna Georga Hiltenspergera. Od roku 1865 do roku 1869 študoval u Carla Theodora von Pilotyho, ktorému pomáhal aj s freskami v Maximilianeu a na radnici v Mníchove. Ilustroval tiež knihy nemeckého spisovateľa Friedricha Schillera. Bol vybratý bavorským kráľom Ľudovítom II. pre namaľovanie rokokových motívov. Neskôr mu bolo ponúknutých mnoho medzinárodných učiteľských miest, vrátane Prahy a Weimaru, no on prijal miesto na svojej alma mater v Mníchove, kde pôsobil v rokoch 1876 - 1883. Jedným z jeho najvýznamnejších žiakov bol americký maliar Adolfo Müller-Ury. V roku 1883 sa stal riaditeľom novozaloženej majstrovskej umeleckej školy v Budapešti.

Bencúr bol neskôr obľúbený u maďarskej vyššej vrstvy, maľoval početné portréty kráľov a šľachticov a mnohé mytologické výjavy. Počas svojho života získal viaceré ocenenia. V roku 1878 získal zlatú medailu na parížskej Svetovej výstave s obrazom Pokrstenie Vajka (Vajk megkeresztelése). Jeho autoportrét je v zbierkach galérie Uffizi vo Florencii. Je po ňom pomenovaná ulica v Košiciach a Budapešti. Obec Dolány pri Sečanoch bola na jeho počesť v roku 1927 premenovaná na Beczúrfalva (dnes mestská časť Sečian).

Galéria

Pokrstenie Vajka (1875)
Rozlúčka Lászlóa Hunyadiho (1866)
Narcis (1881)
Obliehanie Budínskeho zámku v roku 1686 (1896)
Kleopatra (1911)
Kráľovná Alžbeta (1899)
Zajatie Ferencza II Rákóczyho (1869)
Čitateľka v lese

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gyula Benczúr na anglickej Wikipédii.

Externé odkazy

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
  }}
-'''Július Bencúr''' (maď. ''Gyula Benczúr'') (* [[28. január]] [[1844]], [[Nyíregyháza]] - † [[16. júl]] [[1920]], [[Dolány]]) bol uhorský maliar a pedagóg, ktorého rod pochádzal z [[Jasenová|Jasenovej]]. Jeho otec bol Viliam Bencúr, matka Paulína Laszgallnerová. Ako dvojročný sa s rodičmi presťahoval do [[Košice|Košíc]], kde získal aj základy maliarstva v kresliarskej škole bratov Klimkovičovcov.
+'''Július Bencúr''' (maď. ''Gyula Benczúr'') (* [[28. január]] [[1844]], [[Nyíregyháza]] - † [[16. júl]] [[1920]], [[Dolány]] (dnes [[Szécsény]])) bol uhorský maliar a pedagóg, ktorého rod pochádzal z [[Jasenová|Jasenovej]]. Jeho otec bol Viliam Bencúr, matka Paulína Laszgallnerová. Ako dvojročný sa s rodičmi presťahoval do [[Košice|Košíc]], kde získal aj základy maliarstva v kresliarskej škole bratov Klimkovičovcov.
-Zdokonaľovať sa išiel na Mníchovskú akadémiu, kde od roku 1861 študoval pod vedením Hermanna Anschütza a Johanna Georga Hiltenspergera. Od roku 1865 do roku 1869 študoval u Carla Theodora von Pilotyho, ktorému pomáhal aj s freskami v Maximilianeu a na radnici v [[Mníchov|Mníchove]]. Ilustroval tiež knihy nemeckého spisovateľa [[Friedrich Schiller|Friedricha Schillera]]. Bol vybratý bavorským kráľom [[Ľudovít II. (Bavorsko)|Ľudovítom II.]] pre namaľovanie rokokových motívov. Neskôr mu bolo ponúknutých mnoho medzinárodných učiteľských miest, vrátane [[Praha|Prahy]] a [[Weimar|Weimaru]], no on prijal miesto na svojej alma mater v [[Mníchov|Mníchove]], kde pôsobil v rokoch 1876 - 1883. Jedným z jeho najvýznamnejších žiakov bol americký maliar Adolfo Müller-Ury. V roku 1883 sa stal riaditeľom novozaloženej majstrovskej umeleckej školy v Budapešti.
+Zdokonaľovať sa išiel na Mníchovskú akadémiu, kde od roku 1861 študoval pod vedením [[Hermann Anschütz|Hermanna Anschütza]] a [[Johann Georg Hiltensperger|Johanna Georga Hiltenspergera]]. Od roku 1865 do roku 1869 študoval u [[Carl Theodor von Piloty|Carla Theodora von Pilotyho]], ktorému pomáhal aj s freskami v [[Maximilianeum|Maximilianeu]] a na radnici v [[Mníchov|Mníchove]]. Ilustroval tiež knihy nemeckého spisovateľa [[Friedrich Schiller|Friedricha Schillera]]. Bol vybratý bavorským kráľom [[Ľudovít II. (Bavorsko)|Ľudovítom II.]] pre namaľovanie rokokových motívov. Neskôr mu bolo ponúknutých mnoho medzinárodných učiteľských miest, vrátane [[Praha|Prahy]] a [[Weimar|Weimaru]], no on prijal miesto na svojej alma mater v [[Mníchov|Mníchove]], kde pôsobil v rokoch 1876 - 1883. Jedným z jeho najvýznamnejších žiakov bol americký maliar Adolfo Müller-Ury. V roku 1883 sa stal riaditeľom novozaloženej majstrovskej umeleckej školy v Budapešti.
 Bencúr bol neskôr obľúbený u maďarskej vyššej vrstvy, maľoval početné portréty kráľov a šľachticov a mnohé  mytologické výjavy. Počas svojho života získal viaceré ocenenia. V roku 1878 získal zlatú medailu na parížskej Svetovej výstave s obrazom ''Pokrstenie Vajka'' (Vajk megkeresztelése). Jeho autoportrét je v zbierkach galérie [[Galleria degli Uffizi|Uffizi]] vo [[Florencia|Florencii]]. Je po ňom pomenovaná ulica v [[Košice|Košiciach]] a [[Budapešť|Budapešti]]. Obec Dolány pri [[Szécsény|Sečanoch]] bola na jeho počesť v roku 1927 premenovaná na Beczúrfalva (dnes mestská časť [[Szécsény|Sečian]]).